Zobrazenie zdroja stránky Názvoslovie anorganických zlúčenín

{{Transwiki|wikibooks}}
{{Bez zdroja}}
{{Na úpravu}}
'''Názvoslovie anorganických zlúčenín''' je súbor pravidiel na tvorenie [[Chemický vzorec|chemických vzorcov]] z názvov [[Anorganická zlúčenina|anorganických zlúčenín]] a naopak. V slovenskom názvosloví sa názov zlúčeniny skladá z podstatného a prídavného mena. Podstatné meno je [[anión]] zlúčeniny a prídavné meno je [[katión]]. V tomto článku sú uvedené pravidlá ako správne vytvárať názvy.

Existujú rôzne metódy tvorenia názvov. Jednou z nich je použitie oxidačného čísla tak, že súčet oxidačných čísel aniónu a katiónu by mal byť nula. Ďalšou metódou je šípkové pravidlo, kedy sa presúva oxidačné číslo atómu na druhú stranu zlúčeniny. Väčšinou je používaný mužský rod (napr. halogenidy, oxid, sulfidy, uhličitany). Ženský rod je používaný pri kyselinách (v [[Bezkyslíkatá kyselina|bezkyslíkatých]] vždy s príponou '''-ová''', v [[Kyslíkatá kyselina|kyslíkatých kyselinách]] potom s príponou odpovedajúcou oxidačnému stavu).

== Rozdelenie vzorca/názvu ==
[[Chemický vzorec]] má dve časti [[Anión|aniónovú]] a [[Katión|katiónovú]] ''(napr. Na|Cl''). Podstatné meno vo vzorci je [[anión]] a stojí vždy prvé. Prídavné meno je [[katión]] a stojí druhé. Prídavné meno sa končí príponou podľa oxidačného čísla.<ref>{{Citácia knihy |meno=Helena |priezvisko=Vicenová |titul=Chémia pre 8.ročník |rok=2018 |vydavateľ=EXPOL PEDAGOGIKA |miesto=Bratislava |strany=17}}</ref>

== Oxidačné číslo ==
'''Oxidačné číslo''' je číslo, ktoré vyjadruje skutočný náboj častice.

Pri tvorení vzorca je vždy potrebné poznať príponu [[Oxidačné číslo|oxidačného čísla]].

'''Prípony oxidačných čísel sú nasledovné:'''
{| class="wikitable"
!Oxidačné číslo
!Prípona
!Prípona aniónu
|-
|I
| -ný / -ny
| -nan

|-
|II
| -natý / -atý
| -natan
|-
|III
| -itý
| -itan
|-
|IV
| -ičitý
| -ičitan
|-
| rowspan="2" |V
| -ičný
| -ičnan
|-
| -ečný
| -ečnan
|-
|VI
| -ový
| -an
|-
|VII
| -istý
| -istan
|-
|VIII
| -ičelý
| -ičelan
|}
Súčet oxidačných čísel v elektroneutrálnej zlúčenine sa rovná '''nule'''.<ref>https://sk.wikipedia.org/wiki/Oxidačné_číslo</ref>

=== Oxidačné číslo V ===
Pri oxidačnom čísle V sa uvádzajú 2 koncovky -ičný, -ečný. Použitie druhej koncovky je len kvôli výslovnosti v katióne chlóru (chlorečný) a fosforu (fosforečný).

=== Typické oxidačné číslo ===
Niektoré prvky majú typické oxidačné čísla (''napr. vodík -I, I; kyslík -II'').<ref>{{Citácia knihy |meno=Helena |priezvisko=Vicenová |titul=Chémia pre 8.ročník |rok=2018 |vydavateľ=EXPOL PEDAGOGIKA |miesto=Bratislava |strany=17}}</ref>

