Panda veľká

Šablóna:Infobox živočíchyPanda veľká (iné názvy pozri nižšie; lat. Ailuropoda melanoleuca) je cicavec, väčší druh medveďa z čeľade Ursidae a jediný žijúci zástupca rodu Ailuropoda (panda). Vyznačuje sa charakteristickou čierno-bielou srsťou a zavalitým telom. Hoci patrí do radu mäsožravcov (Carnivora), je bylinožravec, keďže viac ako 99 % jeho potravy tvoria bambusové listy, stonky alebo výhonky. Príležitostne sa však živí aj inými rastlinami, drobnými živočíchmi alebo dokonca zdochlinami.

Dospelá panda meria 120 – 190 cm a váži 70 – 160 kg. Je to samotársky druh, ktorý sa s inými jedincami stretáva len počas obdobia párenia. Samice pandy veľkej zvyčajne rodia len raz za dva až tri roky. Obdobie gravidity je 83 – 163 dní; odchýlka je spôsobená rôznym trvaním oneskorenej nidácie, ktorá jej umožňuje porodiť mláďatá vo vhodnom čase. Môžu sa narodiť až tri mláďatá, ale zvyčajne prežije len jedno. Novorodenec váži len asi 150 g (cca 0,1 % hmotnosti matky) a v porovnaní s veľkosťou dospelého jedinca patrí medzi najmenšie mláďatá placentálnych cicavcov. Vo veku najmenej troch týždňov otvára oči. Keď má mláďa jeden až dva mesiace, je plne sfarbené s typickým vzorovaním a spolu s matkou opúšťa bezpečie brlohu. Okolo šiesteho mesiaca veku začne mláďa prijímať menšie množstvo bambusu, ale až do takmer jedného roka je jeho hlavnou potravou materské mlieko. S matkou zostáva až do veku 18 mesiacov alebo do dvoch, prípadně aj troch rokov. Panda veľká sa môže dožiť 10 až 30, alebo v zajatí takmer 40 rokov.

V súčasnosti žije panda veľká len v niekoľkých čínskych pohoriach, najmä v provincii S'-čchuan, ale aj v susedných provinciách Šan-si a Kan-su, kde našla nové útočisko po tom, čo ju z nížinných oblastí vytlačilo odlesňovanie, poľnohospodárstvo a ďalší ľudský rozvoj. Po mnohých rokoch ochranárskeho úsilia pandy veľké už nie sú vo voľnej prírode ohrozené vyhynutím a ich populácia rastie a presiahla 1 860 jedincov. V septembri 2016 sa v hodnotení Medzinárodného zväzu ochrany prírody a prírodných zdrojov (IUCN) presunula z kategórie ohrozených do kategórie zraniteľných po tom, ako sa počet pand od roku 2014 zvýšil o 17 %.

Panda veľká sa stala symbolom Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Od druhej polovice 20. storočia je aj národným symbolom Číny a nachádza sa na tuzemských zlatých alebo strieborných minciach.

Etymológia

Slovenské názvy sú: panda veľká, panda čiernobiela, bambusiar čiernobiely, medveď čiernobiely, veľká panda; neodborne: panda obrovská, obrovská panda, medvedík panda (odborne znamená medvedík panda pandu červenú); ľudovo: panda, medveď bambusový, bambusový medveď.

Rodové meno panda má tento druh (v niektorých z vyššie uvedených slovenských názvov) preto, lebo istý čas sa v systematike (pozri nižšie) väčšinou považoval za bezprostredne príbuzný s druhom Ailurus fulgens (opísaným už v roku 1825), ktorý bol pôvodne označovaný jednoducho ako panda a neskôr ako panda červená. Na rozlíšenie týchto dvoch druhov sa vo viacerých jazykoch druh Ailuropoda melanoleuca volá veľká panda a druh Ailurus fulgens ako malá panda. Etymológiu slova panda pozri v článku Ailurus (= panda červená).

Pokiaľ ide o vedecké meno druhu dnes označoveného ako Ailuropoda melanoleuca:

• Druh bol pôvodne opísaný v roku 1869 pod názvom Ursus melanoleucus (uvádzané aj v tvare Ursus melanoleuca), čo doslova znamená „medveď čiernobiely“. Druh bol teda zaradený do rodu medveď (Ursus), do ktorého patrí aj napríklad medveď hnedý.
• Už o rok neskôr, v roku 1870, však druh dostal nové meno Ailuropoda melanoleuca, doslova „pandonoha čiernobiela“ alebo „mačacia stopa čierna a biela“. Slovo Ailuropoda sa jazykovo skladá zo slov ailurus a poda: ailurus znamená „panda“ (t. j. panda červená), pričom ale pôvodný význam tohto pôvodne gréckeho slova je „mačka domáca“ (preto, že jej guľatá hlava pripomína mačaciu hlavu); poda je grécke slovo znamenajúce „noha“ v zmysle „chodidlo“. Názov „pandonoha“ pochádza z toho, že tento druh má podobné laby ako panda (t. j. panda červená). Ailuropoda bol rod novo vytvorený špeciálne pre tento druh.
• V tom istom roku (1870) druh dostal ďalšie nové meno – Pandarctos melanoleucus, doslova „pandomedveď čiernobiely“. Tento názov bol zdôvodnený tým, že názov Ailuropoda už bol v 19. stor. svojim spôsobom obsadený, pretože sa používal na označenie iného taxónu (i keď nie rodu) šeliem, a tak sa zdalo vhodné ho nahradiť nejakým iným. Pandarctos bol rod novo vytvorený špeciálne pre tento druh.
• O rok neskôr, v roku 1871, sa začal používať nový názov Ailuropus melanoleucus (v roku 1891 upravený na Aeluropus melanoleucus). Slovo Ailuropus je len umelá úprava slova Ailuropoda. Zdôvodnenie tohto nového mena bolo rovnaké ako zdôvodnenie tvaru Pandarctos. Ailuropus bol rod novo vytvorený špeciálne pre tento druh. Tvar Ailuropus melanoleucus sa svojho času dobre ujal, napríklad Ottův slovník naučný v roku 1888 uvádza to, čo dnes voláme panda veľká, práve pod názvom Ailuropus melanoleucus (české meno druh vtedy ešte nemal).
• Súčasný vedecký názov znie Ailuropoda melanoleuca a je teda návratom k tvaru z roku 1870.

V čínštine má tento druh veľa názvov, najčastejšie sú:

• ta-siung-mao – doslova „veľká medveďovitá mačka“
• ta-mao-siung – doslova „veľký mačkovitý medveď“
• paj-siung –  doslova „biely medveď“
• ču-siung – doslova „bambusový medveď“
• ťin-kou – doslova „strieborný pes“
• chua-siung – doslova „čínsky medveď" alebo „pruhovaný/vzorovaný medveď“

Systematika a evolúcia

Západniari sa s pandami veľkými prvýkrát zoznámili v roku 1869 vďaka opisu francúzskeho jezuitu a misionára Armanda Davida, ktorý získal od jedného lovca kože dospelých aj mladých pánd. V roku 1901 navrhol britský zoológ Ray Lankester (vtedajší riaditeľ Prírodovedného múzea v Londýne) názov „panda veľká“, aby ju odlíšil od pandy červenej (vtedy považovanej za blízku príbuznú).

