Názvoslovie anorganických zlúčenín

Šablóna:Transwiki Šablóna:Bez zdroja Šablóna:Na úpravu Názvoslovie anorganických zlúčenín je súbor pravidiel na tvorenie chemických vzorcov z názvov anorganických zlúčenín a naopak. V slovenskom názvosloví sa názov zlúčeniny skladá z podstatného a prídavného mena. Podstatné meno je anión zlúčeniny a prídavné meno je katión. V tomto článku sú uvedené pravidlá ako správne vytvárať názvy.

Existujú rôzne metódy tvorenia názvov. Jednou z nich je použitie oxidačného čísla tak, že súčet oxidačných čísel aniónu a katiónu by mal byť nula. Ďalšou metódou je šípkové pravidlo, kedy sa presúva oxidačné číslo atómu na druhú stranu zlúčeniny. Väčšinou je používaný mužský rod (napr. halogenidy, oxid, sulfidy, uhličitany). Ženský rod je používaný pri kyselinách (v bezkyslíkatých vždy s príponou -ová, v kyslíkatých kyselinách potom s príponou odpovedajúcou oxidačnému stavu).

Rozdelenie vzorca/názvu

Chemický vzorec má dve časti aniónovú a katiónovú (napr. Na|Cl). Podstatné meno vo vzorci je anión a stojí vždy prvé. Prídavné meno je katión a stojí druhé. Prídavné meno sa končí príponou podľa oxidačného čísla.^[1]

Oxidačné číslo

Oxidačné číslo je číslo, ktoré vyjadruje skutočný náboj častice.

Pri tvorení vzorca je vždy potrebné poznať príponu oxidačného čísla.

Prípony oxidačných čísel sú nasledovné:

Oxidačné číslo	Prípona	Prípona aniónu
I	-ný / -ny	-nan
II	-natý / -atý	-natan
III	-itý	-itan
IV	-ičitý	-ičitan
V	-ičný	-ičnan
V	-ečný	-ečnan
VI	-ový	-an
VII	-istý	-istan
VIII	-ičelý	-ičelan

Súčet oxidačných čísel v elektroneutrálnej zlúčenine sa rovná nule.^[2]

Oxidačné číslo V

Pri oxidačnom čísle V sa uvádzajú 2 koncovky -ičný, -ečný. Použitie druhej koncovky je len kvôli výslovnosti v katióne chlóru (chlorečný) a fosforu (fosforečný).

Typické oxidačné číslo

Niektoré prvky majú typické oxidačné čísla (napr. vodík -I, I; kyslík -II).^[3]

Typické oxidačné čísla pre rôzne skupiny sú nasledovné:


Alkalické kovy	Kovy alk. zemín	13 (IIIA)	14 (IVA)	15 (VA)	Chalkogény	Halogény	Vzácne plyny
I	II	III	IV	-III	-II	-I	-

^[4]

Číslovkové predpony

**Pentahydrát síranu meďnatého** ( $C u S O_{4} . 5 H_{2} O$ ) má modrú farbu a jeho názov je modrá skalica. Nehydratovaný síran meďnatý (CuSO₄) je biely.

Číslovkové predpony sa používajú napríklad pri hydrátoch solí alebo pri anglickom názvosloví (napr. Dioxid - O₂).

Číslovkové predpony od 1 - 10:

Č.	Predpona	Č.	Predpona
1	mono-	6	hexa-
2	di-	7	hepta-
3	tri-	8	okta-
4	tetra-	9	nona-
5	penta-	10	deka-

^[5]

Halogenidy (Soli bezkyslíkatých kyselín)

Halogenidy sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z aniónu halogénu a katiónu kovu. Podstatné meno má príponu -id (napr. chlorid). Ich oxidačné číslo je -I.

