Lineárne zobrazenie: Rozdiel medzi revíziami

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
imported>Teslaton
d úvod
 
(Žiaden rozdiel)

Aktuálna revízia z 13:15, 9. február 2025

Lineárne zobrazenie je v algebre matematické zobrazenie, priraďujúce ľubovoľnému vektoru (vzoru) z vektorového priestoru nový vektor (obraz) z iného alebo rovnakého vektorového priestoru, zachovávajúc operácie vektorového súčtu a skalárneho násobku.[1]Šablóna:Rp V prípade zobrazenia nad rovnakým vektorovým priestorom sa operácia nazýva aj lineárna transformácia alebo lineárny operátor.[1]Šablóna:Rp

Každé lineárne zobrazenie možno určiť maticou zobrazenia. Pod pojmom lineárne zobrazenie sa však nechápe len zobrazovanie vektorov, reprezentujúcich súradnice v priestore, ale aj zobrazovanie mnohých iných abstraktných vektorov, napríklad polynómov. Príkladom jednoduchšieho lineárneho zobrazenia môže byť také, ktoré ku každému vektoru priradí jeho dvojnásobok. Oveľa abstraktnejším lineárnym zobrazením je také, ktoré k polynómu priradí jeho deriváciu. Pre názornú predstavu však pomáha obmedzenie na vektorové priestory 2 prípadne 3.

Formálna definícia

Nech N,M sú vektorové priestory nad telesom K. Zobrazenie φ:NM sa nazýva lineárne zobrazenie, ak φ zachováva operácie vektorového súčtu a skalárneho násobku, t. j. ak je splnené nasledovné: [1]Šablóna:Rp

(i)φ(𝐱+𝐲)=φ(𝐱)+φ(𝐲)(ii)φ(α𝐱)=αφ(𝐱)

Príklad

Zobrazenie ω:22,𝐱𝐱+k;k1 nie je lineárne. Dôkaz sa dá urobiť priamo z definície lineárneho zobrazenia. Treba dokázať rovnosť (i)

ω(𝐱+𝐲)=𝐱+𝐲+k
ω(𝐱)+ω(𝐲)=(𝐱+k)+(𝐲+k)=𝐱+𝐲+2k

Tu ale neplatí ω(𝐱+𝐲)ω(𝐱)+ω(𝐲), pretože 𝐱+𝐲+k𝐱+𝐲+2k. Dokazovať vlastnosť (ii) už nie je potrebné, keďže dané zobrazenie nie je lineárne.

Matica lineárneho zobrazenia

Lineárne zobrazenie môže byť reprezentované aj určitou maticou. Potom ak φ je lineárne zobrazenie, možno ho prepísať

φ(𝐱)=𝐀𝐱;𝐀=aijm,n

Vektor 𝐱 je chápaný ako matica 𝐱=xim,1. Tieto matice môžeme násobiť, lebo počet stĺpcov matice 𝐀 je zhodný s počtom riadkov matice (vektoru) 𝐱. Výsledkom lineárneho zobrazenia (súčinu matíc) bude vektor typu m,1. Maticu lineárneho zobrazenia je možné nájsť pomocou vlastnosti

φ(ek)=𝐀ek=ak

kde vektor ek je k-ty jednotkový vektor a ak je obraz k-teho jednotkového vektora, čo je vlastne k-ty stĺpec matice zobrazenia.

Príklad

Nájdime maticu 𝐀 lineárneho zobrazenia φ, ktoré ku každému vektoru 𝐱2 priradí jeho λ-násobok. Najprv sa treba presvedčiť, že dané zobrazenie skutočne spĺňa vlastnosti lineárneho zobrazenia. Podobne ako v prvom príklade treba dokázať rovnosť (i).

φ(𝐱+𝐲)=λ(𝐱+𝐲)=λ𝐱+λ𝐲
φ(𝐱)+φ(𝐲)=(λ𝐱)+(λ𝐲)=λ𝐱+λ𝐲

Rovnosť teda platí. Teraz treba ešte dokázať vlastnosť (ii). Jednoduchým výpočtom

φ(α𝐱)=λ(α𝐱)=αλ𝐱
αφ(𝐱)=α(λ𝐱)=αλ𝐱

Po dokázaní vlastností lineárneho zobrazenia, môžeme hľadať maticu. Stačí zistiť kam sa zobrazia vektory 𝐞1,𝐞2 ortonormálnej bázy priestoru 2, keďže ide o normované jednotkové vektory. Zo zadania je zrejmé, že vektor sa zobrazí na svoj λ-násobok, teda

𝐞1=(10)φλ(10)=(λ0)
𝐞2=(01)φλ(01)=(0λ)

Matica tohto lineárneho zobrazenia je

𝐀=(λ00λ)2×2

Súčinom tejto matice a ľubovoľného vektora priestoru 2 dostaneme požadovaný násobok zobrazovaného vektora. V tomto prípade je vzorom ľubovoľný vektor a jeho obraz podľa zobrazenia φ je jeho λ-násobok. Zobrazenia sa potom dá prepísať nasledovným spôsobom

(λ00λ)(x1x2)=φ(𝐱)

Príklady matíc ďalších lineárnych zobrazení

Zobrazenie Matica zobrazenia
λ-násobok vektora (λ00λ)
rotácia roviny o uhol γ (cosγsinγsinγcosγ)
osová súmernosť podľa osi x (1001)
osová súmernosť podľa osi y (1001)
kolmá projekcia na os x (1000)

Základná veta o lineárnych zobrazeniach

Nech α1,...,αm je ľubovolná báza vektorového priestoru V(F) a nech β1,...,βm sú ľubovolné vektory priestoru W(F). Potom existuje práve jedno lineárne zobrazenie φ:V(F)W(F) pre ktoré platí: φ(α1)=β1 , φ(α2)=β2 , ... , φ(αm)=βm

Referencie

Šablóna:Referencie

Literatúra

Šablóna:Lineárna algebra