Častica alfa

Častica alfa (prúd častíc alfa sa nazýva žiarenia alfa; iné názvy pozri nižšie) je jadro atómu hélia zložené z dvoch protónov a dvoch neutrónov, s kladným nábojom +2e a nukleónovým číslom 4. Častice alfa sa uvoľňujú pri α rozpade a pozorujú sa pri mnohých rádioaktívnych premenách, pričom môžu mať veľkú energiu. Hmotnosť častice alfa je 6,642 8. 10-27 kg.
Názvy
Slovenské názvy častice sú:
- častica alfa[1][2][3][4], častica [3][4]; podľa niektorých názorov[3] jazykovo nevhodne: alfačastica[5], alfa-častica[3][6], alfa častica[7], -častica[8], častica[4]; staršie: -partikula[9];
- zriedkavo. helión[10][11].
Slovenské názvy žiarenia sú:
- žiarenie alfa[3], žiarenie [3]; podľa niektorých názorov[3] jazykovo nevhodne: alfažiarenie[12], alfa-žiarenie[13], alfa žiarenie[14][15], -žiarenie[9], žiarenie[16] [niekedy je vo všetkých uvedených výrazoch namiesto slova žiarenie slovo radiácia[17][18]];
- staršie (resp. podľa niektorých názorov nevhodne[3]): lúče alfa[4][19], lúče [4], alfalúče[20], alfa-lúče[3], alfa lúče[21], -lúče[22], lúče[4] [zastarano bolo vo všetkých uvedených výrazoch namiesto slova lúče slovo papršleky[23]].
Žiarenie alfa
Žiarenie alfa je prúd kladne nabitých jadier hélia, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 20 000 km.s-1. Preniká vrstvou vzduchu hrubou niekoľko centimetrov alebo tenkými kovovými fóliami. Vychyľuje sa aj v elektrickom aj v magnetickom poli. Častice alfa sú vysielané z jadra rýchlosťou 1.107 až 2.107 m.s-1 pri vysielaní energie 2-8 MeV. Vzniká tak nuklid s nukleónovým číslom o štyri jednotky menším a tiež protónovým číslom o dve jednotky menším, než v pôvodnom prvku. Dokáže ho zachytiť tenká vrstva papiera.
Dejiny
Častice alfa objavil v roku 1899 Ernest Rutherford pri výskume rádioaktivity uránu. V Slnku a vo hviezdach vznikajú termonukleárnymi reakciami z protónov. Téme alfa častíc sa venoval aj Richard Feynman.
Referencie
Iné projekty
Šablóna:Portál Šablóna:Projekt
Šablóna:Encyklopédia astronómie
- ↑ častica alfa. In: Encyclopaedia Beliana 2, S. 34
- ↑ častica. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2020. S. 102
- ↑ 3,0 3,1 3,2 3,3 3,4 3,5 3,6 3,7 3,8 Šablóna:Citácia knihy
- ↑ 4,0 4,1 4,2 4,3 4,4 4,5 alfa. In: Česko-slovenský slovník. 1979. Veda. S. 18
- ↑ častica. In: Encyklopédia medicíny
- ↑ Šablóna:Citácia elektronického dokumentu
- ↑ alfa. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
- ↑ alfa. In: Slovník cudzích slov (akademický)
- ↑ 9,0 9,1 ILKOVIČ, D. Fyzika II. Alfa, Bratislava 1973 [1] S. 311 a nasl.
- ↑ helión. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000. S. 466
- ↑ Kellö, V. et al. Fyzikálna chémia. 1969. S. 61
- ↑ alfažiarenie. In: Encyklopédia medicíny
- ↑ Šablóna:Citácia knihy
- ↑ alfa. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
- ↑ Šablóna:Citácia elektronického dokumentu
- ↑ Rádionuklidy, rádioaktivita, vplyv na organizmy, osud rádionuklidov v ŽP [2] Šablóna:Webarchive
- ↑ Šablóna:Citácia elektronického dokumentu
- ↑ Príloha č. 12 Špecifikácia predmetu zákazky - Gymnázium Pavla Horova, Masarykova 1, 071 01 Michalovce, Názov projektu: GPH - Scientia pro Vita, ITMS: 26110130697, predmet zákazky: 2.2.28 žiacke laboratórne a demonštračné súpravy [3]
- ↑ Polytechnický slovník náučný. 1968. Bratislava: Alfa. S. 560
- ↑ HORECKÝ, J. Neologizačné procesy v súčasnej spisovnej slovenčine. In: Studia Academica Slovaca 16. 1987 [4]
- ↑ lúč. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2020 S. 312 (Príklad je uvedený pre gama namiesto pre alfa.)
- ↑ MASÁR, I. O lingvistickom opise terminológie. In: Kultúra slova 10 1978. S. 336
- ↑ rádioaktivita. In: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 116-117; alfa papršleky. In: Slovenský náučný slovník I. 1932. S. 27