Gramov-Schmidtov ortogonalizačný proces

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Gramov-Schmidtov ortogonalizačný proces (iné názvy: Gramov-Schmidtov proces ortogonalizácie, Gramova-Schmidtova ortogonalizácia) je proces, ktorým z množiny lineárne nezávislých vektorov priestoru vytvárame jeho ortonormálnu bázu. Ortonormálna báza sa vyznačuje vlastnosťou, že jej vektory majú normovanú jednotkovú dĺžku a navzájom sú ortogonálne. Vektorový priestor dimenzie n môže byť všeobecne generovaný ľubovoľnou n-ticou lineárne nezávislých vektorov. Tieto však majú rôznu orientáciu a nejednotnú dĺžku (normu). Na odstránenie respektíve normalizáciu sa využíva práve spomínaný Gram-Schimdtov ortogonalizačný proces.

Postup ortogonalizácie

V prvom kroku Gramovho-Schmidtovho ortogonalizačného procesu sa pokladá za základ prvý vektor z množiny vektorov, ktoré normalizujeme. Podľa tohto vektora sa odvíja orientácia zvyšných. Ďalším krokom je samotná ortogonalizácia vektorov, a nakoniec normalizácia vektorov. Pre zjednodušenie výpočtov sa vektory normalizujú až na koniec procesu. Tento proces možno popísať ako rekurentný proces.

Vlastnosti a vzťahy

Nech =span(𝐱1,𝐱2,,𝐱n) je vektorový priestor, ktorý je generovaný lineárne nezávislými vektormi 𝐱1,𝐱2,,𝐱n. To, že vektory sú lineárne nezávislé znamená, že existuje len triviálna nulová kombinácia koeficientov c1,c2,,cn, že systém 𝐗𝐜=0 má riešenie. Hľadáme také vektory 𝐲1,𝐲2,,𝐲n s vlastnosťou

(𝐪i,𝐪j)={1;i=j0;ij

Odtiaľ vyplýva, že vektory musia byť ortogonálne a musia mať jednotkovú dĺžku. Tieto už budú priamo tvoriť bázu konkrétneho vektorového priestoru.

Proces ortogonalizácie

Ortogonalizácia

Najprv teda položíme 𝐱1=𝐲1. Postupujeme ďalšími vektormi, pričom sú dané rekurentným vzťahom

𝐲k=𝐱k𝐲1,𝐱k𝐲1,𝐲1𝐲1𝐲2,𝐱k𝐲2,𝐲2𝐲2𝐲k1,𝐱k𝐲k1,𝐲k1𝐲k1

čo možno ekvivalentne prepísať do sumačného zápisu

𝐲k=𝐱ki=1k1𝐲i,𝐱k𝐲i,𝐲i𝐲i

Treba poznamenať vlastnosť kn, kde n=dim. Samotný ortogonalizačný proces využíva k ortogonalizácii operátor projekcie, ktorý je definovaný

proj𝐲(𝐱)=𝐲,𝐱𝐲,𝐲𝐲

Ortogonálnou projekciou vektora 𝐱 na priestor generovaný vektorom 𝐲 nazývame vektor 𝐲 a platí 𝐲span(𝐲). Týmto spôsobom sa nájde ortogonálna projekcia daného vektora. Vektor ortogonálny na priestor generovaný vektorom 𝐲 je potom rozdiel 𝐱𝐲. Platí teda, že skalárny súčin 𝐱𝐲,𝐲 je nulový.

Normalizácia

Ortogonalizované vektory sa následne normalizujú na spoločnú jednotkovú dĺžku. Po tomto, dostaneme výsledný ortonormálny vektor 𝐪i, preto môžeme písať

𝐪i=𝐲i𝐲i

Ide o symbolický zápis súčinu každej zložky vektora 𝐲i prevrátenou hodnotu normy tohto vektora. Odtiaľ

𝐪i=(q1𝐲i,q2𝐲i,,qn𝐲i)

Pod normou vektora 𝐪i sa chápe norma definovaná nasledovne

𝐲i=𝐲i,𝐲i

Príklad

Majme vektorový priestor 2 generovaný dvojicou lineárne nezávislých vektorov {(1,1)T,(1/2,2)T}. Postupujeme najprv voľbou 𝐲1=(1,1)T. Teraz od tohto vektora bude závisieť druhý. Použijeme vzťah pre ortogonalizáciu ďalších vektorov a dostávame rovnosť

𝐲2=(1/22)(1,1)(1/22)(1,1)(11)(11)=(1/22)54(11)=(3/43/4)

Výsledný vektor je ortogonálny vektor k vektoru (1,1)T. Teraz ho treba znormalizovať. Vektory generujú obyčajný euklidovský dvojrozmerný priestor, stačí preto použiť euklidovskú normu

(3/43/4)=916+916=322

Výsledný ortonormálny vektor bázy bude mať tvar

𝐪2=(22;22)

Podobným spôsobom sa znormalizuje vektor (1,1)T, ktorého norma je (1,1)T=2 a odtiaľ

𝐪1=(22;22)

Ľahko možno skalárnym súčinom overiť, že vektory sú skutočne ortogonálne.

Použitie ortogonalizácie na iné priestory

Gram-Schmidtov proces sa však nemusí používať výlučne pre euklidovské priestory n. Môže sa použiť taktiež na ortogonalizáciu funkcií v priestore funkcií so skalárnym súčinom

f(x),g(x)=abf(x)g(x)dx

Pomocou ortogonalizačného procesu možno vytvoriť Legendrove polynómy, ktoré sú prvky priestoru funkcií so skalárnym súčinom

P1(x),P2(x)=11P1(x)P2(x)dx


Šablóna:Lineárna algebra

Externé odkazy