Už od prvého opisu druhu bolo zaradenie pandy veľkej v systéme mäsožravcov veľmi sporné. Trochu zjednodušene možno povedať, že sa riešila jednak otázka, či je panda veľká príbuzná s pandou červenou alebo nie, a jednak otázka, či panda veľká (a prípadne aj panda červená) patrí skôr medzi pravé medvede (teda do čeľade medveďovité) alebo medzi „medvedíky“ (teda do čeľade medvedíkovité alebo pandovité), pozri nižšie.

Konkrétne sa v minulosti panda veľká zaraďovala:

• buď spolu s pandou červenou:
  • a) do čeľade pandovité (Ailuridae), alebo
  • b) do čeľade medvedíkovité (Procyonidae), a to často konkrétne do podčeľade nazvanej Ailurinae, alebo
  • c) do čeľade medveďovité (Ursidae), a to často konkrétne do podčeľade nazvanej Ailurinae,
• alebo bez pandy červenej:
  • d) do čeľade Ailuropodidae, alebo
  • e) do čeľade medveďovité (Ursidae), a to často konkrétne do podčeľade nazvanej Ailuropodinae
  • f) do čeľade medveďovité (Ursidae), a to konkrétne do tribusu Ailuropodini patriaceho buď do podčeľade Agriotheriinae alebo patriaceho do podčeľade Ursinae.

Genetické testy však ukázali, že panda veľká je skutočne medveď a preto patrí do čeľade medveďovitých. Je jediným žijúcim členom rodu Ailuropoda (panda) a jej najbližším príbuzným môže byť medveď okuliarnatý z Južnej Ameriky, ale ani v tejto otázke nepanuje jednoznačný konsenzus.

Poddruhy a evolúcia

Hnedobiely poddruh Ailuropoda melanoleuca qinlingensis

Na základe odlišných parametrov lebky, odlišného sfarbenia srsti a odlišnej populačnej genetiky odborníci rozlišujú dva žijúce poddruhy pandy veľkej (2005):

• Ailuropoda melanoleuca melanoleuca – najpočetnejšia panda s klasickým vzorovaním a typickým čiernobielym sfarbením
• Ailuropoda melanoleuca qinlingensis – namiesto typického sfarbenia je táto panda hnedobiela, má menšiu lebku, väčšie stoličky a obýva výlučne pohorí Čchin-ling.

Podrobná genetická štúdia z roku 2012 ukázala, že k oddeleniu populácií došlo pravdepodobne pred 300 000 rokmi. Okrem toho vedci odhadujú, že prvé pandy uzreli svetlo sveta približne pred 2 – 3 miliónmi rokov. Skoré oddelenie od hlavnej línie medveďov, a teda odlišný vývoj, je pravdepodobne príčinou atypického správania pri kŕmení. Na rozdiel od ostatných druhov medveďov z čeľade Ursidae sa pandy veľké počas pleistocénu postupne vyvinuli na druh živiaci sa prevažne bambusom. Analýzou stabilných izotopov vedci zistili, že moderná panda veľká má zjavné nutričné odlišnosti od mäsožravcov i bylinožravcov, čo svedčí o jej jedinečnej nutričnej a ekologickej nike. Napriek tomu, že sa živí hlavne rastlinnou potravou, jej ústny a tráviaci trakt si stále zachováva niektoré znaky mäsožravcov.

Fylogenéza súčasných druhov medveďov znázornená v kladogramoch na základe kompletných sekvencií mitochondriálnej DNA podľa Yu et al. 2007 (prvý) a genetické štúdie podľa Kumar et al. 2017 (druhý):

Šablóna:Clade

Šablóna:Clade

Výskyt, biotop a populácia

Panda veľká žije v hornatých oblastiach v centrálnej časti Čínskej ľudovej republiky, v provinciách S’-čchuan (viac ako 80 % divokej pupulácie), Kan-su a Šen-si. V týchto oblastiach bolo pre pandy vytvorených mnoho rezervácií a v meste Čcheng-tu vybudované chovné centrum. Pôvodne, ešte pred dvetisíc rokmi, žila na veľkom území Číny, smerom na juh až po Vietnam a Mjanmarsko.

Pohorie Čchin-ling, dnes typický biotop pandy veľkej

Obýva horské bambusové lesy (v spleti ihličnatých a listnatých) v nadmorskej výške 1 200 až 4 100 m, ale v zime zostupuje do nižších nadmorských výšok okolo 800 m. Jej výber biotopu je viazaný na prítomnosť vody. Panda veľká vo všeobecnosti nerada cestuje a zvyčajne sa zdržiava na území s rozlohou 4–6,5 km² alebo ešte menšou. Počas dňa zvyčajne neprekoná viac ako 600 m a najaktívnejšia je ráno, popoludní a okolo polnoci. Aktivita vrcholí v júni, klesá koncom leta až do jesene a postupne sa zvyšuje od novembra do marca nasledujúceho roka. Úroveň aktivity súvisí aj s množstvom slnečného svetla počas chladnejších dní. Na rozdiel od iných medveďov nehibernuje, pretože si nedokáže vytvoriť dostatočné tukové zásoby. Aktívna je tedy aj pri teplotách pod bodom mrazu. V obzvlášť tuhých mrazoch si pomáha vyváľaním v konskom hnoji.

Pôvodne žilo vo východnej Ázii asi 100 000 pánd. K rozsiahlej strate prirodzeného prostredia došlo už v období pleistocénu, keď populáciu pánd ovplyvnila klimatická zmena, a ďalší veľký problém nastal s nástupom modernej ľudskej civilizácie. Na základe odhadu z roku 2001 obývajú dnes pandy veľké iba 1 % pôvodného areálu. Podľa najnovšieho prieskumu (z rokov 2011 až 2014) žije dnes vo voľnej prírode iba 1 860 medveďov v 33 malých subpopuláciách. Ak sa pripočítajú mláďatá mladšie ako 1,5 roka (9,6 %), celková populácia pandy sa rovná približne 2 000 jedincov. Podľa Štátnej lesníckej správy (2015) sa najväčšie populácie nachádzajú v pohoriach Min-Šan, Čchin-ling a Čchiung-laj. Menšie, izolovanejšie populácie sa nachádzajú v pohoriach Liang-šan, Ta-siang-ling a Siao-siang-ling. Populácia poddruhu A. m. qinlingensis, ktorý žije len v pohorí Čchin-ling, je menšia ako 350 jedincov. V roku 2001 sa počet odhadoval len na 100 voľne žijúcich jedincov.

Charakteristika

Lebka pandý veľké

Pandy veľké majú typicky čiernobiele sfarbenie, slúžiace ako kamufláž (biela na trupe – sneh, čierna na trupe – tieň) a na komunikáciu (čierna na hlave). Vzácny poddruh Ailuropoda melanoleuca qinlingensis má však hnedobielu srsť a okrem toho bolo zdokumentovaných aj niekoľko úplne bielych albínov. Dospelé medvede merajú 120 – 190 cm a vážia 70 – 160 kg. Samec dorastá do väčšej veľkosti ako samica a je asi o 10 až 20 % ťažší, ale vzhľadovo sa nelíšia. Chvost pandy je krátky, zvyčajne 10 – 15 cm dlhý (niekedy možno až 20 cm).

Priemerná telesná teplota pandy sa pohybuje okolo 37,2 °C, priemerná srdcová frekvencia okolo 100 úderov za minútu. Bežať dokáže rýchlosťou 32 km/h, teda rýchlejšie ako mnohí ľudia, ale také tempo udrží len krátku dobu.

