Izobarický dej

Zo stránky testwiki
Verzia z 09:33, 2. október 2023, ktorú vytvoril imported>Vasiľ (Verzia používateľa 84.245.120.244 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Rios)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Izobarický dej je termodynamický dej, pri ktorom sa nemení tlak termodynamickej sústavy. Pri izobarickom deji je teda p=konst, teda dp=0.

Ideálny plyn

Zo stavovej rovnice možno pre ideálny plyn odvodiť Gay-Lussacov zákon

VT=konst,

kde V je objem a T je termodynamická teplota plynu. Pri izobarickom deji je podiel objemu V a termodynamickej teploty plynu T stály.

Izobara

Izobara

Závislosť tlaku na objeme pri izobarickom deji je v p-V diagrame vyjadrená priamkou rovnobežnou s osou V, ktorá sa nazýva izobara.

Vlastnosti

Pri izobarickom deji sa s teplotou mení objem plynu, a preto plyn koná prácu. Podľa prvého termodynamického zákona sa dodané teplo spotrebuje na zvýšenie vnútornej energie i na vykonanie práce.

Podľa prvého termodynamického zákona je možné s využitím stavovej rovnice ideálneho plynu napísať

δQ=nCVdT+pdV=nCVdT+nRdT=n(CV+R)dT=nCpdT,

kde n je látkové množstvo, p je tlak, V je objem, T je termodynamická teplota, R je univerzálna plynová konštanta CV reprezentuje molárnu tepelnú kapacitu pri stálom objeme a Cp označuje molárnu tepelnú kapacitu pri stálom tlaku.

Vnútornú energiu možno pri izobarickom deji určiť pomocou mernej tepelnej kapacity ako

dU=nCVdT

Z predchádzajúcich vzťahov je jasné, že práca konaná pri izobarickom deji je určená vzťahom

δA=pdV

Ak dodáme sústave pri izobarickom deji rovnaké množstvo tepla ako pri izochorickom deji, bude prírastok teploty plynu pri izobarickom deji menší ako pri izochorickom deji. Pre molárne tepelné kapacity teda platí Cp>CV.

Vzťah medzi Cp a CV určuje Poissonova konštanta a Mayerova rovnica.

Pre entropiu pri izobarickom deji platí

ΔS=nCplnT2T1=nCplnV2V1

Pozri aj

Šablóna:Portál