Elektrochemický ekvivalent

Elektrochemický ekvivalent (označovaný $z\mathrm{F}$) je súčin nábojového čísla $\mathrm{z}$ a Faradayovej konštanty $\mathrm{F}$, ktorý vyjadruje elektrický náboj potrebný na tvorbu na jedného molu kovu $X^0$ vyplývajúci zo stechiometrie elektródovej reakcie:

$X^{z+}+z.e^{-}\to X^0$

Iná definícia elektrochemického ekvivalentu (označovaného ako $A$) vychádza z druhého Faradayovho zákona, ktorý popisuje konštantu úmernosti medzi hmotnosťou kovu $m$ vylúčeného na katóde a prejdeného náboja $Q$:

$m=A.Q$

Druhý Faradayov zákon hovorí o konštante úmernosti $A$ (elektrochemickom ekivalente) a má význam hmotnosti látky premenenej nábojom jedného Coulombu. Pre elektrochemický ekvivalent je možné odvodiť:

$A=\frac{M}{z.e.N_A}=\frac{M}{z.F}$

kde $M$ je molová hmotnosť elektrochemicky premenej látky, $\mathrm{z}$ je nábojové číslo a $\mathrm{F}$ Faradayova konštanta, $e$ je elektrický náboj elektrónu a $N_A$ je Avogadrova konštanta.