Genóm pandy veľké bol sekvenovaný v roku 2009. Zistilo sa, že má 20 párov autozómov a 1 pár pohlavných chromozómov (teda dohromady 42 chromozómov). Zo všetkých cicavcov, ktorí boli sekvencovaní, sa jej genóm najviac podobá psiemu – až 80 % podobnosť, a zo 68 % sa podobá ľudskému.

Chrup a sila čeľustí

Otvorené ústa pandy veľkej

Dospelá panda veľká má celkovo 40 – 42 zubov a zubný vzorec zdravého dospelého jedinca vyzerá takto: $\frac{3}{3}\frac{1}{1}\frac{4}{4}\frac{2}{3}$. Mäsom alebo drobnými živočíchmi sa živí len zriedkavo, napriek tomu má aj ona vyvinuté výrazné, ale pomerne krátke, kužeľovité špičáky, ktoré jej umožňujú uchopiť potenciálnu korisť do tlamy.

Hoci panda veľká vyzerá ako roztomilé a neškodné stvorenie, jej silu, najmä silu čeľustí, ktorú potrebuje na drvenie tvrdého bambusu, by sme nemali podceňovať. V jednej štúdii, do ktorej bolo zapojených celkovo 151 šeliem, sa panda veľká umiestnila na piatom mieste so silou skusu 1300 N v prípade očných zubov a 1816 N v prípade stoličiek, a to len za levom (1315 N / 2024 N), medveďom hnedým (1410 N / 1894 N), tigrom (1472 N / 2165 N) a medveďom bielym (1647 N / 2350 N).

Zmysly

Na rozdiel od iných medveďov nie sú zreničky pandy okrúhle, ale štrbinovité, takže môžu lepšie regulovať množstvo svetla, ktoré do nich vniká. Toto prispôsobenie umožňuje pande dobré nočné videnie, ktoré je užitočné, pretože potravu hľadá takmer nepretržite, a to aj v noci. V porovnaní s čuchom a sluchom je však jej zrak slabý.

Panda dokáže vnímať zvuky v rozsahu 0,10 až 70 kHz (človek 0,02 až 20 kHz), ale jej sluch je najcitlivejší na frekvencie v rozsahu 10 – 16 kHz (resp. 12,5 – 14 kHz).

Jej čuch je zrejme veľmi dobrý, podobne ako u iných medveďov. Napríklad pri komunikácii s ostatnými pandami sa vo veľkej miere spolieha na svoj čuch a pachové stopy, ktoré za sebou zanechávajú, vďaka čomu vie zistiť pohlavie inej pandy, sexuálny status (či je samica v ruji), vek pandy alebo známky dominancie, a teda prípadného konkurenta.

„Palec“

Predná tlapa pandy veľkej s viditeľným šiestym pomocným „palcom“

Jej laba je veľmi neobvyklá; s „palcom“ a piatimi prstami. Tento „palec“ je v skutočnosti len modifikovaná sezamská kosť. Stephen Jay Gould o tomto „palci“ napísal prácu „Palec pandy“ (The Panda's Thumb). Z hľadiska stravy sú predné laby pandy doslova predurčené na jej spôsob života, pretože dokáže veľmi obratne manipulovať s bambusom.

Daň za špecializáciu

Vzhľadom na adaptáciu na nízkokalorickú stravu (pozri Potrava) si pandy nie sú schopné vytvoriť dostatočné tukové zásoby (napr. pre hibernáciu, alebo pre tvorbu väčšieho množstva materského mlieka) a majú ďalej napríklad menší mozog, menšie obličky, menšie genitálie, menšie množstvo spermií a rodia menšie mláďatá ako ostatné cicavce ich veľkosti (pozri Rozmnožovanie). Čo sa genitálií týka, samce pandy veľké majú údajne jeden z najmenších penisov v pomere k veľkosti tela v živočíšnej ríši, ktorý je dlhý iba 3 cm.

Hlasové prejavy

Čo sa vokalizácie týka, panda obvykle bručí alebo mručí, ale vydáva viac ako 10 rôznych zvukov, najviac v období rozmnožovania, pričom výška a frekvencia sa môže líšiť s priebehom rôznych fáz pytačiek. Nedokáže však vydávať hlasný rev, ako to vedia niektoré veľké medvede. Jedným z najcharakteristickejších hlasových prejavov pandy je „bečanie“, teda zvuk podobný jahniatku alebo kozliatku, a ide o priateľský pozdrav.

Potrava

Pandy jediace bambus

Panda veľká žije takmer nepretržite vnútri bambusových húštin. Aj keď sa radí medzi mäsožravce, je jej potrava prevažne rastlinná. Živí sa najmä bambusom, ale príležitostne konzumuje aj kosatce, šafrany alebo horce. Bambus však tvorí až (alebo viac ako) 99 % jej potravy a konzumuje 25 či 42 rôznych druhov, alebo aj viac ako 60 z celkových viac než 1 200 známych druhov bambusu. Na jar a v lete žuje bambusové výhonky, na jeseň sa živí najmä bambusovými listami a v zime prechádza na bambusové stonky.

Jej tráviaci trakt má síce stavbu zvyčajnú skôr pre mäsožravce, jedinečná baktériálna mikroflóra v črevách jej však umožňuje bez problémov túto ťažkú potravu stráviť. Okrem týchto mikropomocníkov má aj mimoriadne svalnaté steny žalúdka, čo jej ešte viac uľahčuje trávenie potravy, a jej črevo je pokryté silnou vrstvou hlienu, ktorý ho dostatočne chráni pred tvrdou a ostrou drevnatou potravou. Bambus je však taká nízkokalorická potrava, že sa ňou kŕmi prakticky celý deň; za jediný deň zje 10 až 60 kg, podľa toho, o ktorú časť bambusu ide (napr. 13 až 15 kg bambusových listov a stoniek alebo 44 kg výhonkov za deň) a kŕmi sa približne 10 až 16 hodín. Pri prežúvaní sa jej trasú uši. Trvá asi 8 –11 hodín kým potrava prejde tráviacim traktom, pričom asi len pätinu (17 – 20 %) z nej jej organizmus využije.

Po odbornej stránke je však všežravec, lebo je známe, že sa príležitostne živí vajcami či aj mäsom (menšími cicavcami, rybami nebo zdochlinami) a spolu s bambusom konzumuje aj trochu hmyzu. Sú to pre ňu nevyhnutné zdroje bielkovín. Pandy boli pozorované aj pri oškrabávaní kôry niektorých ihličnatých stromov a pri kŕmení sa šťavnatým lykom alebo medom. Podľa štúdie uverejnenej v roku 2014 majú slabosť pre cukor.

K životu potrebujú prirodzene aj vodu. Získavajú ju zo samotného bambusu, ktorý funguje ako zásobáreň, ale pijú aj čerstvú vodu z riek, potokov alebo zo snehu.

V zajatí je strava pánd o poznanie bohatšia. Okrem bambusu sa môže skladať z vajec, rýb, cukrovej trstiny, ryžovej kaše, špeciálnych sušienok s vysokým obsahom vlákniny, mrkvy, jabĺk, melónov, banánov, medu, sladkých zemiakov alebo tekvíc.

Odolnosť voči toxicite

Prostredníctvom stravy dospelá panda denne vstrebe odhadom až 66 mg kyanidu. Vyvinuli sa však u nej antitoxické mechanizmy, ktoré ju chránia. Približne 65 – 80 % kyanidu je metabolizovaných na menej toxický tiokyanát a vylúčených močom a zvyšok absorbovaného kyanidu je detoxikovaný inými, menej významnými cestami. V „odolnosti“ jej pomáha aj samotný jazyk, ktorý sa postupom evolúcie, teda od chvíle, keď panda prešla na výhradne rastlinnú stravu, stal vnímavejší na horkú pachuť, čo jej pomáha odlíšiť obzvlášť jedovatý druh bambusu.

