Kyslíkatá kyselina

Šablóna:Bez zdroja Kyslíkatá kyselina alebo oxokyselina je kyselina tvorená vodíkom, kyslíkom a ďalším centrálnym kyselinotvorným prvkom (N, S, P, ...). Všeobecný vzorec je H_aZ_bO_c, kde Z je kyselinotvorný prvok, a koeficienty a, b, c nadobúdajú bežne hodnoty a od 1 do 4, b od 1 do 2, c od 1 do 7 (existujú aj vyššie čísla, ale tie nie sú také bežné). Označujú sa ako kyslíkaté kyseliny kvôli prítomnosti kyslíka v ich chemickej štruktúre, na rozdiel od anorganických kyselín bez kyslíka (bezkyslíkatých kyselín, napr. halogénovodíkových alebo sulfánu).

Medzi oxokyseliny patria kyselina sírová (H₂SO₄), kyselina siričitá (H₂SO₃), kyselina dusičná (HNO₃), kyselina dusitá (HNO₂), kyselina trihydrogénfosforečná (H₃PO₄), kyselina chlórna (HClO), kyselina chloritá (HClO₂), kyselina chlorečná (HClO₃), kyselina chloristá (HClO₄), kyselina trihydrogénboritá (H₃BO₃) a mnohé iné.

Príprava oxokyselín

Oxokyseliny sa pripravujú reakciou vody a kyselinotvorného alebo amfotérneho oxidu:

$\mathrm{S}\mathrm{O}{\phantom{A}}_3+\mathrm{H}{\phantom{A}}_2\mathrm{O}⟶\mathrm{H}{\phantom{A}}_2\mathrm{S}\mathrm{O}{\phantom{A}}_4$

$\mathrm{S}\mathrm{O}{\phantom{A}}_2+\mathrm{H}{\phantom{A}}_2\mathrm{O}⟶\mathrm{H}{\phantom{A}}_2\mathrm{S}\mathrm{O}{\phantom{A}}_3$

$2\mathrm{N}\mathrm{O}{\phantom{A}}_2+\mathrm{H}{\phantom{A}}_2\mathrm{O}⟶\mathrm{H}\mathrm{N}\mathrm{O}{\phantom{A}}_2+\mathrm{H}\mathrm{N}\mathrm{O}{\phantom{A}}_3$

$\mathrm{C}\mathrm{O}{\phantom{A}}_2+\mathrm{H}{\phantom{A}}_2\mathrm{O}⟶\mathrm{H}{\phantom{A}}_2\mathrm{C}\mathrm{O}{\phantom{A}}_3$

Pripravovať sa môžu aj "vytlačením" zo soli silnejšou kyselinou (a následnou destiláciou):

$2\mathrm{K}\mathrm{N}\mathrm{O}{\phantom{A}}_3+\mathrm{H}{\phantom{A}}_2\mathrm{S}\mathrm{O}{\phantom{A}}_4⟶2\mathrm{H}\mathrm{N}\mathrm{O}{\phantom{A}}_3+\mathrm{K}{\phantom{A}}_2\mathrm{S}\mathrm{O}{\phantom{A}}_4$

Počas Berzeliovej dualistickej teórie sa uprednostňovali adičné vzorce, kde sa oxokyseliny považovali, za hydráty oxidov:

$\mathrm{S}\mathrm{O}{\phantom{A}}_3$•$\mathrm{H}{\phantom{A}}_2\mathrm{O}$ , $\mathrm{S}\mathrm{O}{\phantom{A}}_2$•$\mathrm{H}{\phantom{A}}_2\mathrm{O}$ , $\mathrm{N}{\phantom{A}}_2\mathrm{O}{\phantom{A}}_5$•$\mathrm{H}{\phantom{A}}_2\mathrm{O}$ , $\mathrm{P}{\phantom{A}}_2\mathrm{O}{\phantom{A}}_5$•$3\mathrm{H}{\phantom{A}}_2\mathrm{O}$

Tieto vzorce však nezodpovedajú skutočnej štruktúre oxokyselín, preto sa v súčasnosti používajú vzorce už uvedeného tvaru.

Deriváty oxokyselín

Poznáme viacero derivátov: oxokatióny, oxoanióny a soli. Oxokatióny vznikajú odčlenením OH^- skupiny (napríklad nitrónium, NO₂⁺, ktoré vzniká z kyseliny dusičnej, HNO₃), oxoanióny vznikajú odštiepením H⁺ (napríklad hydrogénsíran, HSO₄^-, ktorý vzniká z kyseliny sírovej, H₂SO₄) a soli vznikajú nahradením vodíka za kovový prvok (napríklad chlorečnan draselný, KClO₃, ktorý vzniká z kyseliny chlorečnej, HClO₃).

Pozri aj

• Kyselina
• Soli
• Deriváty oxokyselín