Studentovo rozdelenie

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Studentovo rozdelenie (iné názvy: Studentovo pravdepodobnostné rozdelenie, Studentovo rozdelenie pravdepodobnosti, Studentovo t-rozdelenie (pravdepodobnosti), Studentovo rozdelenie t, t-rozdelenie (pravdepodobnosti), rozdelenie t) je v teórii pravdepodobnosti a matematickej štatistike spojité rozdelenie pravdepodobnosti.

Studentovo rozdelenie má v matematickej štatistike veľmi významné postavenie a využitie. Najčastejšie sa používa pri určovaní intervalových odhadov a pri testovaní štatistických hypotéz. Pri tomto testovaní sa využívajú kritické hodnoty t-rozdelenia, ktoré sú tabelované a na základe nich vieme testovanú štatistickú hypotézu prijať alebo zamietnuť. Tabelované sú tiež hodnoty distribučnej funkcie tohto rozdelenia.

Definícia

Nech X je náhodná premenná, nech n je prirodzené číslo. Potom táto náhodná premenná X má Studentovo rozdelenie (alebo t-rozdelenie) s n stupňami voľnosti, pokiaľ jej hustota pravdepodobnosti má nasledovný tvar:

fn(x)=Γ(n+12)Γ(n2)nπ(1+x2n)n+12

pre x(;). Označenie Γ(α) označuje gama funkciu (ktorá sa tiež nazýva aj Eulerov integrál druhého druhu) a je definovaná nasledovne:

Γ(α)=0exxα1dx

Hustotu pravdepodobnosti môžeme vyjadriť aj pomocou beta funkcie (ktorá sa niekedy nazývaj aj Eulerov integrál prvého druhu), a to nasledovne:

fn(x)=1nB(12,n2)(1+x2n)n+12

Beta funkciu vo vzorci označuje B(α,β) a môžeme ju vyjadriť nasledovne:

B(α,β)=01xα1(1x)β1dx

Označenie:

  • Xt(n)
  • Xtn

Ďalšie vyjadrenia

Náhodnú premennú X, ktorá má Studentovo rozdelenie, môžeme tiež vyjadriť aj pomocou dvoch iných náhodných premenných, z ktorých jedna má normálne rozdelenie a druhá má χ2-rozdelenie, a to nasledovne:

Majme dve náhodné premenné: Y a Z, pričom Y má normálne normované rozdelenie a Zχ2-rozdelenie s n stupňami voľnosti, teda: YN(0,1) a Zχ2(n), pričom tieto dve náhodné premenné sú nezávislé. Potom náhodná premenná t definovaná vzťahom:

t=YZn

má Studentovo rozdelenie s n stupňami voľnosti.

Rozdelenie môžeme tiež vyjadriť aj pomocou jedného náhodného výberu z normálneho rozdelenia, a to nasledovne:
Majme náhodný výber (X1,...,Xn) z normálneho rozdelenia N(μ,σ2). Nech S2=1n1j=1n(XjX¯)2. Potom náhodná premenná t, ktorú definujeme nasledovným vzťahom:

t=nX¯μS

má Studentovo rozdelenie s (n1) stupňami voľnosti.

Pokiaľ máme k dispozícii dva nezávislé náhodné výbery z normálneho rozdelenia, môžeme t-rozdelenie vyjadriť aj nasledovne:
Majme dva nezávislé náhodné výbery s rôznymi rozsahmi, teda: (X1,...,Xm) a (Y1,...,Yn) z normálneho rozdelenia, kde náhodný výber (X1,...,Xm) je z rozdelenia N(μ1,σ2) a náhodný výber (Y1,...,Yn) je z rozdelenia N(μ2,σ2) (vidíme, že disperzie sa rovnajú). Ďalej nech X¯ a Y¯ sú výberové priemery a SX2 a SY2 sú výberové disperzie. Potom náhodná premenná nasledovného tvaru:

t=X¯Y¯(μ1μ2)S1m+1n

má Studentovo rozdelenie s (m+n2) stupňami voľnosti. Premenná S vystupujúca v danom vzťahu má nasledovné vyjadrenie:

S=1m+n2[(m1)SX2+(n1)SY2]

Vlastnosti

Ako môžeme vidieť z definície tohto rozdelenia, závisí od počtu stupňov voľnosti. Studentovo rozdelenie je symetrické a má jeden vrchol v bode x=0. Začiatočné momenty rozdelenia môžeme vyjadriť pomocou všeobecného vzťahu nasledovne:

μ2r=Γ(r+12)Γ(n2r)πΓ(n2)nr

pre n=1,2,.

Pre strednú hodnotu a disperziu tohto rozdelenia potom platí nasledovné:

  • Ak n>1, potom: E(X)=0
  • Ak n>2, potom D(X)=nn2

Distribučná funkcia Studentovho rozdelenia má nasledovné vyjadrenie:

FX(x)=Γ(n+12)nΓ(n2)Γ(12)x(1+t2n)n+12dx

Kritická hodnota

Kritické hodnoty sa využívajú pri testovaní štatistických hypotéz a pre Studentovo rozdelenie sú tabelované. Kritickú hodnotu môžeme zadefinovať nasledovne:

Nech X je náhodná premenná, ktorá má Studentovo rozdelenie s n stupňami voľnosti. Potom hodnotu t(n,α), ktorú náhodná premenná X v absolútnej hodnote presiahne so zvolenou pravdepodobnosťou α nazývame kritickou hodnotou Studentovho rozdelenia. Teda matematicky zapísané:

P(|X|>t(n,α))=2P(X>t(n,α))=2t(n,α)fn(x)dx=α

Zdroje