Potenciál pandieho trusu

Výskum pandieho trusu ukázal, že sa v ňom nachádzajú mikróby, ktoré účinne odbúravajú bambusovú biomasu – premieňajú rastlinný odpad na biopalivo. A tieto mikróby by mohli byť riešením pri hľadaní nových udržateľných zdrojov energie a poháňať ekologické vozidlá budúcnosti. Biopalivá vyrábané z kukurice, sóje a ďalších jedlých plodín vzbudzujú obavy z ich možného vplyvu na dodávky potravín a ich cien. Niektorí odborníci tiež tvrdia, že môžu v konečnom dôsledku produkovať ešte viac emisií uhlíka ako ropa (fosílne palivo). Odpadový rastlinný materiál, ako sú kukuričné klasy, je už dlho považovaný za bohatý, obnoviteľný zdroj surovín na výrobu biopalív. Aby sa však celulózové biopalivá hodnotne využili, je potrebné ju účinne a šetrne premeniť na etanol (alkohol), na čo by práve mohli poslúžiť špecifické baktérie z pandieho čreva.

Rozmnožovanie

Panda veľká žije samotárskym spôsobom života, takže samce a samice sa zvyčajne stretávajú len počas pytačiek, od marca do mája. K životu osamote sa prispôsobila najmä preto, že konfrontácia s inými jedincami môže byť náročná a vyčerpávajúca, a navyše zaberá čas, ktorý by mohla venovať konzumácii potravy. V období rozmnožovania opačné pohlavie lokalizujú najmä pomocou pachových značiek. Pohlavná dospelosť nastáva vo veku 4 – 8 rokov (či 5,5 – 6,5 rokov). Estrus u samíc trvá jeden až tri dny. Kopulácia trvá od 30 sekúnd do 5 minút, ale opakuje sa. Výnimočne trvá aj dlhšie; rekordom je 18 minút dlhé párenie, ktoré sa odohralo v zajatí.

Brezivosť zvyčajne trvá 83 – 163 dní (v priemere 144 +/- 20 dní), ale podľa niektorých zdrojov môže trvať až 181, 184 alebo dokonca 200 dní. K časovému posunu dochádza preto, aby sa mláďatá narodili vo vhodnú dobu, keď sú bambusové listy najbohatšie na živiny. Samice kvôli dlhej starostlivosti o mláďatá rodia zvyčajne len raz za dva až tri roky. Samec sa na starostlivosti o potomstvo nepodieľa. V závislosti od zemepisnej polohy vrhu sa medvieďatá rodia buď v auguste, septembri alebo až v januári. Samice rodí v nore (jaskyni alebo dutom kmeni stromu), ktorá musí byť dostatočne priestranná, aby si mohla sadnúť a dojčiť. Nachádza sa zvyčajne v blízkosti vody.

Mláďa pandy veľkej

Môžu sa narodiť až tri mláďatá, ale zriedkakedy prežije viac ako jedno. Kvôli nie veľmi výdatné bambusovej strave nemá samica dostatok energie na to, aby vyprodukovala dostatok mlieka na nakŕmenie všetkých mláďat. Pôrodná hmotnosť mláďaťa je okolo 150 g; od 51 do 225 g, čo je približne 0,1 % hmotnosti matky. V porovnaní s veľkosťou dospelého jedinca patrí tak medzi najmenšie placentárne mláďatá cicavcov. V prvých mesiacoch je vývoj pomalý. Novorodenec je slepý, ružový a takmer holý, pokrytý len veľmi jemnou srsťou. Otvára oči až vo veku 21 – 45 dní. V prvých týždňoch ho matka kojí až 14-krát denne. Do dvoch mesiacov je mláďa plne sfarbené s typickým vzorovaním a matka s ním vychádza z bezpečia brlohu. Stále ho nosí v čeľustiach alebo v náručí a kojí 3 – 4-krát denne. Na prvú, ale ešte stále vratkú prechádzku sa mláďa odváži približne vo veku 75 – 80 dní. Približne v šiestich mesiacoch, pri hmotnosti viac ako 12 kg, prijíma už menšie množstvo bambusovej stravy. V jednom roku života dosahuje hmotnosť 45 kg. Od mlieka je odstavené v 8. – 11., najneskôr 14. mesiaci. S matkou ďalej zostáva až do veku 18 mesiacov alebo do dvoch rokov, zriedkavejšie do troch rokov.

Vo voľnej prírode sa pandy môžu dožiť približne 10 – 20 rokov (zriedkavo možno aj 30 rokov). V zajatí ešte väčšieho veku; samec až 35 rokov, samice až 38 rokov. V prepočte na ľudský vek sa dožili viac ako sto rokov. Schopnosť reprodukcie zrejme strácajú okolo 20. roku života.

Medzidruhová konkurencia

Dospelá panda nemá veľa prirodzených nepriateľov, ale mláďa môže chytiť napríklad leopard snežný

Prirodzení nepriatelia

Hoci dospelé pandy veľké majú len málo prirodzených predátorov (prakticky žiadnych, ak nepočítame človeka), ich mláďatá sa musia mať na pozore. Pandy s hmotnosťou do 50 kg občas loví miestny poddruh leoparda škvrnitého. Ďalším potenciálnym predátorom môže byť leopard snežný, charza žltohrdlá (Martes flavigula), šakal zlatý, medveď ušatý, vlk dravý, líška hrdzavá, mačka Temninckova či mačka bengálska. Hrozbu môžu predstavovať aj niektoré dravé vtáky. V minulosti sa mohli stretnúť aj s dhoulem (Cuon alpinus) alebo tigrom ussurijským, ale obe šelmy boli v oblastiach, kde teraz pandy veľké žijú, vyhubené.

Potravná konkurencia

Na Tibetskej náhornej plošine žijú pandy veľké spolu s pandami červenými (Ailurus fulgens), s ktorými zdieľajú prakticky rovnakú stravu – bambus. Zriedkavo si však navzájom konkurujú, pretože obývajú iné oblasti alebo menia svoje správanie tak, aby sa živili v inom čase. Ďalšími možnými potravnými konkurentmi sú takin indický (Budorcas taxicolor), diviak lesný (Sus scrofa), goral Naemorhedus griseus a taktiež medveď ušatý.

Vplyv nepôvodných predátorov

Novú vážnu hrozbu predstavujú voľne sa pohybujúce psy, najmä preto, že mnoho z týchto psov bolo pozitívne testovaných na besnotu alebo psinku, vírusové ochorenia, ktoré môžu zabíjať pandy veľké.

Parazity a choroby

Vírusy a baktérie

V čínskej zoo uhynuli dve pandy veľké infikované psím koronavírom z radu RNA vírusov, vysoko nákazlivým črevným ochorením. U pandy boli ďalej zistené psinka, psí adenovírus, psí parvovírus či rotavírus.

Čo sa týka baktérií, boli zistené druhy Clostridium perfringens, Clostridium welchii (obe z čeľade Bacillaceae), Escherichia coli, Klebsiella pneumoniae a Proteus mirabilis (zhodne z čeľade Enterobacteriaceae).

