Peroxidáza

Peroxidázy alebo peroxidreduktázy (Šablóna:EC číslo) tvoria veľkú skupinu enzýmov, ktoré majú dôležité úlohy v rôznych biologických procesoch. Sú pomenované podľa svojej schopnosti rozkladať (redukovať) peroxidy.[1] Peroxidázy majú predovšetkým obrannú úlohu alebo sa účastnia biosyntézy (napr. bunkovej steny u rastlín alebo hormónu tyroxínu).[2] Medzi peroxidázy patrí aj kataláza, ktorá je však schopná peroxid vodíka i oxidovať.[1]
Funkcia
Peroxidázy typicky katalyzujú nasledovnú reakciu:[3]
Peroxidázy teda v procese rozkladu peroxidu vodíka oxidujú nejaký substrát.[2] V prípade katalázy je donor elektrónov druhá molekula peroxidu vodíka.[3]
Substrát, aktívne miesto, donor elektrónov
Pre mnohé peroxidázy je optimálnym substrátom peroxid vodíka, ale niektoré majú vyššiu aktivitu pri rozklade organických hydroperoxidov, napríklad lipoperoxidov.[3]
Peroxidázy môžu v aktívnom mieste obsahovať hemový kofaktor alebo majú redoxne aktívne cysteínové či selenocysteínové reziduum. Niektoré peroxidázy majú namiesto toho v aktívnom mieste vanád alebo mangán.[3]
Ako donor elektrónov môžu fungovať rôzne látky.[4] Napríklad:
- Chrenová peroxidáza môže použiť mnoho rôznych organických zlúčenín ako donory a akceptory elektrónov. Tento enzým má dobre dostupné aktívne miesto, ktoré je prístupné mnohým zlúčeninám.Šablóna:Bez citácie
- Naproti tomu iné enzýmy, napríklad cytochróm c peroxidáza, majú úzke aktívne miesto, takže sú schopné využiť len málo látok ako donory elektrónov.Šablóna:Bez citácie
U mnohých týchto enzýmov úplne chýba väzbové miesto pre oxidovaný substrát. Dokonca i krátke peptidy (8-12 aminokyselín) kovalentne naviazané na hem, ktoré obsahujú histidín ako proximálny ligand pre hem, vykazujú peroxidázovú aktivitu.[2]
Klasifikácia
Medzi rodiny peroxidáz patria:[5]
- hemové peroxidázy
- hlavné superrodiny:
- (neživočíšne) hemové peroxidázy (rastlinné, bakteriálne, hubové) - hem sa viaže nekovalentne, ďalej sa delia na tri rodiny[3]
- živočíšne hem-dependentné peroxidázy - hem je kovalentne viazaný[3]
- Dy-P rodina peroxidáz
- katalázy
- niektoré haloperoxidázy
- dihemová cytochróm c peroxidáza
- hlavné superrodiny:
- nehemové peroxidázy
- tiolové (a selenolové):[3]
- niektoré haloperoxidázy
- alkylhydroperoxidreduktáza
- mangánová peroxidáza
- NADH peroxidáza
Charakterizácia
Glutatiónperoxidázová rodina sa skladá z 8 známych ľudských izoforiem. Glutatiónperoxidáza využíva glutatión ako donor elektrónov a je schopná pôsobiť na peroxid vodíka i organické hydroperoxidy. Bolo ukázané, že Gpx1,Gpx2, Gpx3 a Gpx4 sú enzýmy obsahujúce selén, zatiaľ čo Gpx6 je u ľudí selenoproteín a u hlodavcov sa nachádza ako homológ bohatý na cysteín. Gpx5 neobsahuje selenocysteín, ale cysteín.[3]
Amyloid beta po naviazaní na hem takisto vykazuje peroxidázovú aktivitu.[6]
Typickou skupinou peroxidáz sú haloperoxidázy. Táto skupina je schopná reagovať s halogenidmi[3] a i prírodnými organohalogenidmi.Šablóna:Bez citácie
Väčšinu aminokyselinových sekvencií peroxidáz je možné nájsť v databáze PeroxiBase.
Rezistencia na patogény
Aj keď presný mechanizmus zatiaľ nie je známy, peroxidázy majú úlohu v posilňovaní obranyschopnosti rastlín voči patogénom.[7] Mnohé druhy Solanaceae, hlavne Solanum melongena (baklažán) a Capsicum chinense (paprika čínska), používajú guajakol a enzým guajakolperoxidázu na obranu voči bakteriálnym parazitom, ako je napríklad Ralstonia solanacearum – expresia génu tohto enzýmu začína už minúty po napadnutí baktériou.[8]
Použitie
Peroxidázy možno použiť na čistenie odpadových vôd. Je tak možné odstrániť napríklad fenoly, ktoré patria medzi významné polutanty, pomocou enzýmom katalyzovanej polymerizácie za použitia chrenovej peroxidázy[9] alebo peroxidázy zo zemiakov[10] či iných.[11] Fenoly sa oxidujú na fenoxy radikály, ktoré potom reagujú za vzniku oligomérov a polymérov, ktoré sú menej toxické než samotné fenoly. Takisto je možné použiť peroxidázy na premenu toxických látok na menej škodlivé látky.
Prebieha i výskum použitia peroxidáz v rôznych výrobných procesoch, napríklad na výrobu adhezív, počítačových čipov, súčiastok na výrobu áut a obloženie bubna či plechoviek. Iné štúdie ukázali, že peroxidázy možno použiť na polymerizáciu anilínov a fenolov v organických rozpúšťadlách.[12]
Použitie peroxidáz na asymetrickú syntézu chirálnych sulfoxidov bolo takisto preskúmané.[13]
Peroxidázy sa niekedy používajú ako histologické markery.Šablóna:Bez citácie
Referencie
Pozri aj
- Askorbátperoxidáza
- Chloridperoxidáza
- Cytochróm c peroxidáza
- Haloperoxidáza
- Hemoproteín
- Imunoperoxidáza
- Laktoperoxidáza
- Myeloperoxidáza
- Tyroidperoxidáza
Zdroj
Šablóna:Portál Šablóna:Preklad
- ↑ 1,0 1,1 Šablóna:Beliana
- ↑ 2,0 2,1 2,2 Šablóna:Citácia knihy
- ↑ 3,0 3,1 3,2 3,3 3,4 3,5 3,6 3,7 3,8 Šablóna:Citácia knihy
- ↑ Šablóna:Citácia knihy
- ↑ Šablóna:Cite web
- ↑ Šablóna:Cite journal
- ↑ Šablóna:Cite journal
- ↑ Prakasha, A, Umesha, S. Biochemical and Molecular Variations of Guaiacol Peroxidase and Total Phenols in Bacterial Wilt Pathogenesis of Solanum melongena. Biochemistry & Analytical Biochemistry, 5,292, 2016
- ↑ Šablóna:Citácia periodika
- ↑ Šablóna:Citácia periodika
- ↑ Šablóna:Citácia periodika
- ↑ Tuhela, L., G. K. Sims, and O. Tuovinen. 1989. Polymerization of substituted anilines, phenols, and heterocyclic compounds by peroxidase in organic solvents. Columbus, Ohio: The Ohio State University. 58 pages.
- ↑ Šablóna:Citácia knihy