Elektrická indukcia

Zo stránky testwiki
Verzia z 11:53, 15. december 2021, ktorú vytvoril imported>Tchoř (Verzia používateľa 95.102.178.157 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 88.212.41.24)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Šablóna:Bez zdroja Elektrická indukcia je vektorová fyzikálna veličina charakterizujúca elektrické pole bez započítania vplyvu el. nábojov viazaných v prostredí – dielektriku, ale iba na základe "vonkajších" zdrojov poľa, teda voľných elektrických nábojov.

Tiež sa dá stretnúť s označením dielektrický posun alebo dielektrické posunutie, čo je zastaraný názov tejto veličiny.

Značenie a jednotky

Základné vzťahy

Elektrická indukcia je definovaná vzťahom

𝐃=ε0𝐄+𝐏,

kde ε0 je permitivita vákua, E je intenzita elektrického poľa a P je elektrická polarizácia.

Pre lineárne dielektrikum je elektrická polarizácia lineárne závislá na intenzite elektrického poľa a môžeme ju zapísať

𝐏=χeε0𝐄,

kde χe označuje elektrickú susceptibilitu.

Odtiaľ platí, že

𝐃=ε0𝐄+χeε0𝐄=ε0(1+χe)𝐄=ε0εr𝐄=ε𝐄,

kde εr označuje relatívnu permitivitu a ε (absolútnu) permitivitu.

Elektrickú indukciu v lineárnom dielektriku je teda možné určovať z rovnakých vzťahov ako intenzitu elektrického poľa s tým, že sa príslušný vzťah vynásobí koeficientom ε, prípadne ε0.

Jedným zo základných vzťahov je vyjadrenie Gaussovho zákona elektrostatiky pomocou elektrickej indukcie (3. Maxwellova rovnica):

S𝐃d𝐒=Q,

kde S je uzavrená, von orientovaná plocha (Gaussova plocha) obklopujúca voľný elektrický náboj Q.
V diferenciálnom tvare potom tento zákon vyzerá nasledovne:

div𝐃=ρ,

kde ρ je objemová hustota voľných nábojov.

Súvisiace články