Fourierov rad

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Fourierov rad je pomenovaný po francúzskom fyzikovi a matematikovi Josephovi Fourierovi. Slúži na zápis periodického priebehu pomocou funkcií sínus a kosínus. Základná myšlienka zápisu funkcie vo forme radu z funkcií sínus a kosínus je rozklad vektora do ortogonálnej bázy. Lineárnym priestorom je v tomto prípade priestor (istých) funkcií definovaných na intervale [π,π] a skalárnym súčinom je integrál:

(f,g)=ππf(t)g(t)dt

Vzhľadom na tento skalárny súčin tvoria funkcie

[π,π]t1, sinnt, cosnt,   n

ortogonálnu množinu a pre každú integrovateľnú funkciu f: [π,π] vieme nájsť jej súradnice voči uvažovanej ortogonálnej množine. Súradnica zodpovedajúca prvku e je určená vzťahom

fe=(f,e)(e,e).

Keďže (1,1)=2π,(sinnt,sinnt)=(cosnt,cosnt)=π, tak funkcii f priraďujeme jej Fourierov rad

f(t)a02+k=1[akcos(kt)+bksin(kt)],

ktorého koeficienty sa zadávajú vzorcami

ak=1πππf(x)cos(kx)dx,   k=0,1,2,,
bk=1πππf(x)sin(kx)dx,   k=1,2,.

Ak sa dve integrovateľné funkcie líšia v konečnom počte bodov tak je jasné, že majú rovnaký Fourierov rad. Z toho dôvodu nepíšeme medzi funkciou f a jej Fourierovým radom znak rovnosti. Ak je však funkcia vybraná z lepšej množiny ako len z množiny integrovateľných funkcií, tak sa jej Fourierov rad môže rovnať. Napríklad platí nasledujúce tvrdenie: Ak je funkcia f ohraničená a po častiach spojitá a má aj ohraničenú po častiach spojitú prvú deriváciu, tak jej Fourierov rad má v každom bode súčet a ten je rovný aritmetickému priemeru pravej a ľavej limity tejto funkcie v tomto bode. Teda v bode spojitosti je to hodnota funkcie. Fourierov rad spojitej funkcie nemusí (v niektorom bode) vôbec konvergovať.


V praxi sa funkcia f aproximuje konečným rozvojom, kde sčítame len niekoľko prvých členov, pričom sa genericky s narastajúcim počtom členov zvyšuje presnosť tejto aproximácie.

Pozri aj

Externé odkazy