Reálny potenciál

Reálny potenciál (označovaný ${\phi }_{i0}$ alebo $\alpha$) je práca potrebná na prenesenie jedného molu nabitej i-tej zložky z miesta, ktoré leží práve mimo dosah všetkých povrchových javov, i.e. zo vzialenosti asi 10 ^–6 cm do vnútra danej fázy. Reálny potenciál je definovaný vzťahom:

${\phi }_{i0}=\stackrel{\sim }{\mu }-z_{i}F\psi$

kde $\stackrel{\sim }{\mu }$ je elektrochemický potenciál, $z_i$ je nábojové číslo, $F$ je Faradayova konštanta, $\psi$ je Voltov potenciál.

Dosadením vzťahu pre elektrochemický potenciál $\stackrel{\sim }{\mu }$:

${\stackrel{\sim }{\mu }}_i={\mu }_i+z_{i}F\phi$

do vyššie uvedenej rovnice dostaneme:

${\phi }_{i0}={\mu }_i+z_{i}F\phi -z_{i}F\psi$

kde ${\mu }_i$ je chemický potenciál i-tej zložky, $\phi$ je Galvaniho potenciál.

Vytknutím konštánt:

${\phi }_{i0}={\mu }_i+z_{i}F(\phi -\psi )$

Keďže rozdiel Galvaniho potenciálu $\phi$ a Voltovho potenciálu $\psi$ je povrchový potenciál $\chi$:

${\phi }_{i0}={\mu }_i+z_{i}F\chi$

Keďže je merateľný elektrochemický potenciál $\stackrel{\sim }{\mu }$ aj Voltov potenciál $\psi$, je merateľný aj reálny potenciál ${\phi }_{i0}$.

Záporne vzatý reálny potenciál elektrónov ${\alpha }_e$ sa nazýva výstupná práca elektrónov.