Typické oxidačné čísla pre rôzne skupiny sú nasledovné:
{| class="wikitable"
|+
!Alkalické kovy
!Kovy alk. zemín
!13 (IIIA)
!14 (IVA)
!15 (VA)
!Chalkogény
!Halogény
!Vzácne plyny
|-
|I
|II
|III
|IV
| -III
| -II
| -I
| -
|}<ref>{{Citácia knihy |meno=Preložené:Martina |priezvisko=Cabadová |titul=Superjednoduchá chémia |rok=2022 |vydavateľ=IKAR |miesto=Bratislava |strany=35}}</ref>

== Číslovkové predpony ==
[[Súbor:Copper(II)-sulfate-pentahydrate-sample.jpg|náhľad|'''Pentahydrát síranu meďnatého''' (<chem>CuSO4 .5H2O</chem>) má modrú farbu a jeho názov je modrá skalica. Nehydratovaný síran meďnatý (CuSO<sub>4</sub>) je biely.|210x210bod]]
'''Číslovkové predpony''' sa používajú napríklad pri hydrátoch solí alebo pri anglickom názvosloví (''napr. Dioxid - O<sub>2</sub>'').

Číslovkové predpony od '''1 - 10''': 
{| class="wikitable"
|'''Č.'''
|'''Predpona'''
|'''Č.'''
|'''Predpona'''
|-
|1
|mono-
|6
|hexa-
|-
|2
|di-
|7
|hepta-
|-
|3
|tri-
|8
|okta-
|-
|4
|tetra-
|9
|nona-
|-
|5
|penta-
|10
|deka-
|}<ref>https://www.e-chembook.eu/cislovkove-predpony</ref>

== Halogenidy <small>(Soli bezkyslíkatých kyselín)</small> ==
'''Halogenidy''' sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z aniónu halogénu a katiónu kovu. Podstatné meno má príponu '''-id''' (''napr. chlorid''). Ich oxidačné číslo je  '''-I'''.

=== Z názvu vzorec ===
[[Súbor:Sodium-chloride-unit-cell-3D-ionic.png|náhľad|'''Chlorid sodný''' (''NaCl'') je halogenid, ktorý sa skladá z jedného sodíka a jedného chlóru.]]
Pri tvorení vzorca sa riadime tabuľkou (''napr. chlorid uhl'''ičitý''' má oxidačné číslo IV, to je 1:4, takže vzorec je CCl<sub>4</sub>''):
{| class="wikitable"
|+
! rowspan="2" |Oxid. č.
! colspan="2" |Príklad
! rowspan="2" |Pomer počtu atómov
|-
!Vzorec
!Názov
|-
|I
|NaCl
|chlorid sodný
|1:1
|-
|II
|CaCl<sub>2</sub>
|chlorid vápenatý
|1:2
|-
|III
|AlI<sub>3</sub>
|jodid hlinitý
|1:3
|-
|IV
|CCl<sub>4</sub>
|chlorid uhličitý
|1:4
|-
| rowspan="2" |V
|NF<sub>5</sub>
|fluorid dusičný
| rowspan="2" |1:5
|-
|PCl<sub>5</sub>
|chlorid fosforečný
|-
|VI
|SF<sub>6</sub>
|fluorid sírový
|1:6
|-
|VII
|IBr<sub>7</sub>
|bromid jodistý
|1:7
|-
|VIII
|OsF<sub>8</sub>
|fluorid osmičelý
|1:8
|}
Tiež je možné použiť tzv. „''šípkové pravidlo“'' kde oxidačné číslo prvku je počet atómov druhého prvku. Je však potrebné dávať pozor na to, že z oxidačného čísla -I bude +1.

=== Zo vzorca názov ===
Pri tvorení názvu sa riadime podobne ako pri vzorci tabuľkou (''napr. SF<sub>6</sub> je 1:6, takže oxidačné číslo je VI ('''-ový''')''). Aj tu je možné použiť ''šípkové pravidlo''.<ref>{{Citácia knihy |meno=Helena |priezvisko=Vicenová |titul=Chémia pre 8.ročník |rok=2018 |vydavateľ=EXPOL PEDAGOGIKA |miesto=Bratislava |strany=48,49}}</ref>

== Oxidy a sulfidy ==
'''Oxidy''' sú dvojprvkové zlúčeniny kyslíka a katiónu kovu. Anión [[Kyslík|kyslíka]] sa v zlúčenine nazýva '''oxid'''. Anión [[Síra|síry]] sa v zlúčenine nazýva '''sulfid'''. Oxidačné číslo kyslík v oxidoch je '''-II'''.

