Mechanická práca

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Mechanická práca[1] alebo práca[2] je fyzikálna veličina, ktorá je definovaná (trochu zjednodušene povedané) ako súčin zložky sily v smere pohybu a posunutia (resp. dĺžky dráhy), resp. inými slovami: skalárny súčin (celej) sily a posunutia (resp. dĺžky dráhy).

Symbol veličiny

Symbol veličiny je A alebo W (angl. work), zastarano aj L. Napríklad norma STN ISO 80000-4 uvádza oba symboly, pričom ale na prvom mieste uvádza symbol A.

Jednotka

Základná jednotka je joule, značka J. Ďalšie jednotky sú napr.: kilojoule (kJ = 1000 J), megajoule (MJ = 1 000 000 J), gigajoule (GJ = 1 000 000 000 J).

Vzťah k energii

Pri mechanickom deji v izolovanej sústave vyjadruje mechanická práca odovzdávanie mechanickej energie medzi telesami. Teleso, ktoré vykonáva prácu, stráca mechanickú energiu, teleso, na ktoré je vykonávaná práca, mechanickú energiu získava. Mechanická práca ako veličina udáva veľkosť tejto odovzdanej energie.

Výpočet a definície

Mechanická práca (Namiesto s by malo byť na obrázku správnejšie napísané dr)

Zdroje kapitoly:[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12]

Vysvetlivky

Nasledujú vysvetlivky (x tu reprezentuje ľubovoľné písmeno):

  • Šablóna:Strong (čiže písmeno písané tučným písmom) znamená vektor x; alternatívne sa zapisuje ako x (čiže so šípkou nad písmenom).
  • Δx znamená zmena x
  • dx znamená veľmi malá zmena x a odborne sa nazýva aj diferenciál, diferenciálna zmena, elementárna zmena, infinitezimálna zmena a podobne
  • |Šablóna:Strong| znamená veľkosť Šablóna:Strong; alternatívne (a veľmi často) sa zapisuje jednoducho ako x alebo ako x (teda kurzívou); konkrétne v tomto článku teda:
  • Šablóna:Strong znamená polohový vektor
  • ΔŠablóna:Strong znamená zmena polohového vektora a volá sa aj posunutie
  • dŠablóna:Strong znamená veľmi malá zmena polohového vektora a volá sa aj veľmi malé posunutie; vždy platí |dŠablóna:Strong|= ds; namiesto dŠablóna:Strong sa niekedy (veľmi nevhodne) používa značka dŠablóna:Strong; porov. aj vyššie vysvetlenie dx
  • s znamená jednorozmerná polohová súradnica (na trajektórii pohybu), známejšia je ale pod názvami dĺžka dráhy alebo dráha
  • Δs znamená zmena jednorozmernej polohovej súradnice (na trajektórii pohybu), známejšia je ale pod názvami zmena dĺžky dráhy, dráha, prejdená dráha, úsek dráhy, dĺžka úseku dráhy a pod.; namiesto Δs sa niekedy (menej vhodne) používa značka s alebo (nevhodne) |Šablóna:Strong| (Technická poznámka: Vo wikipédii ds niekedy na obrazovke vyzerá, akoby písmeno s bolo tučným písmom, v skutočnosti je tu písmeno s písané normálnym písmom)
  • ds znamená veľmi malá zmena jednorozmernej polohovej súradnice, známejšia je ale pod názvami veľmi malá zmena dĺžky dráhy, veľmi malá dráha, veľmi malá prejdená dráha, veľmi malý úsek dráhy, veľmi malá dĺžka úseku dráhy atď.; porov. aj vyššie vysvetlenie dx
  • Šablóna:Strong znamená sila (pôsobiaca na teleso)
  • α znamená uhol zvieraný medzi Šablóna:Strong a dŠablóna:Strong
  • Šablóna:Strong je zložka sily Šablóna:Strong pôsobiaca v rovnakom smere ako dŠablóna:Strong, čiže v rovnakom smere ako je smer pohybu telesa; pre jej veľkosť platí vzorec |Šablóna:Strong| = |Šablóna:Strong|.cosα, ktorý vyplýva zo základnej definície kosínusu (cosα = priľahlá odvesna:prepona, pričom v našom prípade je |Šablóna:Strong| prepona a |Šablóna:Strong| je priľahlá odvesna)
  • B = (nejaký) bod na trajektórii pohybu
  • t = čas
  • 0 znamená na začiatku pohybu telesa, 1 znamená po prvom veľmi malom posunutí, 2 znamená po druhom veľmi malom posunutí...n znamená na konci pohybu telesa.
  • znamená skalárny súčin vektorov; pre skalárny súčin akýchkoľvek dvoch vektorov Šablóna:Strong a Šablóna:Strong zvierajúcich akýkoľvek uhol θ platí vzorec 𝐱𝐲=|𝐱|cosθ|𝐲| (v našom prípade je Šablóna:Strong = Šablóna:Strong, Šablóna:Strong = dŠablóna:Strong a θ = α ); pozor na zámenu: znak . (alebo alternatívne: žiaden znak) znamená „normálny“ súčin, kým znak znamená skalárny súčin, napr. a.b alebo ab znamená normálny súčin, kým 𝐚𝐛 znamená skalárny súčin

