Fotoelektrická metóda

Fotoelektrická metóda merania výstupnej práce elektrónu $-{\alpha }_e$ a teda aj reálneho potenciálu ${\phi }_{i0}$ vychádza z fotoelektrického javu popísaného Einsteinovou rovnicou pre kinetickú energiu elektrónu emitovaného z kovu, ktorý je osvetlený svetlom s frekvenciou $\nu$:

$E_k=\frac{1}{2}m{v}^2=h\nu -h{\nu }_0=h\nu -\left(\frac{-{\alpha }_e}{N_A}\right)$

kde $m$ je hmostnosť, $v$ je rýchlosť, $h$ je Planckova konštanta, $\nu$ je frekvencia ožarujúceho svetla, ${\nu }_0$ je medzná frekvencia, pod ktorou ku fotoemisii už nedochádza (medzná frekvencia je vlastnosť materiálu, i.e. ožarovaného kovu), $-{\alpha }_e$ je výstupná práca elektrónu a $N_A$ je Avogadrova konštanta.

Platí teda, že súčin medznej frekvencie ${\nu }_0$ a Planckovej konštanty $h$ je výstupná práca elektrónu $-{\alpha }_e$:

$h{\nu }_0=-{\alpha }_e$

Pozri aj

• výstupná práca elektrónu
• reálny potenciál
• fotoelektrický jav
• termoionická metóda
• kalorimetrická metóda
• metóda vibrujúceho kondenzátora