=== Z názvu vzorec ===
[[Súbor:Calcium-oxide-3D-vdW.png|náhľad|'''Oxid vápenatý''' (''CaO'') má oxidačné číslo '''II''', lebo jeho prípona je       -'''natý'''.]]
Postupujte rovnako ako pri halogenidoch, pozor však na krátenie (''napr. oxid uhl'''ičitý''' má oxidačné číslo IV, to je 2:4=1:2, takže vzorec je CO<sub>2</sub>'').
{| class="wikitable"
! rowspan="2" |Oxid. č.
! colspan="2" |Príklad
! rowspan="2" |Pomer počtu atómov
|-
!Vzorec
!Názov
|-
|I
|Na<sub>2</sub>O/Na<sub>2</sub>S
|oxid/sulfid sodný
|2:1
|-
|II
|CaO
|oxid vápenatý
|2:2=1:1
|-
|III
|Al<sub>2</sub>O<sub>3</sub>
|oxid hlinitý
|2:3
|-
|IV
|CO<sub>2</sub>
|oxid uhličitý
|2:4=1:2
|-
| rowspan="2" |V
|N<sub>2</sub>O<sub>5</sub>
|oxid dusičný
| rowspan="2" |2:5
|-
|P<sub>2</sub>O<sub>5</sub>
|oxid fosforečný
|-
|VI
|SO<sub>3</sub>
|oxid sírový
|2:6=1:3
|-
|VII
|Re<sub>2</sub>O<sub>7</sub>
|oxid renistý
|2:7
|-
|VIII
|OsO<sub>4</sub>
|oxid osmičelý
|2:8=1:4
|}

=== Zo vzorca názov ===
Pri tvorení názvu sa riaďte podobne ako pri vzorci tabuľkou (''napr. SO<sub>3</sub> je 1:3, takže oxidačné číslo je VI ('''-ový''')'').

=== Šípkové pravidlo ===
Šípkové pravidlo sa použiť dá, no pozor na krátenie.<ref>{{Citácia knihy |meno=Helena |priezvisko=Vicenová |titul=Chémia pre 8.ročník |rok=2018 |vydavateľ=EXPOL PEDAGOGIKA |miesto=Bratislava |strany=50,51}}</ref> 

== Kyseliny ==
=== <u>Bezkyslíkaté kyseliny</u> ===
[[Súbor:Hydrogen-cyanide-3D-vdW.png|náhľad|'''Kyselina kyanovodíková''' má vzorec ''H<sup>I</sup>C<sup>II</sup>N<sup>-III</sup>''.]]
'''Bezkyslíkaté kyseliny''' sú zlúčeniny zložené z vodíka a [[Anión|aniónu]]. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + '''ová'''. 
{| class="wikitable"
|+
!Vzorec
!Názov
|-
|HF
|kyselina fluorovodíková
|-
|HCl
|kyselina chlorovodíková
|-
|HBr
|kyselina bromovodíková
|-
|HI
|kyselina jodovodíková
|-
|H<sub>2</sub>S
|kyselina sírovodíková/sulfánová
|-
|HCN
|kyselina kyanovodíková
|}

=== <u>Kyslíkaté kyseliny (Oxokyseliny)</u> ===
'''Oxokyseliny''' sú trojprvkové [[Chemická zlúčenina|zlúčeniny]] zložené z vodíka, kyslíka a [[Katión|katiónu]]. Názov tvorí podstatné meno (kyselina) a prídavné meno + '''oxidačná prípona.'''

Maximálne oxidačné číslo oxokyselín je '''VII'''.

