Disociácia (chémia)
Disociácia je proces rozkladu látky na jednoduchšie molekuly, atómy, atómové skupiny alebo ióny.[1] Typicky sa o disociácii hovorí v prípade kyselín, zásad alebo elektrolytov, môže však ísť napríklad aj o termickú disociáciu (termolýzu).[2]
Disociáciu elektrolytu na ióny (vo vode alebo tavenine) prebieha podľa rovnice:
V roztoku sa z daného množstva látky len časť molekúl štiepi na ióny, ostatné zostávajú nedisociované. Pri kyselinách a zásadách, ktoré môžu byť rozpustené aj v nedisociovanej forme, sa udáva tzv. disociačná konštanta KA pre kyseliny a KB pre zásady, odvodená od rovnovážnej konštanty, ktorá udáva pomer koncentrácie disociovanej a nedisociovanej formy.Šablóna:Bez citácie
Disociačné konštanty
Disociačná konštanta závisí len od teploty.Šablóna:Bez citácie
Silné kyseliny
Disociácia silných kyselín prebieha takmer úplne. Hodnota ich disociačných konštánt je Ka > 10-2.[3] Medzi príklady silných kyselín patria [[Kyselina chloristá|Šablóna:Chem]], HI, HBr, HCl, [[Kyselina dusičná|Šablóna:Chem]] alebo [[Kyselina sírová|Šablóna:Chem]].
Slabé kyseliny
Slabé kyseliny uvoľňujú vodíkové katióny (protóny) ťažko, preto je ich disociácia len čiastočná. Hodnota ich disociačných konštánt je KA > 10-4.[3] Medzi príklady slabých kyselín patria HCN, [[Kyselina octová|Šablóna:Chem]], [[Kyselina siričitá|Šablóna:Chem]] alebo [[Kyselina sírovodíková|Šablóna:Chem]].
Zásady
Definicía disociačnej konštanty zásad je obdobná definícii disociačnej konštanty kyselín. Čím vyššia je disociačná konštanta kyseliny, tým nižšia je disociačná konštanta jej konjugovanej zásady a naopak.Šablóna:Bez citácie
Príklady disociácie
Disociovať môžu napr. kyseliny, hydroxidy, soli, koordinačné zlúčeniny, voda a iné molekuly.
- Šablóna:Chem → Šablóna:Chem+ + OH-
- Šablóna:Chem → 2 H+ + Šablóna:Chem2-
- Šablóna:Chem → Ba2+ + 2 OH-
- Šablóna:Chem → Šablóna:Chem+ + Cl-
Mieru sily kyselín a zásad vyjadruje hodnota ich disociačných konštánt.