Zlomok (matematika)

Zo stránky testwiki
Verzia z 19:12, 4. február 2025, ktorú vytvoril imported>Stano zo Zvolena (+dyadický zlomok, +referencia)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
Torta, z ktorej bola odrezaná jedna štvrtina. Každá zo zvyšných troch štvrtín je označená zlomkom 14.
Grafické znázornenie výpočtu 14+24=34

Zlomok označuje v matematike spôsob zápisu racionálneho čísla.

Zlomok sa zapisuje v tvare ab alebo a/b, kde a a bcelé čísla, pričom b0, pretože nulou sa deliť nesmie.[1] Číslo a sa nazýva čitateľ, číslo b sa nazýva menovateľ a čiara medzi nimi sa nazýva zlomková čiara.

Zápis pomocou zlomkov je vhodný na prevádzanie elementárnych úprav zložitejších výrazov.

Vlastnosti

Zlomok, ktorý má v menovateli nulu nie je v matematike definovaný.

Hodnota zlomku, ktorý má v čitateli nulu je vždy nulová, napr. 0a=0.

Zlomok, ktorý má v menovateli jednotu sa rovná výrazu v čitateľovi. Napríklad

a1=a;sin(x)1=sin(x);en1=en a pod.

Zlomok, ktorý má v čitateli jednotu je prevrátená hodnota výrazu v menovateli. Napríklad

1a=a1;1sin(x)=sin1(x);1en=(en)1 a pod.

Pokiaľ je v zlomku ab čitateľ menší ako menovateľ (a<b) hovoríme o tzv. pravom zlomku, pre ktorý platí ab<1.

Pokiaľ je v zlomku ab čitateľ väčší ako menovateľ (a>b) hovoríme o tzv. nepravom zlomku, pre ktorý platí ab>1.

Pokiaľ sú v zlomku ab hodnoty čitateľa a menovateľa rovnaké (a=b) hovoríme o tzv. jednotkovom zlomku, pre ktorý platí ab=1. Napríklad

1111=3327=4!24=1.

Dva zlomky ab a cd majú rovnakú hodnotu vtedy a len vtedy, keď ad=bc (tzn. ich podiel je 1).

Hodnota zlomku so záporným čitateľom aj záporným menovateľom je vždy kladná, napr. 24=0.5.[2]

Hodnota zlomku so záporným čitateľom a kladným menovateľom (alebo kladným čitateľom a záporným menovateľom) je vždy záporná, napr. 24=24=(24)=0.5.

Ako základný tvar zlomku sa označuje zlomok, ktorý sa nedá viac krátiť bez toho, aby v menovateli alebo v čitateli nevznikli čísla s desatinným rozvojom respektíve základný tvar zlomku je taký zlomok, ktorého čitateľ a menovateľ nemajú spoločného celočíselného deliteľa. Napríklad 27 alebo 149.[3]

Ako dyadické zlomky sa označujú zlomky v tvare a2b kde a,b, čiže v menovateli sa nachádza mocnina čísla dva.[4]

Počítanie so zlomkami

So zlomkami sa dá pracovať ako s inými racionálnymi číslami, dajú sa teda sčítať, odčítať, násobiť a deliť, odmocňovať a umocňovať atď.[5]

Sčítanie a odčítanie zlomkov, ak sú menovatele oboch zlomkov rovnaké, sa vykonáva podľa vzorca

ac±bc=a±bc, c0,

ak sú menovatele rozdielne tak podľa vzorca

ab±cd=ad±bcbd, b,d0.

Násobenie zlomkov, ak sú menovatele oboch zlomkov rovnaké, sa vykonáva podľa vzorca

acbc=abc, c0

ak sú menovatele rozdielne tak podľa vzorca

abcd=acbd, b,d0.

Delenie zlomkov, ak sú menovatele oboch zlomkov rovnaké podľa vzorca

ac÷bc=c(a÷b)c, c0.

ak sú menovatele rozdielne tak podľa vzorca

abcd=ab÷cd=abdc=adbc, b,c,d0.

Odmocňovanie celého zlomku je možné rozpísať ako samostatné odmocniny čitateľa a menovateľa

abn=anbn, b0.

Umocňovanie celého zlomku je opäť možné rozpísať ako samostatné mocniny čitateľa a menovateľa

(ab)n=anbn, b0.

Ak sa exponent n=1 potom platí (ab)1=a1b1=ba.

Krátenie a rozširovanie zlomkov

Každý zlomok je možné krátiť alebo rozširovať konštantou c pričom sa nemení hodnota zlomku. Teda pre krátenie platí

ab=a÷cb÷c

a analogicky pre rozširovanie platí

ab=acbc .

Krátenie alebo rozširovanie zlomkov sa dá využiť na odstránenie čísel s desatinným rozvojom nachádzajúcich sa v zlomku a jeho prevedenie do základného tvaru. Napríklad

3.28=3.2585=1640=16÷840÷8=25.

Porovnávanie zlomkov

Porovnať dva zlomky a určiť, ktorý z nich je menší resp. väčší resp. či sú rovnaké je možné porovnaním ich čitateľov za predpokladu, že ich menovatele sú rovnaké. V prípade, že menovatele nie sú rovnaké je nutné jeden zo zlomkov upraviť tak, aby mal v menovateli rovnakú hodnotu ako druhý. Samotná zmena menovateľa sa robí podľa vzorca

ab=a(db)d

kde d je hodnota nového menovateľa. Napríklad

25=2(8÷5)8=21.68=3.28=0.4=2(3÷5)3=20.63=1.23=0.4=2(5÷5)5=215=25=0.4.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ab<cd platí len a iba vtedy ak platí aj a(db)<c, vice versa.


Pri prevádzaní zložitejších operácií na zlomky sa zlomok a/b správa ako ab1, takže napríklad

log(ab)=log(ab1)=logalogb[6]

Referencie

Šablóna:Referencie