=== Z názvu vzorec ===
[[Súbor:Nitric-acid-3D-vdW-A.png|náhľad|'''Kyselina dusičná''' má vzorec ''HNO<sub>3</sub>'' a oxidačné číslo '''V'''.]]
Pri tvorení používajte tabuľku (''napr. kyselina sír'''ová''' má oxidačné číslo VI, to je 2:1:4, takže vzorec je '''H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>''''').
{| class="wikitable"
! rowspan="2" |Oxid. č.
! colspan="2" |Príklad
! rowspan="2" |Pomer počtu atómov
|-
!Vzorec
!Názov
|-
|I
|HClO
|kyselina chlórna
|1:1:1
|-
|II
|H<sub>2</sub>SO<sub>2</sub>
|kyselina sírnatá
|2:1:2
|-
|III
|HNO<sub>2</sub>
|kyselina dusitá
|1:1:2
|-
|IV
|H<sub>2</sub>CO<sub>3</sub>
|kyselina uhličitá
|2:1:3
|-
|V
|HBrO<sub>3</sub>
|kyselina bromičná
|1:1:3
|-
|VI
|H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>
|kyselina sírová
|2:1:4
|-
|VII
|HMnO<sub>4</sub>
|kyselina manganistá
|1:1:4
|}

=== Zo vzorca názov ===
Používajte tabuľku (''napr. '''H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>''' je 2:1:4, to je oxidačné číslo VI ('''-ová''')'').<ref>{{Citácia knihy |meno=Helena |priezvisko=Vicenová |titul=Chémia pre 8.ročník |rok=2018 |vydavateľ=EXPOL PEDAGOGIKA |miesto=Bratislava |strany=58,59}}</ref>

== Hydroxidy ==
'''Hydroxidy''' sú trojprvkové zlúčeniny hydroxidového [[Anión|aniónu]] (vodíka a kyslíka) a katiónu kovu. Názov tvorí podstatné meno (hydroxid) a prídavné meno + '''oxidačná prípona'''.

Maximálne oxidačné číslo hydroxidov je '''IV'''.<blockquote>Oxidačné číslo hydroxidového [[Anión|aniónu]] získame sčítaním oxidačných čísel [[Kyslík|kyslíka]] a [[Vodík|vodíka]].     '''O <sup>-II</sup> H <sup>I</sup> → OH <sup>-I</sup>'''</blockquote>

=== Z názvu vzorec ===
[[Súbor:Sodium-hydroxide-crystal-3D-vdW.png|náhľad|'''Hydroxid sodný''' (''NaOH'') má pomer počtu atómov '''1:1''' a to je oxidačné číslo '''I'''.]]
Použite tabuľku (''napr. hydroxid hlin'''itý''' má oxidačné číslo '''III''', to je 1:3, takže vzorec je '''Al(OH)<sub>3</sub>''''').
{| class="wikitable"
! rowspan="2" |Oxid. č.
! colspan="2" |Príklad
! rowspan="2" |Pomer počtu atómov
|-
!Vzorec
!Názov
|-
|I
|Na(OH)
|hydroxid sodný
|1:1
|-
|II
|Ca(OH)<sub>2</sub>
|hydroxid vápenatý
|1:2
|-
|III
|Al(OH)<sub>3</sub>
|hydroxid hlinitý
|1:3
|-
|IV
|Zr(OH)<sub>4</sub>
|hydroxid zirkoničitý
|1:4
|}

=== Zo vzorca názov ===
Pri vytváraní použite tabuľku (''napr. '''Al(OH)<sub>3</sub>'''  je 1:3, to je oxidačné číslo III ('''-itý''')'').<ref>{{Citácia knihy |meno=Helena |priezvisko=Vicenová |titul=Chémia pre 8.ročník |rok=2018 |vydavateľ=EXPOL PEDAGOGIKA |miesto=Bratislava |strany=64}}</ref><ref>https://sk.wikipedia.org/wiki/Hydroxid</ref>

== Soli (anorganické) ==
[[Súbor:Sodium chloride 2.JPG|náhľad|'''Chlorid sodný''' (''NaCl'') vzniká reakciou kyseliny chlórovodíkovej (''HCl'') a hydroxidu sodného (''NaOH'').]]
'''Soli''' sú viacprvkové zlúčeniny [[Katión|katiónu]] kovového prvku (alebo [[Amónny katión|amónneho katiónu]] - NH<sub>4</sub>) a [[Anión|aniónu]] zvyšku kyseliny, ktoré vznikajú neutralizáciou.