Parazity

Endoparazité

Strata a teda zúženie biotopu podporuje šírenie parazitov, pretože sa príbuzní aj ďalší živočíchy pohybujú na menšom území a ľahšie sa dostanú do kontaktu. Takto sa Baylisascaris schroederi, druh škrkavky z čeľade Ascarididae, preniesol na pandu veľkú pravdepodobne od mačiek, psov alebo líšok. B. schroederi je teraz zodpovedný za mnoho úmrtí voľne žijúcich pánd veľkých. Tento parazitický červ spôsobuje silné krvácanie do pečene, čriev a pľúc, ale prečo je pre pandu veľkú tak nebezpečný, nie je doposiaľ známe.

Sedemročná samica pandy veľkej uhynula roku 2014 v zoologickej záhrade v čínskom meste Čeng-čou po tom, čo sa u nej prejavili príznaky gastroenteritídy a respiračného ochorenia. Zistilo sa, že príčinou smrti bola toxoplazmóza, ochorenie spôsobené vnútrobunkovým parazitickým prvokom známym ako toxoplazma obyčajná (Toxoplasma gondii), ktorá dokáže infikovať väčšinu teplokrvných zvierat vrátane človeka.

Ďalej boli zistené napríklad červy či prvoky Ancylostoma ailuropodae (ž čeľade Ancylostomatidae), Toxascaris seleactis (z čeľade Ascarididae), Strongyloides sp. (Strongyloididae), Ogmocotyle sikae (Notocotylidae), Cryptosporidium andersoni (Cryptosporidiidae), Enterocytozoon bieneusi (Microsporidia), či Sarcocystis sp. (z čeľade Sarcocystidae).

Ektoparazité

Ide o larvy mušiek a rôzne druhy bĺch, kliešťov a iných roztočov, napríklad Dermacentor taiwanensi, Haemaphysalis flava, Haemaphysalis hystricis, Haemaphysalis longicornis, Haemaphysalis montgomeryi, Haemaphysalis warburtoni, Haemaphysalis aponommoides, Haemaphysalis kitaotai, Haemaphysalis megaspinosa, Haemaphysalis ailuropodae, Ixodes granulatus, Ixodes acutitarsus, Ixodes ovatux, Chorioptes panda, Chaetopsylla ailuropodae, Chaetopsylla mikado či Demodex ailuropodae.

Kazivosť zubov

Pandy často trpia na rôzne zubné abnormality. Aby získali dostatok energie z bambusu s nízkym obsahom bielkovín, vlákniny a lignínu, musí ho denne skonzumovať veľké množstvo, takže vyvíjajú obrovský tlak na svoj chrup. Najčastejšie ich trápi opotrebenie a zlomeniny zubov, alebo kazivosť. Často zuby aj úplne chýbajú, najmä premoláre. Bežný a rôzne závažný zubný povlak a kameň sa vyskytuje prakticky u všetkých medveďov. Vo vzorkách zubného povlaku sa nachádzalo viac ako 250 baktérií rôznych druhov (viac ako 40) i rodov (viac ako 20). V dôsledku závažnejšieho parodontálneho ochorenia môžu pravdepodobne aj uhynúť. V tráviacom trakte niektorých pánd boli nájdené príliš veľké časti bambusu, ktoré kvôli chorému chrupu možno nedokázali lepšie rozhrýzť a tak im pretrhali črevá, alebo kvôli nim trpeli na vredy.

Ohrozenie a ochrana

Panda veľká je zraniteľný druh (podľa IUCN od roku 2016). Kedysi sa lovila pre svoju cennú kožušinu, dnes však čelí najmä premene pôvodných lesov na poľnohospodársku pôdu, ťažbe dreva, výstavbe priehrad, diaľnic a iným rozvojovým projektom. V rokoch 1950 až 2004 Čína stratila viac ako 30 % svojich zalesnených oblastí, čo sa zhoduje s prudkým poklesom populácie pandy. Okrem degradácie biotopov ľudskou činnosťou ohrozujú pandy veľké aj prírodné katastrofy, najmä seizmická aktivita, keďže obývajú areál nachádzajúci sa na tektonicky pomerne nestabilnom východnom okraji Tibetskej náhornej plošiny. Hoci sa pandy s týmito katastrofami stretávali aj v minulosti, ich účinky neboli nikdy také výrazné vzhľadom na väčšiu stabilitu pôvodného nenarušeného biotopu, a teda aj väčšieho areálu pand. Netreba tiež zabúdať, že izolované druhy s nízkou početnosťou sú vystavené riziku príbuzenského kríženia a následnej strate génovej rozmanitosti, čo môže viesť k zvýšenému výskytu vývojových vad a chorôb. Niektoré populácie pandy môžu byť vystavené nebezpečným kovom, ako je meď, nikel, olovo alebo zinok, ktoré sú prítomné v bambuse alebo priamo v pôde. Hrozbou sa môžu stať aj chlórované uhľovodíky, ktoré znečisťujú ovzdušie Číny.

Za hrozbu možno považovať tiež klimatické zmeny. V dôsledku otepľovania môže bambus, typická potrava pánd, postupne zmiznúť alebo vyhľadávať chladnejšie prostredie a rásť v ešte vyšších nadmorských výškach, mimo dosahu medveďov. Problémom môže byť aj pomalá regenerácia týchto rastlín, najmä preto, že pandy dnes obývajú pomerne malú oblasť. Výskumy tiež naznačujú, že sa spoliehajú na priestorovú pamäť, čo znamená, že môžu byť náchylnejšie na zmenu svojho prostredia, a teda na náhlu zmenu alebo náhly presun potravinových zdrojov.

Názory odborníkov sa však líšia. Čísla ukazujú, aký veľký úbytok biotopov sa očakáva napríklad v pohorí Čchin-ling pri zohľadnení iba klimatických premenných – o 49 až 85 % do roku 2100. Ak sa však zohľadnia aj biotické faktory, výsledky hovoria o oveľa menšom úbytku biotopov – v jednom prípade dokonca len o 12 % a maximálne o 34 % do roku 2100, podľa IUCN o cca 35 %. Jedným z dôvodov je, že nové simulácie zohľadňujú vplyv podzemného „oddenkového“ systému bambusových rastlín – podzemného koreňového systému spájajúceho jednotlivé rastliny dohromady. Tento systém spôsobuje, že sa bambusové rastliny usporiadavajú do „jedinečného zhluku“, vďaka čomu by mohli byť menej náchylné voči nárastu teploty. Podľa niektorých vedcov budúcnosť teda nie je taká čierna a odporúčajú, aby sa vedci zamerali na ochranu najmä pred antropogénnymi zásahmi, ktoré preukázateľne ničia životné prostredie pand, a nedovolili, aby sa skutočné a aktuálne hrozby dostali do úzadia.

Ochrana

Panda veľká je uvedená v CITES v prílohe I., medzi druhy, s ktorými je zakázaný akýkoľvek medzinárodný obchod. V čínském zákoně o ochrane prírody z roku 1988 je zaradená tiež do kategórie I., t. j. maximálny stupeň ochrany. V Červenom zozname IUCN je od poslednej revízie v roku 2016 zaradená ako zraniteľná (VU), ale dlhé roky bola medzi ohrozenými druhy.

Socha pandy veľkej v areáli výskumnej stanice v Čcheng-tu

Prvé rezervácie na ochranu pand boli založené v rokoch 1963 a 1964 (Wo-lung a Wanglang) a postupne pribúdali ďalšie. V roku 2016 sa počet rezervácií zastavil na čísle 67.