Z názvu vzorec

**Chlorid sodný** (*NaCl*) je halogenid, ktorý sa skladá z jedného sodíka a jedného chlóru.

Pri tvorení vzorca sa riadime tabuľkou (napr. chlorid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 1:4, takže vzorec je CCl₄):


Oxid. č.	Príklad		Pomer počtu atómov
Oxid. č.	Vzorec	Názov	Pomer počtu atómov
I	NaCl	chlorid sodný	1:1
II	CaCl₂	chlorid vápenatý	1:2
III	AlI₃	jodid hlinitý	1:3
IV	CCl₄	chlorid uhličitý	1:4
V	NF₅	fluorid dusičný	1:5
V	PCl₅	chlorid fosforečný	1:5
VI	SF₆	fluorid sírový	1:6
VII	IBr₇	bromid jodistý	1:7
VIII	OsF₈	fluorid osmičelý	1:8

Tiež je možné použiť tzv. „šípkové pravidlo“ kde oxidačné číslo prvku je počet atómov druhého prvku. Je však potrebné dávať pozor na to, že z oxidačného čísla -I bude +1.

Zo vzorca názov

Pri tvorení názvu sa riadime podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SF₆ je 1:6, takže oxidačné číslo je VI (-ový)). Aj tu je možné použiť šípkové pravidlo.^[6]

Oxidy a sulfidy

Oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny kyslíka a katiónu kovu. Anión kyslíka sa v zlúčenine nazýva oxid. Anión síry sa v zlúčenine nazýva sulfid. Oxidačné číslo kyslík v oxidoch je -II.

Z názvu vzorec

**Oxid vápenatý** (*CaO*) má oxidačné číslo II, lebo jeho prípona je -**natý**.

Postupujte rovnako ako pri halogenidoch, pozor však na krátenie (napr. oxid uhličitý má oxidačné číslo IV, to je 2:4=1:2, takže vzorec je CO₂).

Oxid. č.	Príklad		Pomer počtu atómov
Oxid. č.	Vzorec	Názov	Pomer počtu atómov
I	Na₂O/Na₂S	oxid/sulfid sodný	2:1
II	CaO	oxid vápenatý	2:2=1:1
III	Al₂O₃	oxid hlinitý	2:3
IV	CO₂	oxid uhličitý	2:4=1:2
V	N₂O₅	oxid dusičný	2:5
V	P₂O₅	oxid fosforečný	2:5
VI	SO₃	oxid sírový	2:6=1:3
VII	Re₂O₇	oxid renistý	2:7
VIII	OsO₄	oxid osmičelý	2:8=1:4

Zo vzorca názov

Pri tvorení názvu sa riaďte podobne ako pri vzorci tabuľkou (napr. SO₃ je 1:3, takže oxidačné číslo je VI (-ový)).

Šípkové pravidlo

Šípkové pravidlo sa použiť dá, no pozor na krátenie.^[7]

Kyseliny

Bezkyslíkaté kyseliny

**Kyselina kyanovodíková** má vzorec *H^IC^IIN^-III*.

Bezkyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny zložené z vodíka a aniónu. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + ová.


Vzorec	Názov
HF	kyselina fluorovodíková
HCl	kyselina chlorovodíková
HBr	kyselina bromovodíková
HI	kyselina jodovodíková
H₂S	kyselina sírovodíková/sulfánová
HCN	kyselina kyanovodíková

Kyslíkaté kyseliny (Oxokyseliny)

Oxokyseliny sú trojprvkové zlúčeniny zložené z vodíka, kyslíka a katiónu. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + oxidačná prípona.

Maximálne oxidačné číslo oxokyselín je VII.

Z názvu vzorec

**Kyselina dusičná** má vzorec *HNO₃* a oxidačné číslo V.

Pri tvorení používajte tabuľku (napr. kyselina sírová má oxidačné číslo VI, to je 2:1:4, takže vzorec je H₂SO₄).

Oxid. č.	Príklad		Pomer počtu atómov
Oxid. č.	Vzorec	Názov	Pomer počtu atómov
I	HClO	kyselina chlórna	1:1:1
II	H₂SO₂	kyselina sírnatá	2:1:2
III	HNO₂	kyselina dusitá	1:1:2
IV	H₂CO₃	kyselina uhličitá	2:1:3
V	HBrO₃	kyselina bromičná	1:1:3
VI	H₂SO₄	kyselina sírová	2:1:4
VII	HMnO₄	kyselina manganistá	1:1:4

Zo vzorca názov

Používajte tabuľku (napr. H₂SO₄ je 2:1:4, to je oxidačné číslo VI (-ová)).^[8]

Hydroxidy

Hydroxidy sú trojprvkové zlúčeniny hydroxidového aniónu (vodíka a kyslíka) a katiónu kovu. Názov tvorí podstatné meno (hydroxid) a prídavné meno + oxidačná prípona.