* ak soľ vznikla z '''[[Bezkyslíkatá kyselina|bezkyslíkatej]]''' kyseliny - prípona aniónu je '''-id''' (''napr. chlor'''id''' sodný'')
* ak soľ vznikla z '''[[Kyslíkatá kyselina|kyslíkatej]]''' kyseliny (''oxokyseliny'') - prípona aniónu je '''-an''' (''napr. uhličit'''an''' vápenatý'')

=== Soli kyslíkatých kyselín ===
Maximálne oxidačné číslo solí kyslíkatých kyselín je '''IV'''.

Anión kyseliny bude mať [[oxidačné číslo]] rovnajúce sa počtu nahradených vodíkov v soli. [[Anión]] má oxidačné číslo '''-II''', ak pôvodná kyselina mala oxidačné číslo '''II, IV, VI'''. Inak bude oxidačné číslo aniónu '''-I'''.
{| class="wikitable"
! rowspan="2" |Oxid. č.
! colspan="2" |Pôvodná kyselina
! rowspan="2" |Počet nahradených vodíkov
|-
!Vzorec
!Názov
|-
|I
|HClO
|kyselina chlórna
|1
|-
|II
|H<sub>2</sub>SO<sub>2</sub>
|kyselina sírnatá
|'''2'''
|-
|III
|HNO<sub>2</sub>
|kyselina dusitá
|1
|-
|IV
|H<sub>2</sub>CO<sub>3</sub>
|kyselina uhličitá
|'''2'''
|-
|V
|HBrO<sub>3</sub>
|kyselina bromičná
|1
|-
|VI
|H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>
|kyselina sírová
|'''2'''
|-
|VII
|HMnO<sub>4</sub>
|kyselina manganistá
|1
|}<blockquote>''H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub> → '''2'''H<sup>I</sup> + SO<sub>4</sub><sup>'''-II'''</sup> →→→ SO<sub>4</sub><sup>'''-II'''</sup>''</blockquote>
[[Súbor:Calcite CaCO3 (42304278820).jpg|náhľad|'''Uhličitan vápenatý''' (''CaCO<sub>3</sub>'') iným názvom tiež kalcit alebo vápenec.]]
[[Oxidačné číslo]] aniónu vynásobíme s počtom atómov [[Anión|aniónu]], výsledok vynásobíme -1 a vydelíme počtom atómov [[Katión|katiónu]].<blockquote>''Cu|(SO<sub>4</sub><sup>-II</sup>) → +2 | -2 → Cu<sup>II</sup>|(SO<sub>4</sub><sup>-II</sup>) → oxidačné číslo bude '''II''' → síran meď'''natý'''''</blockquote>

=== Hydratované soli ===
Pri [[Hydratovaná soľ|hydratovaných soliach]] sa za vzorec dáva <chem>. nH2O</chem> ''(napr <chem>. 7H2O</chem>)''.