V roku 1989 Ministerstvo lesného hospodárstva Čínskej ľudovej republiky (teraz Štátna lesnícka správa) a Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vypracovali spoločný plán manažmentu pandy veľkej, ktorý čínska vláda prijala ako oficiálny dokument v roku 1992 a ktorý sa stal základom súčasných ochranárskych aktivít.

Svetový fond na ochranu prírody spolupracuje s Čínou už od roku 1979. Spoločne sa podieľa nielen na zriaďovaní rezervácií, ale aj na obmedzení ľudskej činnosti v kľúčových biotopoch pánd, monitorovaní pánd z hľadiska nelegálnej činnosti, vytváraní osvetových kampaní, na spolupráci s miestnymi komunitami a ďalšom vzdelávaní v oblasti ochrany prírody.

Na zabezpečenie ohrozenej populácie medveďov Čína tiež zapožičiava pandy partnerským inštitúciám (pozri kapitolu nižšie). Od 90. rokov 20. storočia spolupracujú čínske centrá na ochranu pandy so 16 zoologickými záhradami v 14 krajinách a vytvárajú najväčšiu globálnu sieť pre výskum pandy veľkej. Okrem ochranárskych opatrení, lekárskych poznatkov a informácií o chove je cieľom poskytnúť verejnosti poznatky o pandách a ich spôsobe života.

Štúdia z roku 2015 ukazuje, že panda veľká figuruje ako zastrešujúci (tzv. dáždnikový) druh, pretože ochrana jej stanovišťa pomáha aj ďalším endemickým druhom v Číne – ide až o 70 % lesných vtákov, 70 % cicavcov a viac ako 30 % obojživelníkov.

S cieľom zlepšiť životné podmienky roztrieštených populácií pandy a zabrániť príbuzenskému kríženiu, a tým aj nízkej genetickej rozmanitosti jednotlivých populácií, bude od roku 2020 všetkých takmer 70 prírodných rezervácií postupne prepojených prirodzenými koridormi, čím vznikne Národný park pandy veľkej. Bude mať približne trojnásobnú rozlohu ako Yellowstonský národný park v Spojených štátoch.

Čína to s ochranou tejto ikonickej šelmy myslí veľmi vážne. Tomu zodpovedá aj prísna trestnoprávna norma, podľa ktorej v prípade úmyselného zabitia zvieraťa môže hrozit vinníkovi i trest smrti.

Rozvoz z Číny do zahraničia a chov v zajatí

Módna návrhárka Ruth Harknessová s mláďaťom pandy veľkej, ktoré sa v roku 1936 dostalo až do Spojených štátov amerických

Západ sa po prvýkrát zoznámil s pandou veľkou v roku 1869 vďaka cestovnému denníku francúzskeho misionára Armanda Davida (1826 – 1900). Až do expedície nemeckého bádateľa Waltera Stötznera (1882 – 1965) v rokoch 1913 – 1915 nepozoroval žiaden Európan živú pandu veľkú vo voľnej prírode. Na západ (do USA) sa prvú pandu veľkú podarilo prepašovať až v roku 1936.

Pandia diplomacie

Už za dynastie Tchang (v rokoch 618 – 907) cisárovná Wu Ce-tchien venovala Japonsku dve pandy veľké, ako dar dobrej vôle, a Čína obnovila túto diplomatickú tradíciu v 50. rokoch 20. storočia. Zapožičiavanie pánd veľkých zoologickým záhradám tvorilo dôležitú časť diplomacie Čínskej ľudovej republiky, ako aj prvé kultúrne výmeny medzi ňou a západom. Medzi rokmi 1958 a 1982 Čína darovala celkom 23 pánd deviatim rôznym štátom, napr. Spojeným štátom americkým, Japonsku alebo vtedajšiemu Západnému Nemecku. Tieto diplomatické metódy medzi socialistickou republikou a ďalšími krajinami čoskoro získali označenie „pandia diplomacie“.

Od roku 1984 sa pandy prestali používať na diplomatické účely. Namiesto toho začala Čína ponúkať zapožičanie pánd na niekoľko rokov, ale len tým národom, s ktorými má dobré vzťahy a pokiaľ spĺňajú požiadavky na podmienky chovu. Obvyklá taxa je 1 000 000 $ za rok a ustanovenia, že akékoľvek narodené mláďa patrí Číne. Výnimkami z prenájmu bolo darovanie páru do Hongkongu v roku 2007 pri príležitosti 10. výročia návratu pod čínsku správu a na Taiwan v roku 2008 (taipeiské zoo navyše bolo umožnené ponechať si narodené medvieďatá). Zmluvy o prenájme pánd sa uzatvárajú na vrcholnej vládnej úrovni.

Od roku 1998, kvôli žalobe Svetového fondu na ochranu prírody, agentura U.S. Fish and Wildlife Service povoľuje americkým zoologickým záhradám dovoz pandy iba v prípade, že Čína venuje viac ako polovicu svojho úverového poplatku na ochranu divokých pánd a ich biotopov.

V roku 2008 silné zemetrasenie v S'-čchuane zničilo zariadenie chovajúce pandy a bolo potrebné premiestniť 60 zvierat. Časť z nich bola postupne prepravená do krajín, s ktorými uzatvorila Čína výhodné obchodné dohody (napr. Škótsko resp. Spojené kráľovstvo, Japonsko, Kanada, či Francúzsko) alebo ktoré jej poskytovali strategické suroviny ako napríklad urán (Austrália).

V dôsledku vojenského konfliktu na Ukrajine prebiehajúcemu od roku 2022 do súčasnosti a napätých vzťahov medzi Čínou a Západom sa mnoho pánd chovaných v USA, Európe alebo Japonsku pravdepodobne vráti späť do Číny. Môžu však existovať aj iné dôvody, prečo sa Peking uchyľuje k týmto krokom, ako napríklad, že pandy už nie sú ohrozené vyhubením, pretože ich populácia stúpa, teda už nie je potrebná väčšia ochrana, ako aj spolupráca s inými inštitúciami.

Chov v zajatí

Dospelá panda veľká v ZOO v San Diegu.

Náročnosť chovu

Chov pandy veľkej v zoologických záhradách je mimoriadne politicky a finančne náročný. Okrem nákladov na prenájom (pozri vyššie) sú pandy náročné aj na kŕmenie a starostlivosť. Podľa článku v The New York Times stojí chov pandy veľkej päťkrát viac ako chov druhého najdrahšieho zvieraťa, slona. Na druhej strane je panda takou veľkou atrakciou, že návštevnosť inštitúciám, ktoré chovajú tieto medvede, výrazne stúpa.

O náročnosti svedčia aj skúsenosti s reprodukciou, a to aj s ohľadom na to, že k nej dochádza len raz ročne a vo veľmi krátkom intervale, keď sa samica dostane do ruje – približne dvanásťhodinovém v priebehu jedného dňa, v lepšom prípade troch dní. Podľa niektorých zdrojov viac ako 60 % pandích samcov v zoologických záhradách neprejavuje žiadnu sexuálnu túžbu. Prevažná väčšina pôrodov pandy v zajatí je preto výsledkom umelého oplodnenia (pozri podkapitolu nižšie). V londýnskej zoologickej záhrade musel byť pár pánd v dôsledku agresívneho správania samca dokonca postriekaný vodou, aby sa zabránilo vážnejším zraneniam. Za reprodukčné problémy môže pravdepodobne aj samotná veľkosť penisu samca (v pomere k veľkosti tela najmenší v živočíšnej ríši) a nízke dávky spermií. Samcom bola na skúšku podávaná napríklad aj Viagra (Sildenafil), ale s úspechom sa táto metóda zatiaľ nestretla. Údajne pozitívnejšie výsledky priniesla metóda spočívajúca v tom, že sa pandám púšťala videonahrávka kopulujúceho páru iných pánd, doslova pandí porno (tzn. audiovizuálny prístup). Mnoho odborníkov sa však voči tomu stavia skepticky a odmietavo. Považujú túto praktiku za zbytočnú až úsmevnú, všeobecne nevyužívanú. Hlavne z toho z dôvodu, že panda nemá príliš dobrý zrak. Účinnejšie by mohla byť skôr len zvuková nahrávka, alebo napríklad rozptýlený pach medveďov typický pre obdobie pytačiek (zmes z moču alebo exkrementov pandy).

