Povrchový elektrický potenciálový rozdiel

Zo stránky testwiki
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
Vľavo: Elektrostatický potenciál vo vákuu vo vzdialenosti R od stredu rovnomerne nabitej gule tvorenej fázou α. Vpravo: Závislosť elektrostatického potenciálu V na vzdialenosti R od stredu rovnomerne nabitej gule tvorenej fázou α. ψ: Voltov potenciál, φ Galvaniho potenciál, χ povrchový elektrický potenciálový rozdiel.[1]

Povrchový elektrický potenciálový rozdiel[1] (tiež Povrchový potenciál[2]) označovaný χ, je elektrostatická práca vynaložená na prenos elektricky nabitých častíc cez tenkú povrchovú vrstvu fázy, v ktorej má intenzita elektrického poľa nenulovú hodnotu.[2] Povrchový potenciál χ je rozdiel elektrických potenciálov medzi vnútornou a vonkajšou plochou povrchovej vrstvy elektricky nabitej gule:[2]

χ=φψ

kde φ je Galvaniho potenciál a ψ je Voltov potenciál.[1]

Práca W vynaložená na prenos elektricky nabitých častíc cez tenkú povrchovú vrstvu fáze, v ktorej má intenzita elektrického poľa nenulovú hodnotu, sa dá zapísať:[2]

W =  F χ

kde F je Faradayova konštanta. Táto práca je príspevkom k elektrochemickému potenciálu μ.[2]

Povrch fázy α je miesto, kde existuje dvojvrstva nábojov (dipólová vrstva), ktorá vzniká z rôznych príčin:

  • vo vode sa dipólové molekuly vody orientujú vodíkmi (kladnými koncami dipólu) von z kvapalnej fázy,[1]
  • u kovov sa uvoľňujú energenticky bohaté elektróny za vytvorenia tenkého elektrónového filmu na porchu kovu. Záporná strana tejto dipólovej vrstvy smeruje von.[1]

Dipólové vrstvy neudeľujú fázam žiadny elektrický náboj (nedôjde ku prenosu náboja z jednej fázy do druhej), napriek tomu dôsledkom ich existencie je, že je nutné vynaložiť elektrickú prácu na prenos elektricky nabitej častice cez takúto dipólovú vrstvu.[1] Dôsledkom je teda povrchový potenciál χ.

Povrchový potenciál nie je možné experimentálne merať, pretože by šlo o meranie rozdielu elektrostatického potenciáku medzi dvoma bodmi v rôznych fázach (vákuum a fáza α).[1]

Referencie

Pozri aj