Pred názov sa dáva '''číslovková predpona + hydrát''' ''(napr. heptahydrát).''<blockquote>'''Heptahydrát''' síranu nikelnatého → <chem>NiSO4 .7H2O</chem></blockquote><ref>{{Citácia knihy |meno=Helena |priezvisko=Vicenová |titul=Chémia pre 8.ročník |rok=2018 |vydavateľ=EXPOL PEDAGOGIKA |miesto=Bratislava |strany=68,69}}</ref>

== Peroxidy (anorganické) ==
[[Súbor:Hydrogen-peroxide-3D-balls.png|náhľad|'''Peroxid vodíka''' (''H<sub>2</sub>O<sub>2</sub>'') má väzbu '''O-O'''.|239x239bod]]
'''Peroxidy''' sú [[Chemická zlúčenina|zlúčeniny]], ktoré obsahujú väzbu '''O-O'''. Ich názov tvorí podstatné meno (peroxid) a prídavné meno (katión). Značka peroxidového aniónu je '''O<sub>2</sub><sup>-II</sup>'''. Všeobecný vzorec je '''R(O<sub>2</sub>)<sub>x</sub>'''.

=== Tabuľka ===
Použitie je rovnaké ako pri predchádzajúcich príkladoch.
{| class="wikitable"
|+
!Ox. č.
!Príp.
!Príklad
!Vzorec
!Pomer počtu atómov
|-
|I
| -ný
|Peroxid sodný
|Na<sub>2</sub>O<sub>2</sub>
|2:2
|-
|II
| -natý
|Peroxid vápenatý
|CaO<sub>2</sub>
|1:2
|}

=== Niektoré peroxidy ===
[[Peroxid vodíka]] - H<sub>2</sub>O<sub>2</sub>

[[Peroxid sodný]] - Na<sub>2</sub>O<sub>2</sub>

[[Peroxid vápenatý]] - CaO<sub>2</sub>

[[Peroxid bárnatý]] - BaO<sub>2</sub>

<ref>https://sk.wikipedia.org/wiki/Peroxid</ref>

== Hydridy ==
'''Hydridy''' sú dvojprvkové zlúčeniny dvoch vodíkov s inými prvkami. Môžu byť aj [[Názvoslovie organických zlúčenín|organické]]. 

Niektoré sú uvedené v tabuľke:
{| class="wikitable"
| colspan="2" |'''Prvky 1.-12. skupiny (príklady)'''
| colspan="2" |'''[[Triely|Prvky 13. skupiny]]'''
| colspan="2" |'''[[Tetrely|Prvky 14. skupiny]]'''
| colspan="2" |'''[[Pentely|Prvky 15. skupiny]]'''               
| colspan="2" |[[Chalkogén|<big>Chalkogény</big>]]
| colspan="2" |[[Halogén|<big>Halogény</big>]]
|-
|Vzorec
|Názov
|Vzorec
|Názov
|Vzorec
|Názov
|Vzorec
|Názov
|Vzorec
|Názov
|Vzorec
|Názov
|-
|LiH
|[[hydrid lítny]]
|BH<sub>3</sub>
|[[borán]]
|CH<sub>4</sub>
|[[metán]] <small>'''karbán'''</small>
|NH<sub>3</sub>
|[[amoniak]]<small>'''azán'''</small>
|H<sub>2</sub>O
|[[voda]] <small>'''oxidán'''</small>
|HF
|[[fluorovodík]] <small>'''fluorán'''</small>
|-
|CaH<sub>2</sub>
|[[hydrid vápenatý]]
|AlH<sub>3</sub>
|[[alumán]]
|SiH<sub>4</sub>
|[[silán]]
|PH<sub>3</sub>
|[[fosfán]]
|H<sub>2</sub>S
|[[sulfán]]
|HCl
|[[chlorovodík]] <small>'''chlorán'''</small>
|-
|UH<sub>3</sub>
|[[hydrid uranitý]]
|GaH<sub>3</sub>
|[[galán]]
|GeH<sub>4</sub>
|[[germán]]
|AsH<sub>3</sub>
|[[arzán]]
|H<sub>2</sub>Se
|[[selán]]
|HBr
|[[bromovodík]] <small>'''bromán'''</small>
|-
|ZrH<sub>4</sub>
|[[hydrid zirkoničitý]]
|InH<sub>3</sub>
|[[indán]]
|SnH<sub>4</sub>
|[[stanán]]
|SbH<sub>3</sub>
|[[stibán]]
|H<sub>2</sub>Te
|[[telán]]
|HI
|[[jodovodík]] 
<small>'''jodán'''</small>
|-
|NbH<sub>5</sub>
|[[hydrid niobičný]]
|TlH<sub>3</sub>
|[[talán]]
|PbH<sub>4</sub>
|[[plumbán]]
|BiH<sub>3</sub>
|[[bizmután]]
|H<sub>2</sub>Po
|[[polán]]
|HAt
|[[astatovodík]] <small>'''astatán'''</small>
|}<ref>https://sk.wikipedia.org/wiki/Hydrid_(zlúčenina)</ref>