Mláďa chované v zajatí

Pravdepodobne jedným z najmenej pochopených javov je, že v zajatí prakticky všetky samice pandy veľké vychovávajú iba jedno mláďa, a keď sa narodia dvojčatá, k čomu dochádza pomerne často, jedno z nich vždy ponechajú svojmu osudu. Do roku 2018 vychovali dvojčatá iba dve samice, ale len s intenzívnou ľudskou pomocou. Avšak umelý chov mláďat sťažuje množstvo komplikácií, najmä čo sa týka stravy, pretože pandie mlieko so svojim zložením nepodobá mlieku žiadneho iného cicavca, takže ho chovatelia nedokážu plnohodnotne nahradiť. Je tiež ťažké zhromaždiť dostatočné množstvo materského mlieka pandy veľkej pre kompletnú analýzu, nutričný obsah je tak stále z veľkej časti neznámy. Zloženie samičieho mlieka sa navyše výrazne mení s tým, ako mláďa rastie, aby si malý medveď lepšie navykol na ťažkú bambusovú stravu. A to nie je u placentálnych cicavcov obvyklé. Také, avšak ešte dramatickejšie rozdiely sú pozorované hlavne u vačkovcov (napr. klokanov) a ich materského mlieka.

Ošetrovatelia v čínskych zoologických záhradách či chovných centrách, ktoré počítajú s prípadnou reintrodukciou pánd do divočiny, pri kŕmení alebo iných nutných úkonoch chodia do ich výbehu oblečení v kostýme pandy, aby si mláďatá nezvykli na človeka a zdalo sa im všetko prirodzené.

Umelé oplodnenie

Neochota pánd páriť sa v zajatí bola taká častá, že sa chovatelia uchýlili k asistovanej reprodukcii – inseminácii. K prvým pokusom dochádzalo už v 80. rokoch 20. storočia a dnes je už táto praktika úplne bežná a úspešná. Napríklad v Číne v priebehu roku 2006 sa vďaka umelému oplodneniu narodilo celkom 34 pánd, z ktorých 30 prežilo. V roku 2009 čínski vedci potvrdili narodenie prvého mláďaťa, ktoré bolo počaté umelým oplodnením pomocou zmrazených spermií. Technika zmrazovania spermií v tekutom dusíku bola prvýkrát vyvinutá v 80. rokoch 20. storočia a môže výrazne pomôcť pri zachovaní druhu, ak čerstvé spermie od priameho darcu nie sú dostatočne kvalitné. Podľa vedeckého časopisu New Scientist sa však samice pánd často nechcú o mláďatá, získané neprirodzeným počatím, starať.

Úmrtnosť mláďat

Spočiatku, v období medzi 60. a 80. roky 20. storočia, malo mláďa len 40% nádej, že sa dožije dospelosti (t. j. 60% úmrtnosť). Neskôr už boli čísla oveľa priaznivejšie. Prvý rok v ľudskej starostlivosti prežije až 74 % samcov a 80 % samíc, podľa iných zdrojov prežije svoje prvé dva týždne života až 83 % mláďat.

Stručná história chovu a súčasnosť

Prvá panda veľká odchovaná v zajatí sa narodila v pekinskej zoo v roku 1963. Prvý úspešný chov pandy mimo Číny sa uskutočnil v roku 1980 v mexickej Zoo Chapultepec. V Európe bola panda veľká na začiatku 21. storočia chovaná iba v nemecké Zoo Berlín.

K roku 2019 sa chová v 26 alebo 27 zoologických záhradách v 22 štátoch: Austrália, Belgicko, Čína, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Indonézia, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Malajzia, Mexiko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Rusko, Singapur, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké, Španielsko, Thajsko a Taiwan. Celková populácia dosiahla 600 jedincov. Najväčší počet pand chovaných v zajatí je vo výskumnej stanici v Čcheng-tu, kde na konci roka 2020 žilo 215 medveďov.

Na Slovensku ani v Česku sa nenachádza v žiadnej zoologickej záhrade (k roku 2023). Nájdete ju však v susedných krajinách, konkrétne v nemeckej Zoo Berlín a v najstaršej zoologickej záhrade na svete, rakúskej Zoo Schönbrunn vo Viedni.

Vzťah s ľuďmi

V starovekej histórii

Prvá zmienka o záhadnom bielom tvorovi, pravdepodobne pande, sa objavuje v písomných materiáloch spred 3 000 rokov, ale prvý doložený záznam o tomto zvierati pochádza z obdobia okolo roku 621 n. l., keď v Číne vládla dynastia Tchang. Pandy boli už v minulosti považované za vzácne a vznešené tvory, pretože obývali odľahlé oblasti a mali mierumilovnú povahu. Na rozdiel od mnohých iných zvierat sa v starovekej Číne zriedkavo predpokladalo, že pandy majú liečivý potenciál. Medzi niekoľko známych použití patrí používanie pandieho moču kmeňmi v S'-čchuane na rozpustenie náhodne prehltnutých ihiel a iných kovových predmetov alebo používanie vysoko cenených pandích koží na kontrolu alebo ovládanie menštruácie, ako sa opisuje v prvom zachovanom čínskom slovníku Erya z dynastie Čchin. Počas dynastie Ming sa verilo, že pandie kože dokážu odvrátiť mor alebo zabrániť rastu nádorov.

V čínskej kultúre je panda symbolom šťastia, mieru a priateľstva. Predstavuje zviera spravodlivosti, ktoré sa živí prakticky len bambusom a neubližuje tak iným zvieratám. Vďaka svojmu čiernobielemu vzoru je tiež stotožňovaná s jin a jang. V Šu-ťingu, zbierke najstarších čínskych historických prameňov, sa panda opisuje ako nepremožiteľné zviera, rovnako odvážne a silné ako leopard alebo tiger. Mnohí starovekí bojovníci boli prirovnávaní k pande a tá sa stala symbolom víťazstva. Od druhej polovice 20. storočia je panda národným symbolom Číny.

V modernej histórii

U modernej verejnosti (druhá polovica 20. – 21. storočie) je panda veľmi obľúbená, prinajmenšom preto, že je na prvý pohľad roztomilá a pripomína živého plyšového medveďa. K jej imidžu nevinnosti prispieva aj skutočnosť, že je zvyčajne zobrazovaná, ako pokojne prežúva bambus, na rozdiel od lovu.

WWF

Horkovzdušný balón so symbolom WWF, pandy veľké

Reverz a averz zlatej mince v hodnote 500 čínskych jüanov (2016)

Panda sa stala ústrednou postavou Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), ktorého logo zdobí jej podobizeň od jeho založenia v roku 1961 ako symbol všetkých ohrozených druhov na planéte. Dnes je jedným z najznámejších symbolov na svete.

