Potenciálová bariéra

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
Jednorozmerná pravoúhla potenciálová bariéra.
Bodkovanou čiarou je vyjadrený možný reálny potenciál a plnou modrou čiarou je jeho aproximácia pravouhlou potenciálovou bariérou.

Potenciálová bariéra alebo potenciálový val sa vo fyzike označuje také rozloženie potenciálu, že jeho hodnota je v určitej (obmedzenej) oblasti nenulová, pričom sa predpokladá, že je (aspoň približne) konštantná, konečná a kladná, zatiaľ čo mimo túto oblasť je hodnota potenciálu nulová.

V jednorozmernom prípade je možné potenciálovú bariéru vyjadriť potenciálom

V={0 pre x<0 a x>aV0 pre 0<x<a

Potenciálová bariéra umožňuje v kvantovej mechanike popísať základné vlastné vlastnosti kvantového tunelovania.

Obdobným prípadom ako potenciálová bariéra je tzv. potenciálová jama, kedy je V0<0.

Klasická mechanika

V klasickej mechanike je pohyb častíc povolený iba v oblasti, kde energia E častice je menšia ako hodnota potenciálu.

Pokiaľ sa teda častica s E<V0 pohybuje smerom k potenciálovej bariére, potom sa môže pohybovať iba mimo oblasť 0<x<a. Do oblasti 0<x<a takáto častica nemôže vstúpiť. V klasickej mechanike sa teda častice nachádzajúce v oblasti x<0 nemôžu dostať do oblasti x>a a naopak. Potenciálová bariéra je pre takéto častice nepriepustnou stenou, ktorá oddeľuje obe oblasti x<0 a x>a.

Častice s E>V0 sa môžu pohybovať i v oblasti 0<x<a a môžu teda cez potenciálovú bariéru prechádzať. Takáto klasická častica pohybujúca sa smerom k potenciálovej bariére cez túto bariéru vždy prejde, tzn. nikdy nedôjde ku jej odrazu. K odrazu častice od bariéry dochádza iba v prípade E<V0.

Kvantová mechanika

V kvantovej mechanike sa vlastnosti častice určia riešením odpovedajúcející Schrödingerovej rovnice.

Stacionárnu Schrödingerovu rovnicu vyjadríme zvlášť pre oblasť x<0, oblasť 0<x<a a pre oblasť x>a. V bodoch x=0 a x=a je pritom požadované, aby vlnová funkcia bola spojitá vrátane svojej prvej derivácie.

Schrödingerove rovnice teda majú tvar

d2ψIdx2+2mE2ψI=0 pre x<0d2ψIIdx2+2m(EV0)2ψII=0 pre 0<x<ad2ψIIIdx2+2mE2ψIII=0 pre x>a

Charakter riešenia sa líši podľa toho, či celková energia častice E je väčšia, alebo menšia než výška potenciálovej bariéry V0. Výslednú vlnovú funkciu je možné rozdeliť na niekoľko častí. Predovšetkým na dopadajúcu vlnu, ktorá súvisí s voľnou časticou pohybujúcou sa smerom k potenciálovej bariére zo záporného nekonečna (teda v oblasti x<0). Ďalej môžeme uvažovať, že vlna sa po dopade čiastočne odrazí a čiastočne bude prechádzať do oblasti 0<x<a. V tejto oblasti postupuje vlna ďalej k bodu x=a, kde prechádza druhým potenciálovým skokom, od ktorého sa opäť čiastočne odráža a čiastočne prejde do oblasti x>a. V oblasti x < 0 teda bude výsledná vlna ψI opísaná superpozíciou dopadajúcej vlny pohybujúcej sa v smere +x a odrazenej vlny pohybujúcej sa v smere x. Podobne v oblasti 0<x<a je možné výslednú vlnu ψII opísať ako superpozíciu vĺn z oboch smerov, zatiaľ čo v oblasti x>a je možné nájsť iba prešlú vlnu ψIII pohybujúcu sa v smere +x.

Prípad E>V0

Ak zavedieme konštanty

kI2=2mE2
kII2=2m(EV0)2

potom je možné všeobecné riešenie vyjadriť v tvare

ψI=AeikIx+BeikIx
ψII=CeikIIx+DeikIIx
ψIII=FeikIx+GeikIx

Vzhľadom na to, že podľa predpokladu sa častica pohybuje zo záporného nekonečna, bude koeficient u člena opisujúceho v oblasti x>a pohyb smerom k bariére nulový, tzn. G=0.

Z podmienky spojitosti vlnovej funkcie a jej prvej derivácie v bodoch x=0 a x=a, tzn. na základe rovností ψI(0)=ψII(0), ψI(0)=ψII(0), ψII(a)=ψIII(a) a ψII(a)=ψIII(a), dostaneme podmienky umožňujúce určiť koeficienty A,B,C,D,F, tzn.

A+B=C+D
ikI(AB)=ikII(CD)
CeikIIa+DeikIIa=FeikIa
ikII(CeikIIaDeikIIa)=ikIFeikIa

Pravdepodobnosť prechodu kvantovej častice cez bariéru je možné pre E>V0 vyjadriť vzťahom

T=|FA|2=11+14(EV0E+V0EE)2sinh28m(V0+E)2a

Pravdepodobnosť odrazu od bariéry sa rovná

R=|BA|2=1T

Pre ľubovoľne široký a vysoký potenciálový val je táto pravdepodobnosť nenulová. Táto pravdepodobnosť však s rastúcou šírkou valu a rastúcim rozdielom energií VE veľmi rýchlo klesá. Z tohto dôvodu je teda pri makroskopických procesoch tento jav zanedbateľný a nie je ho potrebné uvažovať.

Prípad E<V0

Ak zavedieme konštanty

kI2=2mE2
kII2=2m(V0E)2

potom je všeobecné riešenie možné vyjadriť v tvare

ψI=AeikIx+BeikIx
ψII=CekIIx+DekIIx
ψIII=FeikIx+GeikIx

Vzhľadom na to, že podľa predpokladu sa častica pohybuje zo záporného nekonečna, bude koeficient člena opisujúceho v oblasti x>a pohyb smerom k bariére nulový, tzn. G=0.

Z podmienky spojitosti vlnovej funkcie a jej prvej derivácie v bodoch x=0 a x=a, tzn. na základe rovnosti ψI(0)=ψII(0), ψI(0)=ψII(0), ψII(a)=ψIII(a) a ψII(a)=ψIII(a), dostaneme podmienky umožňujúce určiť koeficienty A,B,C,D,F, tzn.

A+B=C+D
ikI(AB)=kII(CD)
CekIIa+DekIIa=FeikIa
kII(CekIIaDekIIa)=ikIFeikIa

Pravdepodobnosť prechodu častice bariérou je možné vyjadriť ako

T==11+V02sinh2(kIIa)4E(V0E)

Častica dopadajúca na potenciálový val sa teda podľa kvantovej mechaniky nemusí vždy odraziť, ale môže bariérou s určitou pravdepodobnosťou prejsť. Prechod častice bariérou je čisto kvantový jav, s kterým sa v klasickej mechanike nestretneme. Tento jav sa označuje ako tunelový jav alebo kvantové tunelovanie.

Pozri aj

Zdroj

Šablóna:Preklad