Maximálne oxidačné číslo hydroxidov je IV.

Oxidačné číslo hydroxidového aniónu získame sčítaním oxidačných čísel kyslíka a vodíka. O ^-II H ^I → OH ^-I

Z názvu vzorec

**Hydroxid sodný** (*NaOH*) má pomer počtu atómov **1:1** a to je oxidačné číslo I.

Použite tabuľku (napr. hydroxid hlinitý má oxidačné číslo III, to je 1:3, takže vzorec je Al(OH)₃).

Oxid. č.	Príklad		Pomer počtu atómov
Oxid. č.	Vzorec	Názov	Pomer počtu atómov
I	Na(OH)	hydroxid sodný	1:1
II	Ca(OH)₂	hydroxid vápenatý	1:2
III	Al(OH)₃	hydroxid hlinitý	1:3
IV	Zr(OH)₄	hydroxid zirkoničitý	1:4

Zo vzorca názov

Pri vytváraní použite tabuľku (napr. Al(OH)₃ je 1:3, to je oxidačné číslo III (-itý)).^[9]^[10]

Soli (anorganické)

Soli sú viacprvkové zlúčeniny katiónu kovového prvku (alebo amónneho katiónu - NH₄) a aniónu zvyšku kyseliny, ktoré vznikajú neutralizáciou.

ak soľ vznikla z bezkyslíkatej kyseliny - prípona aniónu je -id (napr. chlorid sodný)
ak soľ vznikla z kyslíkatej kyseliny (oxokyseliny) - prípona aniónu je -an (napr. uhličitan vápenatý)

Soli kyslíkatých kyselín

Maximálne oxidačné číslo solí kyslíkatých kyselín je IV.

Anión kyseliny bude mať oxidačné číslo rovnajúce sa počtu nahradených vodíkov v soli. Anión má oxidačné číslo -II, ak pôvodná kyselina mala oxidačné číslo II, IV, VI. Inak bude oxidačné číslo aniónu -I.

Oxid. č.	Pôvodná kyselina		Počet nahradených vodíkov
Oxid. č.	Vzorec	Názov	Počet nahradených vodíkov
I	HClO	kyselina chlórna	1
II	H₂SO₂	kyselina sírnatá	2
III	HNO₂	kyselina dusitá	1
IV	H₂CO₃	kyselina uhličitá	2
V	HBrO₃	kyselina bromičná	1
VI	H₂SO₄	kyselina sírová	2
VII	HMnO₄	kyselina manganistá	1

H₂SO₄ → 2H^I + SO₄^-II →→→ SO₄^-II

Oxidačné číslo aniónu vynásobíme s počtom atómov aniónu, výsledok vynásobíme -1 a vydelíme počtom atómov katiónu.

Cu|(SO₄^-II) → +2 | -2 → Cu^II|(SO₄^-II) → oxidačné číslo bude II → síran meďnatý

Hydratované soli

Pri hydratovaných soliach sa za vzorec dáva $\cdot n H_{2} O$ (napr $\cdot 7 H_{2} O$ ).

Pred názov sa dáva číslovková predpona + hydrát (napr. heptahydrát).

Heptahydrát síranu nikelnatého →
$N i S O_{4} . 7 H_{2} O$

^[11]

Peroxidy (anorganické)

**Peroxid vodíka** (*H₂O₂*) má väzbu **O-O**.

Peroxidy sú zlúčeniny, ktoré obsahujú väzbu O-O. Ich názov tvorí podstatné meno (peroxid) a prídavné meno (katión). Značka peroxidového aniónu je O₂^-II. Všeobecný vzorec je R(O₂)_x.

Tabuľka

Použitie je rovnaké ako pri predchádzajúcich príkladoch.


Ox. č.	Príp.	Príklad	Vzorec	Pomer počtu atómov
I	-ný	Peroxid sodný	Na₂O₂	2:2
II	-natý	Peroxid vápenatý	CaO₂	1:2

Niektoré peroxidy

Peroxid vodíka - H₂O₂

Peroxid sodný - Na₂O₂

Peroxid vápenatý - CaO₂

Peroxid bárnatý - BaO₂

^[12]

Hydridy

Hydridy sú dvojprvkové zlúčeniny dvoch vodíkov s inými prvkami. Môžu byť aj organické.

