Helmholtzova voľná energia

Zo stránky testwiki
Verzia z 13:05, 9. január 2025, ktorú vytvoril imported>KormiSK (este male upravy :))
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Helmholtzova voľná energia alebo len Helmholtzova energia (A alebo F) je jeden z termodynamických potenciálov, ktorý má rozmer energie. Helmholtzova voľná energia vyjadruje maximálne množstvo celkovej práce, ktorú je ideálny plyn schopný vykonať izotermicky, teda bez zmeny vlastnej teploty.[1]

Helmholtzova voľná energia sa označuje ako A, z nemeckého Arbeit, „práca“, alebo F, z anglického free energy, „voľná energia“. Podľa IUPAC sa v chémii odporúča používať označenie Helmholtzova energia a značka A.[2]

Vzorec a odvodenie

Helmholtzova voľná energia je definovaná ako[1][2]

A=UTS

kde U je vnútorná energia systému, T je termodynamická teplota systému a S je entropia systému. Vzorec je v skutočnosti Legendrova transformácia energie systému.Šablóna:Bez citácie Totálny diferenciál voľnej energie má potom tvar

dA=dUd(TS)=dUTdSSdT

kde dA je zmena Helmholtzovej energie, dU je zmena vnútornej energie, dS je zmena entropie a dT je zmena teploty.

Izotermický dej

Počas izotermického deja sa nemení teplota systému (dT=0). Zároven platí dU=dW+dQ (podľa prvej vety termodynamiky), teda zmena vnútornej energie dU je spojená s celkovou prácou dW, ktorý systém vykoná alebo je vykonaná na systém, a teplom dQ, ktoré systém prijme z okolia alebo ho do okolia odovzdá. Ak je dej reverzibilný, tak platí dQ=TdS (podľa druhej vety termodynamiky). Potom platí, že zmena Helmholtzovej energie je rovná[1]

dAT=dUTdS=dW+dQTdS=dWmax

kde dAT je zmena Helmholtzovej energie pri konštantnej teplote, dWmax je maximálna práca, ktorú môže systém vykonať, a predstavuje súčet objemovej (dWobj) i neobjemovej práce (dWadd). Zmena Helmholtzovej energie teda predstavuje maximálne množstvo práce, ktorú je možné z tohto systému získať počas reverzibilného izotermického deja.[1] Ak systém nekoná neobjemovú prácu (teda maximálna práca odpovedá objemovej práci, dWmax=dWobj), potom tento výraz predstavuje celkovú objemovú prácu, ktorú systém môže vykonať, pričom dWobj=pdV a teda

dAT=pdV

takže zmena Helmholtzovej energie odpovedá objemovej práci, ktorú môže vykonať ideálny plyn za konštantnej teploty.

Izotermicko-izochorický dej

Ak systém koná objemovú i neobjemovú prácu a dej je izotermický i izochorický (to znamená, že sa nemení ani teplota, dT=0, ani celkový objem systému, teda dV=0), tak systém nekoná objemovú prácu (dWobj=0) a zmena Helmholtzovej energie je rovná len neobjemovej práci:

dAT,V=dWadd

Systémy, ktoré konajú len objemovú prácu

Ak systém nemôže konať neobjemovú prácu (teda môže konať iba objemovú prácu), tak platí dW=pdV.[1] Pre reverzibilné deje (pri meniacej sa teplote) potom platí

dA=pdVSdT

Ak sa zároveň môže meniť zloženie systému (teda platí dU=dW+dQ+i=1μidni), tak platí

dA=pdVSdT+iμidni

kde μi je chemický potenciál látky i, dni je zmena látkového množstva látky i, p je tlak, dV je zmena objemu, S je entropia systému a dT je zmena teploty systému.

Kritérium samovoľnosti

Pri spojení Clausiovej nerovnosti, TdSdQrevirev, s predošlým výrazom pre zmenu Helmholtzovej energie platí

dAT,VpdVSdT+iμidni

lebo pri nevratnom deji narastá entropia systému viac ako energia systému dodaná v podobe tepla. Ak sa pri takomto procese nemôže meniť látkové množstvo, objem ani teplota, tak platí[1]

dAT,V0

Toto kritérium možno použiť na určenie toho, či je dej samovoľný (dAT,V<0) alebo nie (dAT,V>0).[1] Na základe výrazu pre zmenu Helmholtzovej energie by sa mohlo zdať, že ak má systém tendenciu znižovať celkovú Helmholtzovu energiu, tak má tendenciu posúvať sa k stavom, ktoré majú nižšiu celkovú vnútornú energiu a zároveň vyššiu svoju entropiu. To však nie je pravda – v skutočnosti je táto tendencia daná jedine tendenciou posunu k stavom, ktoré majú vyššiu entropiu. Systémy teda nemajú tendenciu posúvať sa k stavom, ktoré majú nižšiu vnútornú energiu. V skutočnosti totiž dS predstavuje zmenu entropie systému a dU/T predstavuje zmenu entropie okolia za konštantného objemu.[1]

Referencie

Šablóna:Referencie

Šablóna:Portál