Biotov-Savartov zákon

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Biotov-Savartov zákon alebo Biotov-Savartov-Laplacov zákon opisuje magnetickú indukciu, ktorá vzniká vďaka pohybujúcemu sa náboju. Pomenovaný bol podľa dvoch francúzskych matematikov - Jean-Baptistovi Biotovi a Félixovi Savartovi. Spoločne s Ampérovým zákonom o sile pôsobiacej na náboj v magnetickom poli je základným zákonom magnetostatiky.

V skratke sa dá povedať, že udáva vzťah medzi magnetickou indukciou B, prúdom I a geometrickým usporiadaním vodiča v priestore

Bodový náboj Q, ktorý sa v mieste rQ pohybuje rýchlosťou v, prispieva do miesta r magnetickou indukciou B(r):

B(r)=μQ4πv×(rrQ)rrQ3,

kde μ je permeabilita. Pre hustotu elektrického prúdu J dostávame objemový integrál:

B(r)=μ4πVQJ(rQ)×(rrQ)rrQ3dVQ.

Tento vzťah je analogický ku vzťahu, ktorý elektrostatické pole popisuje ako funkciu hustoty náboja. Pre magnetickú indukciu lineárneho vodiča C, ktorým preteká prúd I, získavame lineárny integrál cez uzavretú krivku:

B(r)=μI4πCdrQ×(rrQ)rrQ3,

kde drQ je nekonečne malý úsek vodiča v smere prúdu.

Pozri aj

Zdroje

Šablóna:Preklad .