Difúzna sila

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Difúzna sila (označovaná Fi,dif) je hnacia sila difúzie, ktorej smer je daný gradientom koncentrácie[1] (resp. chemického potenciálu), čiže smeruje z miest s vysokou koncentráciou na miesta s nízkou koncentráciou. Proti pôsobeniu difúznej sily pôsobí trecia sila (sila odporu viskózneho prostredia) Fi,trenie, pričom platí:

Fi,dif=Fi,trenie

Pozorovaná konštantná rýchlosť i-tej častice vi,dif je teda daná protismerným pôsobením difúznej sily Fi,dif a sily odporu difúzneho prostredia Fi,trenie. Druhý Newtonov zákon totiž hovorí, že pôsobenie konštantne veľkej sily (u difúzie Fi,dif ) na i-tú časticu by malo byť sprevádzané rovnomerne zrýchleným pohybom tejto i-tej častice, nie konštatnou rýchlosťou i-tej častice. Konštantná rýchlosť i-tej častice je teda výsledkom ustanovenia rovnováhy medzi pôsobením hnacej sily Fi,dif a brzdiacej sily prostredia Fi,trenie, v ktorom sa i-tá častica pohybuje.[1]

Odvodenie difúznej sily

Maximálna neobjemová práca dW spojená s látkovým tokom jednej častice zložky i z miesta, kde je jej chemický potenciál μi , do miesta s chemickým potenciálom μi+dμi, v systéme, kde chemický potenciál μi závisí na súradnici y:

dW=1NA(dμidy)T,pdy[2]

Vzťah difúznej sily Fi,dif a maximálnej neobjemovej práce dW je

dW=Fi,dif dy[2]

Porovnaní vyššie uvedených vzťahov dostaneme vzťah pre difúznu silu Fi,dif:

Fi,dif =1NA(dμidy)T,p[2]

Chemický potenciál i-tej zložky μi je:

μi=μio+RT ln ai

kde μio je štandardný chemický potenciál i-tej zložky, ai je aktivita i-tej zložky, ktorú je možné v ideálnom roztoku nahradiť koncentráciami cio, čo je štandardná koncentrácia i-tej zložky cio = 1 moldm3 a platí: ai=cicio.[2]

Potom dosadením za chemický potenciál i-tek zložky μi dostaneme vzťah pre difúznu silu Fi,dif:

Fi,dif =RTNA(d ln (ai)dy)T,p[2]

derivácia pritodzeného logaritmu aktivity i-tej zložky bude:

Fi,dif =RTNA ai ln (e)(d aidy)T,p

keďže platí ln(e)=1, tak dostaneme:

Fi,dif =RTNA ai (d aidy)T,p

nahradením aktivity i-tek zložky ai koncentráciou i-tej zložky ci v ideálnom roztoku,cio, čo je štandardná koncentrácia i-tej zložky cio = 1 moldm3 a platí: ai=cicio.[2]

Fi,difo =RTNA ci (d cidy)T,p

a keďže Boltzmanova konštanta kB je kB=RNA:

Fi,difo=kBTci(dcidy)T,p[2]

Vzťah difúznej sily a sily odporu viskózneho prostredia

Vieme, že pre stojacu i-tú časticu platí:

Fi,dif=Fi,trenie

Pre silu odporu viskóznehoprostredia platí:

Fi,trenie=fivi

kde fi je koeficient trenia (frikcie), vi je rýchlosť pohybu i-tej častice.[2]

kBTci(dcidy)T,p=fivi

a vyjadrením rýchlosti pohybu i-tej častice vi, dostaneme:

vi=kBTfi ci(dcidy)T,p

a vyjadrením súčinu rýchlosti pohybu i-tej častice vi a koncentrácie i-tej častice ci, dostaneme:

vici=kBTfi(dcidy)T,p

dosadením do vzťahu pre látkový tok i-tej častice Ji=vici

Ji=kBTfi(dcidy)T,p

a podľa prvého Fickovho zákona:

Ji=Di(dcidy)T,p

dosadením dostávame:

kBTfi(dcidy)T,p=Di(dcidy)T,p

vykrátením parciálnych derivácii a záporných znamienok dostávame vzťah pre difúzny koeficient i-tej častice Di:

Di=kBTfi,

čo je Einsteinova rovnica pre difúzny koeficient i-tej častice Di, kde fi je koeficient trenia, pre ktorý platí:

fi=6 πηri

Čiže vzťah difúznej sily Fi,dif a sily odporu viskózneho prostredia Fi,trenie je Einsteinova rovnica pre difúzny koeficient i-tej častice Di.[2]

Referencie

Šablóna:Referencie

Pozri aj