Fiat Panda

V roku 1980 talianska automobilka Fiat predstavila model Panda, ale napriek očakávaniam toto pôvodne malé mestské auto, ktoré sa dočkalo mnohých generácií, nie je pomenované podľa robustného, nemotorného a ohrozeného zvieraťa, ale na počesť Empandy (alebo len Pandy), rímskej bohyne a patrónky cestovateľov.

V športe

Panda veľká sa stala jedným z maskotov letných olympijských hier v Pekingu v roku 2008 a jediným maskotom na zimných olympijských hrách v roku 2022.

V roku 2022 darovala Čína Kataru, hostiteľovi 22. majstrovstiev sveta vo futbale, dve živé pandy veľké na dôkaz čínsko-katarského priateľstva.

Vo filme

O pandách bolo natočených viacero dokumentárnych filmov, napríklad Giant Pandas: The Last Refuge (USA, 1994), Giant Panda (Spojené kráľovstvo, 2006), Giant Pandas (Spojené kráľovstvo / Čína, 2014), Making Pandas (USA / Singapur, 2016) či Terra Mater: Pandas hautnah! (Rakúsko, 2019).

Pravdepodobne najznámejšou fiktívnou postavou je roztomilá panda menom Po z animovanej tetralógie Kung Fu Panda (pozri aj Kung Fu Panda 2, Kung Fu Panda 3 a Kung Fu Panda 4).

Numizmatika a filatelia

Ako národný poklad Číny je panda zobrazená na čínskych zlatých alebo strieborných minciach, napríklad na zlatej minci z roku 2016 v nominálnej hodnote 500 čínskych jüanov alebo na striebornej minci z roku 2019 v nominálnej hodnote 10 čínskych jüanov. Možno ju nájsť aj na mnohých poštových známkach (pozri galériu nižšie).

Významné dni

Dňa 16. marca sa oslavuje Národný deň pandy (National Panda Day).

• Panda veľká na poštových známkach (výber)
• 
  ZSSR (1964)
• 
  Rusko (1993)
• 
  Tadžikistan (2003)
• 
  Tadžikistan (2006)
• 
  Rumunsko (2008)
• 
  Tadžikistan (2009)
• 
  Rusko (2011)
• 
  Indonézia (2019)

Charakter medveďa a útoky na človeka

Hoci pandy vyzerajú roztomilo a sú to prakticky bylinožravce, môžu byť pre človeka nebezpečné a vážne ho zraniť, pretože podobne ako iné veľké medvede majú silné čeľuste a pomerne ostré pazúry. Pandy obrovské majú jeden z najsilnejších chrupov medzi suchozemskými cicavcami, podobne ako hrochy, ľadové medvede, tigre, medvede hnedé alebo levy. Ich fyzickú silu by sme tiež nemali podceňovať. Pandy sú aj veľmi obratné a majú vynikajúce šplhacie a plavecké schopnosti, takže nie sú také nemotorné a lenivé, ako sa niektorí ľudia domnievajú. Vo všeobecnosti sa pandy považujú za samotárske a pokojné zvieratá, ktoré sa konfrontáciám radšej vyhýbajú. Ak sa však cítia ohrozené a z nejakého dôvodu nemôžu uniknúť pred nebezpečenstvom, budú sa prirodzene brániť. Nebezpečné, podobne ako u iných medveďov, môžu byť samice s mláďatami, prípadne aj samce v období párenia, ktoré sa snažia predviesť svoju dominanciu. V porovnaní s ostatnými druhmi medveďov je však panda veľká jednou z najmiernejších. Nebol zaznamenaný žiadny prípad, že by úmyselne ulovila a umsrtila, alebo zjedla človeka. Za najagresívnejší a najnebezpečnejší druh pre človeka sa považuje medveď ľadový, ktorý je najviac prispôsobený mäsitej strave a človeka môže považovať za korisť.

V rokoch 2006 až 2009 sa v pekinskej zoologickej záhrade stalo niekoľko incidentov, najmenej štyri. Napríklad v roku 2006 bol pandou napadnutý opitý 28-ročný turista, ktorý vstúpil do jej výbehu, aby si ju pohladil a predviedol sa tak svojmu spoločníkovi. V roku 2007 samec pandy veľkej vážne pohrýzol 15-ročného chlapca, keď mladík preliezol bezpečnostnú bariéru a ocitol sa v jeho výbehu. Ďalší incident sa stal v rezervácii, keď sa tam zatúlal medveď a napadol dedinčana. Známy je aj jeden prípad z Európy; v roku 2021 v zoologickej záhrade Pairi Daiza v Belgicku panda veľká napadla jedného z chovateľov a vážne ho pohrýzla do ruky a nohy. Žiadny z týchto incidentov nemal za následok smrť.

Literatúra

• SCHALLER, George B.. The Last Panda. Chicago a London : University of Chicago Press, 1994. ISBN 978-0-226-11208-4. (po anglicky)
• WARD, Paul; KYNASTON, Suzanne. Wild bears of the world. New York: New York : Facts On File, 1995. 191 s. ISBN 978-0-8160-3245-7. (po anglicky)
• MALCOLM, Penny. Giant panda : habitats, life cycles, food chains, treats. Hove: Wayland, 1999. 48 s. ISBN 0-7502-2449-5, ISBN 978-0-7502-2449-9. OCLC 45313446. (po anglicky)
• ANDĚRA, Miloš; HOŠEK, Jan. Zvířata v horách. 1. vyd. Praha: Adventinum, 2000. 223 s. ISBN 80-7151-127-7. (po česky)
• LINDBURG, Donald; BARAGONA, Karen. Giant Pandas: Biology and Conservation. 1. vyd. Berkeley: University of California Press, 2004. 308 s. ISBN 978-0-520-93016-2, ISBN 0-520-93016-9. OCLC 56733517. (po anglicky)
• WILDT, David E.; ZHANG, Anju; ZHANG, Hemin, et al. Giant pandas : biology, veterinary medicine and management. 1. vyd. Cambridge: Cambridge University Press, 2006. 586 s. ISBN 978-0-511-24240-3, ISBN 0-511-24240-9. OCLC 77924323. (po anglicky)
• SEIDENSTICKER, John. Giant pandas. New York: Collins., 2007.186 s. ISBN 978-0-06-120578-1. (po anglicky)
• Kolektiv autorů. Medvědi. Praha: International Masters Publisher AB, 2008. 192 s. ISBN 978-80-87208-53-3. (po česky)
• RAFFERTY, John P. Carnivores: Meat-eating Mammals. 1. vyd. New York: The Rosen Publishing Group, Inc, 2011. 315 s. ISBN 978-1-61530-340-3. (po anglicky)

Externé odkazy

• Asociácia amerických ZOO a akvárií – plán konzervácie pánd Šablóna:Webarchive Šablóna:Eng icon
• Fan stránky Jeroena Jacobsa (zoznam ZOO, ktoré chovajú pandy v zajatí) Šablóna:Eng icon

Zoologické zahrady (výber)

• Národná ZOO Šablóna:Webarchive vo Washingtone Šablóna:Eng icon
• ZOO Atlanta Šablóna:Webarchive Šablóna:Eng icon
• San Diego ZOO Šablóna:Eng icon
• ZOO Memphis Šablóna:Webarchive Šablóna:Eng icon
• Tiergarten Schönbrunn Šablóna:Webarchive – Viedenská ZOO Šablóna:Deu icon
• Zoologischer Garten Berlin Šablóna:Webarchive – ZOO v Berlíne Šablóna:Deu icon