Archimedova axióma

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Archimedova axióma[1][2][3][4][5](iné názvy: Eudoxova-Archimedova axióma[1][6],Eudoxova axióma[3][5][6], Archimedov výrok[7], Archimedov princíp, Archimedova vlastnosť [reálnych čísiel][4][8], axióma merateľnosti[9], Archimedova veta[10][11]) bola pôvodne nasledujúca veta (axióma): Ak máme dve úsečky, z ktorých jedna je kratšia (X) a jedna dlhšia (Y), tak ak nanesieme (narysujeme) úsečku X dostatočne veľakrát za sebou, vždy dostaneme úsečku, ktorá je dlhšia než úsečka Y [veta 1]. Dnes sa táto veta často aplikuje aj na plochu, objem či všeobecne na usporiadané aritmetické a algebrické štruktúry (napr. na množiny prirodzených, celých, racionálnych a reálnych čísiel); v takom prípade znie všeobecne takto: Ak máme ľubovoľné dve (kladné) hodnoty (nejakej veličiny [pozn 1]), z ktorých jedna je menšia (A) a druhá väčšia (B), tak vždy platí A.n>B, pričom n je nejaké (aspoň jedno) prirodzené číslo [veta 2]. Táto veta platí (t. j. Archimedova axióma je splnená) napríklad pre množinu reálnych čísiel. Vlastnosť (niečoho) spĺňať Archimedovu axiómu, sa nazýva archimedovská vlastnosť (Archimedova vlastnosť) alebo archimedovská usporiadanosť; algebrická štruktúra (napr. grupa, pole) spĺňajúca Archimedovu axiómu sa teda volá archimedovská alebo archimedovsky usporiadaná.[1][5][12][3][13][14][15]

Dá sa ukázať, že veta 2 vyplýva z nasledujúcej vety a je s ňou ekvivalentná: Množina všetkých prirodzených čísiel je zhora neohraničená resp. inak povedané (tu ako príklad pre množinu reálnych čísiel): Ku každému reálnemu číslu C existuje nejaké (aspoň jedno) prirodzené číslo n, ktoré je väčšie ako C [veta 3]. Aj táto veta sa niekedy takisto zvykne označovať ako Archimedova axióma (resp. vyššie uvedené synonymá), pričom ale v niektorých textoch sú použité rôzne názvy pre vetu 2 (či 1) a vetu 3 (napr. Archimedov princíp pre vetu 2 a Archimedova vlastnosť (reálnych čísiel) pre vetu 3; Archimedova axióma pre vetu 1 a Archimedova veta pre vetu 3; Archimedova vlastnosť (reálnych čísiel) pre vetu 2 a Eudoxova-Archimedova [veta] pre vetu 3). [16][15][8][13][2][10]

Z Archimedovej axiómy (t. j. z vety 2 či 3, ale aj 1) vyplýva, že v danej algebrickej štruktúre nie je žiaden nekonečne veľký či nekonečne malý prvok (t.j. napr. pre množinu reálnych čísiel platí, že neexistujú nekonečne malé alebo nekonečne veľké reálne čísla). [17][18][6]

Existuje aj Archimedova axióma v multiplikatívnom tvare (t.j. namiesto A.n=A+A+A... je An=A.A.A…). K tomu pozri nižšie. [4]

Archimedova axióma v multiplikatívnom tvare [19]

Vieme, že za predpokladu 0<r<1 platí r2<r, r3<r2<r a tak ďalej. Z toho je intuitívne zrejmé, že veľmi vysoké mocniny čísla r sú veľmi malé. To znamená, že pri ľubovoľne malom kladnom čísle k pre dosť veľké celé číslo n platí rn<k. Táto významná skutočnosť sa nazýva Archimedová vlastnosť a formálne ju zapisujeme nasledujúcou vetou: Nech 0<r<1, nech k>0. Potom existuje také prirodzené číslo n, že rnk.

Dôkaz

Na dokázanie Archimedovej vlastnosti musíme najprv dokázať nasledujúcu vetu:

Nech 0<r<1. Potom postupnosť {rn}n=0 je sumovateľná a platí: i=0ri=11r .

Dôkaz je nasledovný:

V (Z) položme an=rn pre každé celé n>0, z čoho vyplýva, že postupnosť {rn}n=0 je sumovateľná. Označme jej súčet s. Potom platí s=i=0ri=r0+i=1ri=1+i=1ri1.

