Elektrický odpor

Elektrický odpor je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje schopnosť materiálu zabraňovať prechodu elektricky nabitých častíc. Je definovaný ako podiel napätia a prúdu prechádzajúceho predmetom následkom tohto napätia.

$R=\frac{U}{I}$

Ohmov zákon pre časť elektrického vodiča: elektrický prúd pretekajúci vodičom je priamo úmerný rozdielu elektrických napätí na koncoch vodiča a nepriamo úmerný elektrickému odporu vodiča:

$I=\frac{U}{R}$

Z Ohmovho zákona vyplýva, že podiel $\frac{U}{I}$ je pre daný vodič konštantný a nezávislý od napätia alebo prúdu vo vodiči. Potom pre každý vodič môžeme zaviesť charakteristickú veličinu – elektrický odpor R. Vodiče, pre ktoré platí Ohmov zákon, nazývame lineárne (ohmické), ostatné vodiče nazývame nelineárne.

Značkou elektrického odporu je R a jeho jednotkou je ohm (Ω). Elektrický odpor môžeme zmerať ohmmetrom alebo za pomoci RLC mostíka. Súčiastkou s definovaným elektrickým odporom je rezistor.

Merný odpor

Merný odpor je odpor vodiča jednotkovej dĺžky a jednotkového prierezu. Rešpektuje skutočnosť, že rôzne materiály kladú elektrickému prúdu rôzny odpor, pretože majú rôznu štruktúru. Jeho značkou je ρ a jednotkou je ohm meter (Ωm).

Šablóna:Fyzikálny výhonok