Wilksovo lambda rozdelenie

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Wilksovo lambda rozdelenie (iné názvy: Wilksovo rozdelenie, Wilksovo rozdelenie Lambda, Lambda rozdelenie, Λ-rozdelenie) je v teórii pravdepodobnosti a matematickej štatistike viacrozmerné rozdelenie pravdepodobnosti (spojité). Rozdelenie dostaneme súčinom beta rozdelení. Wilksovo lambda rozdelenie je viacrozmerným analógom jednorozmerného F-rozdelenia.

Rozdelenie je pomenované podľa matematika Samuela S. Wilksa.

Definícia

Majme dva matice 𝐀 a 𝐁. Nech matica 𝐀p-rozmerné Wishartovo rozdelenie s m stupňami voľnosti, teda: 𝐀𝐖p(𝐈;m) a nech matica 𝐁 má tiež p-rozmerné Wishartovo rozdelenie s n stupňami voľnosti, teda: 𝐁𝐖p(𝐈;n), pričom platí, že mp a symbolom 𝐈 označujeme jednotkovú maticu. Nech sú tieto dve matice nezávislé. Potom náhodná veličina Λ definovaná nasledovným vzťahom:

Λ=det|𝐀|det|𝐀+𝐁|=det|𝐈+𝐀1𝐁|1

má Wilksovo lambda rozdelenie s parametrami p, m a n.

Označenie

V literatúre sa prevažne používa označenie veľkým gráckym písmenom lambda Λ(p,m,n). Niekedy sa toto rozdelenie označuje aj malým gréckym písmenom lambda λ.

Vlastnosti a vzťahy

Ako už bolo v úvode spomenuté, náhodná premenná s Wilksovým lambda rozdelením vznikne ako súčin náhodných premenných s beta rozdelením. Uvažujme teda n nezávislých náhodných premenných A1,A2,,An, pričom každá z týchto náhodných premenných má beta rozdelenie, teda:

AjBeta(m+jp2;p2)

kde j=1,2,,p. Potom náhodná premenná definovaná ako súčin: A=j=1pAj

má Wilksovo lambda rozdelenie s parametrami p, m a n, teda: AΛ(p,m,n).

Existuje niekoľko základných vzťahov medzi Λ–rozdelením a Fisherovo-Snedecorovým rozdelením. Tieto vzťahy sa dajú odvodiť vďaka tomu, že existujú vzťahy medzi beta rozdelením a Fisherovo-Snedecorovým rozdelením.

  • 1Λ(p,m,1)Λ(p,m,1)pmp+1F(p;mp+1)
  • 1Λ(1,m,n)Λ(1,m,n)nmF(n;m)
  • 1Λ(p,m,2)Λ(p,m,2)pmp+1F(2p;2(mp+1))
  • 1Λ(2,m,n)Λ(2,m,n)nm1F(2n;2(m1))

V predchádzajúcich vzťahoch sa za parametre p a n použili postupne hodnoty 1 a 2. Pokiaľ chceme dostať nejaký vzťah aj pre iné hodnoty, musíme predpokladať, že parameter m je dostatočne veľký. V takom prípade môžeme použiť Bartlettovu asymptotickú aproximáciu, podľa ktorej platí nasledovné:

[mpn+12]lnΛ(p,m,n)χ2(np)

pričom χ2(np) označuje Χ²-rozdelenie s príslušným počtom stupňov voľnosti.

Zdroj