Lagrangeov polynóm

Zo stránky testwiki
Verzia z 17:13, 2. marec 2025, ktorú vytvoril imported>FF AD O72 (fix)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Lagrangeov polynóm, pomenovaný podľa Josepha Louisa Lagrangea, je v numerickej matematike interpolujúci polynóm pre danú množinu bodov v Lagrangeovom tvare. V roku 1779 ho objavil Edward Waring a v roku 1783 ho znovuobjavil Leonhard Euler.

Je povšimnutia hodné, že pre danú množinu bodov existuje len jeden polynóm (najmenšieho možného stupňa), ktorý interpoluje dané body. Preto je správnejšie o Lagrangeovom polynóme hovoriť ako o Lagrangeovom tvare interpolujúceho polynómu, než o Lagrangeovom interpolujúcom polynóme.

Na obrázku je kubický Lagrangeov interpolujúci polynóm L(x) (zobrazený čiernou farbou) pre body (−9, 5), (−4, 2), (−1, −2) a (7, 9). Tento polynóm je súčtom konštantných faktorov bázických polynómov y00(x), y11(x), y22(x) a y33(x). Interpolujúci polynóm prechádza cez všetky štyri body, každý z bázických polynómov prechádza jedným z daných bodov a na x-ových súradniciach daných ostatnými bodmi má hodnotu 0.

Definícia

Nech je daná množina k + 1 bodov

(x0,y0),,(xj,yj),,(xk,yk)

kde žiadne dve hodnoty xj nie sú rovnaké. Potom interpolujúci polynóm v Lagrangeovom tvare pre túto množinu bodov je lineárna kombinácia

L(x):=j=0kyjj(x)

Lagrangeových bázických polynómov

j(x):=f=0,fjkxxfxjxf=(xx0)(xjx0)(xxj1)(xjxj1)(xxj+1)(xjxj+1)(xxk)(xjxk).

Je povšimnutia hodné, že za predpokladu, že žiadne dve hodnoty xi nie sú rovnaké (a to ani nemôžu byť, keďže by daná úloha nedávala zmysel), platí xjxf0, čiže daný výraz je vždy dobre definovaný.

Dôkaz

Aby funkcia L(x) naozaj bola hľadaným interpolujúcim polynómom, musí platiť, že je to polynóm najviac k teho stupňa, pričom pre každé 0jk musí platiť L(xj)=yj.

Ak toto tvrdenie platí pre všetky j, hovoríme, že daný polynóm je riešením interpolačného problému.

Dokážeme teda dané tvrdenie:

  1. Vo výraze j(x) je k členov súčinu, pričom každý člen obsahuje práve x práve raz, teda L(x) (ktorý je tým pádom súčtom polynómov k-teho stupňa) musí byť tiež polynóm k-teho stupňa.
  2. j(xi)=f=0,fjkxixfxjxf

Skúmajme teraz, čo sa stane, ak rozvinime tento súčin. Keďže súčin vynecháva hodnotu f=j, ak i=j, tak všetky členy sú rovné xjxfxjxf=1 (lebo stále platí xjxf). Ak ij, jeden z členov súčinu, konkrétne ten, pre ktorý platí f=i, bude mať hodnotu xixixjxi=0, a teda vynuluje celý súčin. Čiže platí

j(xi)={1,ak j=i0,ak ji=δji

kde δij je Kroneckerov symbol. Teda:

L(xi)=j=0kyjj(xi)=j=0kyjδji=yi.

To ale znamená, že L(x) je polynóm stupňa najviac k, pričom platí L(xi)=yi. Navyše, takýto interpolujúci polynóm je určený jednoznačne.

Zdroj

Šablóna:Preklad

Externé odkazy

he:אינטרפולציה#צורת לגראנז'