Porovnaj aj napr. Rýchlosť (fyzikálna veličina)#Vysvetlivky značiek použitých vo vyššie uvedených vzorcoch

Definícia prostredníctvom sily a posunutia

Najprv sú uvedené odborné vzorce, intuitívne vysvetlenie je uvedené nižšie.

Všeobecne platný vzorec

Práca je definovaná nasledujúcim vzorcom:

W=B0Bn𝐅d𝐫=𝐅𝟏d𝐫𝟏+𝐅𝟐d𝐫𝟐+...+𝐅𝐧d𝐫𝐧 [vzorec č. 1]

Dosadením vzorca pre skalárny súčin vektorov (pozri vyššie Vysvetlivky) dostaneme:

W=B0Bn|𝐅|cosα|d𝐫|=|𝐅𝟏|cosα1|d𝐫𝟏|+|𝐅𝟐|cosα2|d𝐫𝟐|+...+|𝐅𝐧|cosαn|d𝐫𝐧| [vzorec č. 2]

Keďže všeobecne platí, že |dŠablóna:Strong| = ds (ale mimochodom neplatí aj |ΔŠablóna:Strong| = Δs - vysvetlenia pozri napr. v článku rýchlosť (fyzikálna veličina)), možno napísať aj:

W=s0sn|𝐅|cosαds=|𝐅𝟏|cosα1ds1+|𝐅𝟐|cosα2ds2+...+|𝐅𝐧|cosαndsn [vzorec č. 3]

Vzorec č. 3 možno mimochodom zapísať aj v tvare:

|𝐅|cosα=dWds, čiže zložka sily v smere pohybu je derivácia práce podľa “dráhy”

Vzhľadom na |Šablóna:Strong| = |Šablóna:Strong|.cosα (pozri vyššie Vysvetlivky), možno samozrejme vo vzorcoch č. 2 a č. 3 výraz |Šablóna:Strong|.cosα vždy nahradiť výrazom |Šablóna:Strong|.

Výraz, pre ktorý sa vo vzorcoch č. 1, 2 a 3 tvorí súčet (integrál), čiže výraz 𝐅d𝐫=|𝐅|cosα|d𝐫|=|𝐅|cosαds, sa volá elementárna práca a značí sa aj ako dW.

Vzorec pre priamočiary pohyb a konštantnú silu

Pri špeciálnom prípade priamočiareho pohybu telesa s konštatným Šablóna:Strong sa vyššie uvedené vzorce č, 1 a 2 (a 3) zredukujú na tieto tvary:

W=𝐅Δ𝐫=|𝐅|cosα|Δ𝐫|=|𝐅|cosαΔs [vzorec č. 4]

pričom – ako vidno- nielenže sa vzorec zmení zo súčtu (resp. integrálu) na jeden výraz, ale navyše platí aj |ΔŠablóna:Strong| = Δs. Okrem toho, tak ako vyššie, aj tu je samozrejme vždy možné nahradiť výraz |Šablóna:Strong|.cosα výrazom |Šablóna:Strong|.

Ak je pohyb priamočiary s konštantným Šablóna:Strong a navyše je α = 0 (čiže celá Šablóna:Strong pôsobí v rovnakom smere ako je smer pohybu telesa) možno vzorec ešte viac zredukovať, a to takto:

W=𝐅Δ𝐫=|𝐅||Δ𝐫|=|𝐅|Δs [vzorec č. 5]

Vysvetlenie vzorca

Vzorce č. 1 až 5 sa obyčajne v literatúre vysvetľujú nasledujúcim spôsobom, ktorý je vlastne opačným postupom než je použitý vyššie: Pri práci s naklonenou rovinou, pákami, kladkami a lanami sa v praxi ukázalo, že použitie týchto pomôcok síce má tú výhodu, že je s týmito pomôckami na zdvihnutie telesa potrebné vynaložiť menej sily než pri normálnom vertikálnom zdvihnutí telesa, lenže na druhej strane má nevýhodu v tom, že s týmito pomôckami telesom zároveň treba prejsť dlhšiu dráhu než pri normálnom vertikálnom zdvihnutí. Platí to aj opačne: dá sa skrátiť dráha, potom však ale treba vynaložiť väčšiu silu. Ukázalo sa teda, že pri podobných premiestňovaniach telies existuje veličina “sila krát dĺžka dráhy”, ktorá za daných okolností ostáva rovnaká a je teda vhodná ako miera celkovej potrebnej “námahy”. Táto veličina potom dostala meno práca. Pre jej vzorec platí:

  • Najjednoduchšia situácia je priamočiary pohyb telesa s konštantnou silou, ktorá pôsobí v presne v smere pohybu; potom je vzorec práce W = |Šablóna:Strong|.Δs , t. j. „sila krát dĺžka dráhy“.
  • Ak je síce pohyb telesa priamočiary s konštantnou silou, no táto sila nepôsobí v smere pohybu, ale pôsobí pod uhlom α voči smeru pohybu, tak treba namiesto celej sily (Šablóna:Strong) použiť len tú jej zložku, ktorá pôsobí presne v smere pohybu (Šablóna:Strong), čiže vzorec sa zmení na W = |Šablóna:Strong|. Δs = |Šablóna:Strong|.cosα. Δs.
  • Ak situáciu ďalej skomplikujeme tak, že pohyb už nie je priamočiary a/alebo sila Šablóna:Strong nie je konštantná (t.j. nemá konštantnú veľkosť a/alebo konštantný smer), tak si musíme celú trajektóriu pohybu rozdeliť na veľmi malé úseky, ktoré sú tak malé, že v každom z týchto úsekov sa dá približne použiť vyššie uvedený vzorec W = |Šablóna:Strong|.cosα. Δs (inak povedané: v rámci každého z týchto úsekov približne platí, že pohyb telesa je priamočiary a sila je konštantná) a následne všetky tieto veľmi malé úseky sčítame (takéto sčítanie sa v matematike dá vyjadriť aj pomocou integrálu). Matematicky teda W = |Šablóna:Strong1|.cosα1. ds1 + |Šablóna:Strong2|.cosα2. ds2 + |Šablóna:Strong3|.cosα3. ds3 +… = s0sn|𝐅|cosαds, teda vzorec č. 3. Matematicky je vhodnejšie písať |dŠablóna:Strong| namiesto ds, čo znamená, že dostaneme W=B0Bn|𝐅|cosα|d𝐫|, teda vzorec č. 2. Po dosadení vzorca pre skalárny súčin vektorov dostaneme W=B0Bn𝐅d𝐫, teda vzorec č. 1. Vzorec č. 1 sa zvykne označovať aj ako „dráhový integrál sily“.

Definícia prostredníctvom výkonu

Alternatívne sa práca dá definovať prostredníctvom výkonu (P), a to takto:

W=t0tnPdt [vzorec č. 6]

Túto definíciu používa ako prímárnu aj aktuálne platná príslušná norma STN ISO 80000-4:2006 (hoci v poznámke uvádza aj vzorec č. 1) Z uvedeného vzorca č. 6 dostaneme vyššie spomínaný vzorec č. 1 nasledovne: Keďže P=𝐅𝐯, tak:

W=t0tnPdt=t0tn𝐅𝐯dt=t0tn𝐅d𝐫dtdt=B0Bn𝐅d𝐫

Vzorec č. 6 sa dá mimochodom vyjadriť aj v tvare P=dWdt, čiže výkon je derivácia práce podľa času.

Prípady na ktoré sa mechanická práca nevzťahuje

Mechanická práca sa nekoná v prípadoch, že:

V prípade, že na teleso pôsobí sila, ale teleso sa pohybuje rovnomerne priamočiaro, pretože sila je vyrovnaná napr. silou trenia, sa mechanická práca konať môže, ale nemusí - mechanická energia sa môže meniť napr. na tepelnú energiu (vnútornú energiu) telesa.

Práca vykonaná za jednotku času sa nazýva výkon.

Referencie

Šablóna:Referencie

Pozri aj

  1. 1,0 1,1 práca. In: Pyramída. s.4717-4718.
  2. 2,0 2,1 STN ISO 80000-4:2006. S. 14
  3. Šablóna:Citácia elektronického dokumentuS. 76-78
  4. Šablóna:Citácia knihy
  5. Šablóna:Citácia knihy
  6. Šablóna:Citácia knihy
  7. Arbeit. In: Lexikon der Physik. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl, c2000. ISBN 3-8274-0515-7.
  8. práce. In: Malá československá encyklopedie V. PomŠablóna:--S. Praha: Academia, 1987. s. 58.
  9. práce. In: Technický naučný slovník PrŠablóna:--Š. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1963. s. 5.
  10. GÖBEL, Rudolf et al. "Fyzika pre maturantov". 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986. S. 116-120
  11. Šablóna:Citácia knihy
  12. BEDNAŘÍK, Milan, ŠIROKÁ, Miroslava a BUJOK, Petr. "Fyzika pro gymnázia. Mechanika". 1. vyd. Praha: Prometheus, 1993. Učebnice pro střední školy. ISBN 80-901619-3-6. S. 114-117