== Ďalšie metódy ==
=== Metóda 1 ===
# Rozdeľte si vzorec.
# Zapíšte značky prvkov a oxidačné číslo aniónu.
# Vynásobte počet atómov aniónov a oxidačné číslo aniónov, zapíšte.
# Doplníte číslo na katiónovú časť a vydeľte ho počtom atómov.
# Zapíšte oxidačné číslo a vytvorte vzorec.
<blockquote>Al<sub>2</sub>|O<sub>3</sub> → Al<sub>2</sub>|O<sub>3</sub><sup>-II</sup> → 6 | -6 → Al<sub>2</sub><sup>III</sup>|O<sub>3</sub><sup>-II</sup> → oxid hlin<u>itý</u></blockquote>

# Zapíšte značky prvkov a oxidačné čísla katiónov a aniónov.
# Nájdite najmenší spoločný násobok čísel.
# Najmenší spoločný násobok zapíšte pod vzorec - kladný katión, záporný anión.
# Číslom pod katiónom vydeľte oxidačným číslom katiónu a zapíšeme ako počet atómov katiónu, to isté anión.
# Vzorec zapíšte.<blockquote>Oxid ren<u>istý</u> → Re<sup>VII</sup> <sub>|</sub> O<sup>-II</sup>  → 14 | -14 → Re<sub>2</sub><sup>VII</sup> <sub>|</sub> O<sub>7</sub><sup>-II</sup> </blockquote>

=== Metóda 2 ===
# Zapíšte oxidačné číslo aniónu.
# Ak Oxidačné číslo aniónu po vynásobení -1 sa nerovná počtu atómov katiónu, tak neskôr vynásobte oxidačné číslo katiónu číslom, ktoré by upravilo predchádzajúcu rovnicu.
# Počet atómov aniónu zapíšeme ako oxidačné číslo katiónu.
# Vytvorte názov.

<blockquote>CO<sub>2</sub> →  C | O<sub>2</sub><sup>-II</sup> → C<sup>II*2</sup> | O<sub>2</sub><sup>-II</sup> → C<sup>IV</sup> | O<sub>2</sub><sup>-II</sup> → oxid uhl<u>ičitý</u></blockquote>

# Zapíšte značky prvkov a oxidačné číslo aniónu.
# Oxidačné číslo aniónu vynásobíme -1 a napíšeme ako počet atómov katiónu. 
# Zapíšte oxidačné číslo katiónu podľa prípony.
# Oxidačné číslo katiónu napíšeme ako počet atómov aniónu.
# Ak je to potrebné, upravte krátením.

<blockquote>Oxid osm<u>ičelý</u> → Os | O<sup>-II</sup>  → Os<sub>2</sub> | O<sup>-II</sup> → Os<sub>2</sub><sup>VII</sup> | O<sup>-II</sup> → Os<sub>2</sub><sup>VII</sup> | O<sub>8</sub><sup>-II</sup> → Os<sup>VII</sup> | O<sub>4</sub><sup>-II</sup></blockquote><ref>{{Citácia knihy |meno=Helena |priezvisko=Vicenová |titul=Chémia pre 8.ročník |rok=2018 |vydavateľ=EXPOL PEDAGOGIKA |miesto=Bratislava |strany=48,51}}</ref>

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Anorganická zlúčenina]]
* [[Názvoslovie organických zlúčenín]]

{{Portál|Chémia}}
[[Kategória:Chemické názvoslovie]]