Urobme teraz substitúciu i1=j, pričom p=0, r=1. Keďže platí

s=i=0ri=r0+i=1ri=1+i=1ri1 takže dostaneme i=1ri1=j=0rj=s. Teda s=1+rs, z čoho ihneď vyplýva

i=0ri=11r.

Keď sa teraz vrátime k dôkazu archimedovej postupnosti, tak podľa predchádzajúcej vety je číslo s=11r súčtom postupnosti {rn}n=0. Preto k ľubovolnému číslo o<s existuje také celé číslo m0, že

o<j=0mrj. Ak označíme o=11rk1r, tak zrejme o<s. Teda k takto zvolenému o existuje celé číslo m0, pre ktoré platí o=11rk1r. To znamená, že existuje také celé m0, že 11rk1r<j=0mrj.

Na druhej strane platí rovnosť j=0mrj=1rm+11r. Teda z toho vypláva 11rk1r<j=0mrj=1rm+11r. Z toho už dostávame, že rm+1<k. Ak teda zvolíme n=m+1, máme hľadané prirodzené číslo s vlastnosťou rn<k.


Dôsledky Archimedovej vlastnosti

  • Ku každému k>0 existuje také prirodzené číslo m, že 1m<k. Nasleduje dôkaz: Podľa Archimedovej vlastnosti ku každému k>0 existuje celé číslo n>1 s vlastnosťou (12)k. Nech m=2n . Potom m je také prirodzené číslo, že 1m<k
  • Ku každému číslu v také prirodzené číslo m, že v<m. Nasleduje dôkaz: Ak teraz v0, tak v<m pre ľubovolné m=1,2,... Ak 0<v, tak v<m pre každé také číslo m, pre ktoré 1m<1v. Také prirodzené číslo m však určite existuje podľa dokázanej časti tejto vety.

Poznámky

Referencie

  1. 1,0 1,1 1,2 Šablóna:Beliana
  2. 2,0 2,1 Malá encyklopédia matematiky. 2., preprac. a rozš. vyd. Bratislava: Obzor, 1978. s. 78.
  3. 3,0 3,1 3,2 EISENREICH, Günther, SUBE, Ralf et al. Matematika: anglicko-nemecko-francúzsko-rusko- slovenský slovník (1-2). 1. vyd. Bratislava: Alfa, 1982.
  4. 4,0 4,1 4,2 Šablóna:Citácia elektronického dokumentu s. 57
  5. 5,0 5,1 5,2 Archimedean axiom. In: Šablóna:Citácia elektronického dokumentu
  6. 6,0 6,1 6,2 BEČVÁŘ, J. Teorie reálných čísel – Od Eudoxa k Dedekindovi. In: Acta Mathematica 16, zborník…, Nitra, 2013 [1] Šablóna:Webarchive, s. 5
  7. Šablóna:Citácia elektronického dokumentu
  8. 8,0 8,1 Šablóna:Citácia elektronického dokumentu
  9. Šablóna:Citácia elektronického dokumentu s. 3 (uvedené ako Hilbertove označenie axiómu)
  10. 10,0 10,1 Malá encyklopédia matematiky. 2., preprac. a rozš. vyd. Bratislava: Obzor, 1978. s. 56.
  11. LÁSKA, V.: Základy aritmetiky. In: Rozhledy matematicko-přirodovědecké, roč. 11, č. 3, 1931/32, s. R89 [2]
  12. Archimedisches Axiom. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0
  13. 13,0 13,1 HALAS, Zdeněk: Bakalářský seminář z matematiky I, II – Zavedení R: Dodekinovy řezy [3], prístup: 2016-10-20
  14. HILBERT, D.: The Foundations of Geometry. 1950 dostupné online, s. 24
  15. 15,0 15,1 Šablóna:Citácia knihy
  16. Šablóna:Citácia elektronického dokumentu. s- 44-45
  17. Šablóna:Citácia knihy
  18. Šablóna:Citácia elektronického dokumentu
  19. I. KLUVÁNEK: Prípravný kurz k diferenciálnemu a integrálnemu počtu. Ružomberok, Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku. 2006, s. 229-230, 244-246

Pozri aj