Ampérov zákon

Šablóna:Elektromagnetizmus Ampérov zákon je fyzikálny zákon opisujúci magnetické pole na uzatvorenej slučke vo vzťahu k elektrickému prúdu prechádzajúceho slučkou. Je to magnetický ekvivalent Faradayovho indukčného zákona.

Tento zákon formuloval v roku 1822 André Marie Ampère, neskôr bol zovšeobecnený James Clerk Maxwellom v Maxwellových rovniciach.

Pôvodný Ampérov zákon

Za predpokladu nemeniaceho sa prúdu platí:

${\oint }_C\overrightarrow{B}\cdot \mathrm{d}\overrightarrow{l}={\mu }_{0}I$

resp.

${\oint }_C\overrightarrow{H}\cdot \mathrm{d}\overrightarrow{l}=I$

pričom

$\overrightarrow{B}$ je hustota magnetického toku,

$\overrightarrow{H}$ je intenzita magnetického poľa,

$\mathrm{d}\overrightarrow{l}$ infinitezimálny, orientovaný kúsok uzavretej krivky C,

$I$ celkový prúd tečúci uzavretou krivkou C (s ohľadom na smer),

${\mu }_0$ permeabilita vákua

${\oint }_C$ uzavretý krivkový integrál pozdĺž krivky C

Upravený Ampérov zákon (Ampérova-Maxwellova rovnica)

${\oint }_C\overrightarrow{H}\cdot \mathrm{d}\overrightarrow{l}=\frac{\partial }{\partial t}\underset{A}{\iint }\overrightarrow{D}\cdot \mathrm{d}\overrightarrow{A}+I$

pričom (porovnaj článok posuvný prúd)

$\overrightarrow{D}$ hustota elektrického toku, a to intenzita elektrického poľa $\overrightarrow{E}$ bez polí vytvorených polarizáciou.

A je plocha