Častica alfa

Alfa častica je odklonená v magnetickom poli

Častica alfa (prúd častíc alfa sa nazýva žiarenia alfa; iné názvy pozri nižšie) je jadro atómu hélia zložené z dvoch protónov a dvoch neutrónov, s kladným nábojom +2e a nukleónovým číslom 4. Častice alfa sa uvoľňujú pri α rozpade a pozorujú sa pri mnohých rádioaktívnych premenách, pričom môžu mať veľkú energiu. Hmotnosť častice alfa je 6,642 8. 10^-27 kg.

Názvy

Slovenské názvy častice sú:

• častica alfa, častica $\alpha$; podľa niektorých názorov jazykovo nevhodne: alfačastica, alfa-častica, alfa častica, $\alpha$-častica, $\alpha$ častica; staršie: $\alpha$-partikula;
• zriedkavo. helión.

Slovenské názvy žiarenia sú:

• žiarenie alfa, žiarenie $\alpha$; podľa niektorých názorov jazykovo nevhodne: alfažiarenie, alfa-žiarenie, alfa žiarenie, $\alpha$-žiarenie, $\alpha$ žiarenie [niekedy je vo všetkých uvedených výrazoch namiesto slova žiarenie slovo radiácia];
• staršie (resp. podľa niektorých názorov nevhodne): lúče alfa, lúče $\alpha$, alfalúče, alfa-lúče, alfa lúče, $\alpha$-lúče, $\alpha$ lúče [zastarano bolo vo všetkých uvedených výrazoch namiesto slova lúče slovo papršleky].

Žiarenie alfa

Žiarenie alfa je prúd kladne nabitých jadier hélia, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 20 000 km.s^-1. Preniká vrstvou vzduchu hrubou niekoľko centimetrov alebo tenkými kovovými fóliami. Vychyľuje sa aj v elektrickom aj v magnetickom poli. Častice alfa sú vysielané z jadra rýchlosťou 1.10⁷ až 2.10⁷ m.s^-1 pri vysielaní energie 2-8 MeV. Vzniká tak nuklid s nukleónovým číslom o štyri jednotky menším a tiež protónovým číslom o dve jednotky menším, než v pôvodnom prvku. Dokáže ho zachytiť tenká vrstva papiera.

Dejiny

Častice alfa objavil v roku 1899 Ernest Rutherford pri výskume rádioaktivity uránu. V Slnku a vo hviezdach vznikajú termonukleárnymi reakciami z protónov. Téme alfa častíc sa venoval aj Richard Feynman.