Teória miery

Zo stránky testwiki
Verzia z 11:13, 12. jún 2019, ktorú vytvoril 2a02:ab04:2b8:b900:8828:e6d1:41f7:ca95 (diskusia) (Míra)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Teória miery je oblasť matematiky, ktorá sa zaoberá z najvšeobecnejších hľadísk exaktným uchopením pojmu kvantity. Základným pojmom teórie je miera, ktorá zovšeobecňuje pojmy, ako dĺžka, plocha, či objem. Teória miery je úzko spätá s teóriou integrálu (preto sa často vyskytuje aj označenie Teória miery a integrálu) a tiež s teóriou pravdepodobnosti.

Miera

Miera je základným pojmom teórie miery. Z neformálneho pohľadu je miera zovšeobecnením pojmov dĺžka, obsah, objem] alebo počet (množstvo).

Definícia

Majme merateľný priestor (X,Σ). Množinovú funkciu μ:Σ0, nazveme miera, ak spĺňa tieto podmienky:

  • Miera prázdnej množiny je nulová: μ()=0.
  • Miera je vždy nezáporná: A:μ(A)0
  • σ-aditivita: Pre ľubovoľnú spočítateľnú postupnosť po dvoch disjunktných množinách (Ai)i=1, AiΣ platí μ(i=1Ai)=i=1μ(Ai).

Trojicu (X,Σ,μ) potom nazývame priestor s mierou.

Vlastnosti miery

  • ABμ(A)μ(B)
  • Pre postupnosť množín (Ai)i=1 platí: μ(1Ai)i=1μ(Ai)
  • Pre postupnosť podmnožín A1A2... platí: μ(1Ai)=limiμ(Ai)
  • Naopak pre postupnosť nadmnožín: A1A2... pokiaľ μ(A1)< potom platí: μ(i=1Ai)=limiμ(Ai)

Príklady mier

  • Diracova miera δa: Nech X je neprázdna množina a a jej prvok. Diracova miera δa je definovaná na σ-algebre P(X) všetkých podmnožín množiny X predpisom:

δa(A)={0 pokiaľ aA1 pokiaľ aA

Šablóna:Matematický výhonok