Inverzné zobrazenie (funkcia)

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Inverzné zobrazenie alebo inverzná funkcia k nejakému zobrazeniu (funkcii) f:AB priraďuje prvkom množiny B prvky z množiny A , teda priraďuje obrazom zobrazení f ich vzory. Inak povedané, inverzné zobrazenie zobrazuje „opačným smerom“ ako pôvodné zobrazenie.

Definícia

Ak je f:AB zobrazenie, resp. f={(a,b)|aA,bB}, potom inverzné zobrazenie je f1:BA také, že f1(b)=af(a)=b resp. tiež (b,a)f1(a,b)f (tu f a f1 sú v zmysle relácie). Z toho vyplýva, že zobrazenie f musí byť prosté, tzn. rôznym prvkom a,a musí priraďovať rôzne prvky b,b - inak by nebolo jednoznačne určené, na čo sa má zobraziť prvok b v inverznom zobrazení.

Vlastnosti

Inverzné zobrazenie je:

Ku každému vzájomne jednoznačnému zobrazeniu je možno nájsť zobrazenie inverzné.

Inverzné funkcie

Majme funkciu y=f(x) s definičným oborom D s oborom hodnôt V. Inverznú funkciu k funkcii f nazveme funkciou x=g(y) s definičným oborom V, ktorá každému yV priradí práve to xD, pre ktoré platí y=f(x). Inverzná funkcia k funkcii f býva tiež zapisovaná ako f1.

Ak je f prostá funkcia, potom k nej je možné nájsť inverznú funkciu. V takom prípade je graf inverznej funkcie k f osovo súmerný s grafom f podľa osi 1. a 3. kvadrantu. Z toho vyplýva, že identická funkcia f(x)=x je inverzná sama k sebe.

Externé odkazy