Hubblov objem

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
Vizualizácia trojrozmernej štruktúry vesmíru vo veľkej mierke v Hubblovom objeme. V tejto mierke každé zrniečko svetla reprezentuje mnoho superkôp. Superkopa Panna (Virgo) – domov našej Mliečnej dráhy – sa nachádza v strede nášho Hubblovho objemu, ale nie je viditeľná, pretože je príliš malá.

Hubblov objem alebo Hubblova guľa predstavuje v kozmológii guľovú oblasť vesmíru obklopujúcu pozorovateľa, za ktorou sa objekty vďaka rozpínaniu vesmíru vzďaľujú od pozorovateľa rýchlejšie ako rýchlosť svetla.[1]

Súčasný polomer Hubblovej gule (známy aj ako Hubblov polomer alebo Hubblova dĺžka) je c/H0, kde c je rýchlosť svetla a H0 je Hubblova konštanta. Povrch Hubblovej gule sa nazýva mikrofyzikálny horizont, Hubblov povrch alebo Hubblov limit.

Viac všeobecne je možné použiť termín Hubblov objem na ľubovoľnú oblasť priestoru s objemom rádovo (c/H0)3.

Napriek tomu sa tento termín často (ale nesprávne) používa ako synonymum pre pozorovateľný vesmír, ktorý je väčší ako Hubblov objem.[2][3]

Vzťah k veku vesmíru

Hubblova dĺžka c/H0 je pri použití štandardného kozmologického modelu 14 miliárd svetelných rokov, je o niečo väčšia ako c krát vek vesmíru, 13,8 miliardy rokov. To preto, lebo vek vesmíru získame spätnou extrapoláciou 1/H0, ktorá predpokladá, že pokles rýchlosti každej galaxie je konštantná. Napriek tomu moderné pozorovania naznačujú, že pokles rýchlosti sa jemne zvyšuje[4] kvôli tmavej energii. A tak 1/H0 je iba približný vek vesmíru.

Hubblov limit ako horizont udalostí

Objekty na Hubblovom limite majú, vzhľadom na pozorovateľa na Zemi, priemernú súčasnú rýchlosť c, takže vo vesmíre s konštantným Hubblovým parametrom pozorovateľ na Zemi nikdy neuvidí svetlo vyžiarené objektom mimo Hubblovho limitu. Takže Hubblov limit splýva s kozmologickým horizontom udalostí (hranicou oddeľujúcou pozorovateľné udalosti od tých, ktoré nikdy neuvidíme[5]).

V rôznych kozmologických modeloch nie je Hubblov parameter konštantou[2], takže vo všeobecnosti Hubblov limit nesplýva s horizontom udalostí. Napríklad v spomaľujúcom Friedmannovom vesmíre Hubblova guľa expanduje rýchlejšie ako vesmír a jej hranice predbehnú svetlo vyžiarené galaxiami, a tak skôr vyžiarené svetlo objektom mimo Hubblovej gule nakoniec môže doraziť dovnútra gule a môžeme ho vidieť[2]. Naopak, v zrýchľujúcom vesmíre expanduje Hubblova guľa pomalšie ako vesmír, tak sa objekty posúvajú mimo Hubblovej gule.[1]

Pozorovania naznačujú, že vesmír zrýchľuje[4], a tak niektoré viditeľné objekty prekročia jedného dňa Hubblov limit.

Pozri aj

Referencie

Šablóna:Referencie

Externé odkazy

Zdroj

Šablóna:Portál Šablóna:Preklad

  1. 1,0 1,1 Šablóna:Cite book
  2. 2,0 2,1 2,2 For a discussion of why objects that are outside the Earth's Hubble sphere can be seen from Earth, see Šablóna:Cite web
  3. For an example of mistaken usage, see Šablóna:Cite book
  4. 4,0 4,1 Šablóna:Cite journal
  5. Šablóna:Cite book