Relácia kongruencie (algebra)

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Relácia kongruencie alebo kongruencia je ekvivalencia na algebre, ktorá je zlučiteľná so všetkými operáciami na tejto algebre (teda napríklad, ak sú tri páry prvkov ekvivalentné a výsledky nejakej operácie na týchto pároch sú tiež ekvivalentné, potom existuje pre tieto páry zhodnosť).

Definícia

Predpokladajme, že (X,O1,O2,,On) je algebrická štruktúra s množinou prvkov X a operáciami O1,O2,,On, operácia Oi je mi - árna. Predpokladajme ďalej, že R je relácia ekvivalencie na množine X. R je kongruencia na X, ak pre každú z vymenovaných operácií platí:
a1Rb1,a2Rb2,,amiRbmiOi(a1,a2,,ami)ROi(b1,b2,,bmi)

Táto oficiálna definícia hovorí v podstate to isté, čo úvodné priblíženie - ak sú operandy na rovnakom mieste po dvoch ekvivalentné, potom musia aj výsledky operácie byť ekvivalentné.

Príklad - zhodnosť zvyškových tried

Kongruencia čísel je úzko spätá s ich deliteľnosťou a so zvyškovými triedami. Jednoducho povedané, dve čísla sú kongruentné, ak ich rozdiel je deliteľný modulom, teda po delení modulom dávajú rovnaký zvyšok. Spomínaná ekvivalencia je v tom, že obe čísla dávajú rovnaký zvyšok po delení modulom, t. j. patria do tej istej zvyškovej triedy.

Hovoríme, že dve čísla a,b sú kongruentné, ak ich rozdiel je deliteľný číslom m, ktoré nazývame modulo. Formálne

ab(modm)

Predchádzajúci zápis sa môže ekvivalentne prepísať na tvar

ab=km
a=km+b

Príklad

Z predchádzajúceho vidno, že číslo a dáva po delení modulom zvyšok b. Pomocou axióm modulárnej aritmetiky je možné ľahko dokázať deliteľnosť veľkých čísel určitým modulom. Je zrejmé, že číslo 4 dáva po delení číslom (modulom) 3 zvyšok 1. Ale aj čísla 7,10,13,16 ... dávajú ten istý zvyšok a teda platí

44+3k(mod3)

Odtiaľ vyplýva, že podľa relácie kongruencie sú čísla 4, 7, 10,... ekvivalentné, lebo dávajú rovnaký zvyšok po delení modulom 3.[1]

Vlastnosti kongruencií

Relácia kongruencie je reláciou ekvivalencie a teda je reflexívna, symetrická a tranzitívna.
1. reflexívnosť

aa(modm)

Dôkaz spočíva v použití definície kongruencie. Teda má platiť m|(aa), čo je zrejme pravda, pretože m|0.
2. symetria

ab(modm)ba(modm)

Aj táto vlastnosť je jednoducho dokázateľná priamo z definície. Čiže m|(ab)m|(ba), čo sa dá prepísať (ab=km)(ba=km), po úprave (a=km+b)(a=km+b).
3. tranzitívnosť

(ab(modm)bc(modm))(ac(modm))

Dôkaz:
ab=k1mbc=k2m
Súčtom oboch rovností vznikne nová rovnica
ac=k1m+k2mac=(k1+k2)mac(modm)

Príklad

Názorný príklad ukazuje, že číslo 2921+1 je deliteľné desiatimi. Ak si zápis prepíšeme do formy kongruencie, potom
2921+10(mod10)292112929291999192119209181109191

Referencie

Šablóna:Referencie