Niektoré sú uvedené v tabuľke:

Prvky 1.-12. skupiny (príklady)		Prvky 13. skupiny		Prvky 14. skupiny		Prvky 15. skupiny		Chalkogény		Halogény
Vzorec	Názov	Vzorec	Názov	Vzorec	Názov	Vzorec	Názov	Vzorec	Názov	Vzorec	Názov
LiH	hydrid lítny	BH₃	borán	CH₄	metán karbán	NH₃	amoniakazán	H₂O	voda oxidán	HF	fluorovodík fluorán
CaH₂	hydrid vápenatý	AlH₃	alumán	SiH₄	silán	PH₃	fosfán	H₂S	sulfán	HCl	chlorovodík chlorán
UH₃	hydrid uranitý	GaH₃	galán	GeH₄	germán	AsH₃	arzán	H₂Se	selán	HBr	bromovodík bromán
ZrH₄	hydrid zirkoničitý	InH₃	indán	SnH₄	stanán	SbH₃	stibán	H₂Te	telán	HI	jodovodík jodán
NbH₅	hydrid niobičný	TlH₃	talán	PbH₄	plumbán	BiH₃	bizmután	H₂Po	polán	HAt	astatovodík astatán

^[13]

Ďalšie metódy

Metóda 1

Rozdeľte si vzorec.
Zapíšte značky prvkov a oxidačné číslo aniónu.
Vynásobte počet atómov aniónov a oxidačné číslo aniónov, zapíšte.
Doplníte číslo na katiónovú časť a vydeľte ho počtom atómov.
Zapíšte oxidačné číslo a vytvorte vzorec.

Al₂|O₃ → Al₂|O₃^-II → 6 | -6 → Al₂^III|O₃^-II → oxid hlinitý

Zapíšte značky prvkov a oxidačné čísla katiónov a aniónov.
Nájdite najmenší spoločný násobok čísel.
Najmenší spoločný násobok zapíšte pod vzorec - kladný katión, záporný anión.
Číslom pod katiónom vydeľte oxidačným číslom katiónu a zapíšeme ako počet atómov katiónu, to isté anión.
Vzorec zapíšte.
Oxid renistý → Re^VII _| O^-II → 14 | -14 → Re₂^VII _| O₇^-II

Metóda 2

Zapíšte oxidačné číslo aniónu.
Ak Oxidačné číslo aniónu po vynásobení -1 sa nerovná počtu atómov katiónu, tak neskôr vynásobte oxidačné číslo katiónu číslom, ktoré by upravilo predchádzajúcu rovnicu.
Počet atómov aniónu zapíšeme ako oxidačné číslo katiónu.
Vytvorte názov.

CO₂ → C | O₂^-II → C^II*2 | O₂^-II → C^IV | O₂^-II → oxid uhličitý

Zapíšte značky prvkov a oxidačné číslo aniónu.
Oxidačné číslo aniónu vynásobíme -1 a napíšeme ako počet atómov katiónu.
Zapíšte oxidačné číslo katiónu podľa prípony.
Oxidačné číslo katiónu napíšeme ako počet atómov aniónu.
Ak je to potrebné, upravte krátením.

Oxid osmičelý → Os | O^-II → Os₂ | O^-II → Os₂^VII | O^-II → Os₂^VII | O₈^-II → Os^VII | O₄^-II

^[14]

Referencie

Šablóna:Referencie

Pozri aj

Šablóna:Portál

[1] Šablóna:Citácia knihy

[2] ttps://sk.wikipedia.org/wiki/Oxidačné_číslo

[3] Šablóna:Citácia knihy

[4] Šablóna:Citácia knihy

[5] ttps://www.e-chembook.eu/cislovkove-predpony

[6] Šablóna:Citácia knihy

[7] Šablóna:Citácia knihy

[8] Šablóna:Citácia knihy

[9] Šablóna:Citácia knihy

[10] ttps://sk.wikipedia.org/wiki/Hydroxid

[11] Šablóna:Citácia knihy

[12] ttps://sk.wikipedia.org/wiki/Peroxid

[13] ttps://sk.wikipedia.org/wiki/Hydrid_(zlúčenina)

[14] Šablóna:Citácia knihy

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

Názvoslovie anorganických zlúčenín

Obsah

Rozdelenie vzorca/názvu