Bayesova veta
Bayesova veta je veta teórie pravdepodobnosti, ktorá udáva, ako podmienená pravdepodobnosť nejakého javu súvisí s opačnou podmienenou pravdepodobnosťou. Prvýkrát na túto súvislosť upozornil anglický kňaz Thomas Bayes (1702–1761) v posmrtne vydanom článku An Essay towards solving a Problem in the Doctrine of Chances (1763). Roku 1774 vetu znovu objavil francúzsky matematik a fyzik Pierre-Simon Laplace. Postupne však upadla do zabudnutia a rozšírila sa až v 2. polovici 20. storočia.[1]
Bayesovu vetu možno v bayesovskej (epistemologickej) interpretácii pravdepodobnosti formulovať takto:
- Majme dva náhodné javy a s pravdepodobnosťami a , pričom . Potom platí:
- je podmienená pravdepodobnosť javu za predpokladu, že nastal jav , a naopak je pravdepodobnosť javu podmienená výskytom javu .