Kyselina disírová
Šablóna:Infobox Chemická zlúčenina Kyselina disírová, taktiež nazývaná aj kyselina pyrosírová alebo kyselina dvojsírová, je kyslíkatá kyselina síry.[1] Jej vzorec možno zapísať ako H2O·(SO3)2, z čoho je možné odvodiť sumárny vzorec H2S2O7. V chemickom laboratóriu sa s ňou väčšinou možno stretnúť najmä ako zložkou zmesi nazývanej óleum (dymivá kyselina sírová), okrem toho sa však v drobných množstvách vyskytuje aj v bezvodej kyseline sírovej kvôli nasledujúcim rovnovážnym reakciám:
Keďže kyselina disírová má viac atómov kyslíka, na ktoré nie je viazaný vodík, než má kyselina sírová, je to silnejšia kyselina. Atómy kyslíka, ktoré nie sú viazané na vodík, ale len na sírový atóm, totiž odčerpávajú elektrónovú hustotu z atómov síry, čím sa oslabuje H-O väzba, čo vedie k ľahšej disociácii protónu.[2]
Príprava
Priemyselne sa pripravuje rozpúšťaním oxidu sírového v kyseline sírovej v potrebných stechiometrických pomeroch:[3]
Okrem kyseliny disírovej exisujú aj iné kyseliny so vzorcom H2O·(SO3)x, ktoré tiež vznikajú rozpúšťaním oxidu sírového v kyseline sírovej a sú zložkou ólea. Tie sa však nepodarilo izolovať.
Soli
Kyselinu disírovú možno vnímať i ako anhydrid kyseliny sírovej. Jej soli sa nazývajú dísírany, pyrosírany či dvojsírany a dajú sa pripraviť tepelnou premenou hydrogénsíranov:
- 2 NaHSO4 → Na2S2O7 + H2O
Medzi bežne dostupné soli patrí napríklad disíran draselný.
Použitie
Kyselina disírová sa používa na výrobu výbušnín, farbív, v petrochemickom priemysle, ako sulfonačné činidlo a na prenos kyseliny sírovej.[3]