Horný odhad

Zo stránky testwiki
Verzia z 21:13, 7. august 2016, ktorú vytvoril imported>Gepetito (Príklady: typografia)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Horný odhad alebo majoranta, je matematický pojem z teórie usporiadania.

Definícia

Ak je množina A usporiadaná reláciou R a B je podmnožina A, potom prvok aA je horným odhadom B, práve keď (bB)(ba).

Množina BA je zhora obmedzená, pokiaľ pre ňu existuje aspoň jeden horný odhad.

Vlastnosti horného odhadu

  • Pokiaľ má množina BA najväčší prvok, potom je tento prvok horným odhadom.
  • Pomocou pojmu horný odhad sa definuje pojem supremum množiny ako najmenší prvok množiny (alebo triedy) všetkých horných odhadov (pokiaľ táto množina má najmenší prvok).

Príklady

Nech A je množina všetkých reálných čísiel (A = R), B je množina všetkých reálnych čísiel x takých, že x2 < 3 a nech R je relácia obvyklého ostrého usporiadania reálnych čísiel (tj. R = <). Potom B pri usporiadaní R je napríklad číslo 10. Najmenším odhadom je číslo s=3.

Nech A je trieda všetkých ordinálnych čísiel (A = On), B je množina všetkých konečných ordinálnych čísiel (tj. množina prirodzených čísiel) a R = je usporiadanie na triede On. Potom majorantou B pri usporiadaní R je každé nekonečné ordinálne číslo, najmenšou majorantou je číslo s=ω(=0).

Pozri aj

Zdroj

Šablóna:Preklad