Voltaický článok

Voltaický článok je elektrochemická sústava tvorená dvoma elektródami, pričom jedna z nich je jednou z piatich druhov elektród a druhá je referenčná elektróda tvorená kovovou fázou M oddelenou od prvej elektródy inertným plynom, napríklad dusíkom alebo vzduchom.[1] Voltaické články sa používajú na meranie Voltovho potenciálu, meranie výstupnej práce elektrónu, meranie absolútneho elektródového potenciálu, povrchového potenciálu. Praktické uplatnenie Voltaický článok našiel v plynových senzoroch v elektroanalýze.[1] Výhodou je neinvazívne meranie.
Schéma Voltaického článku je:[1]
kde je referenčný kov tvorený kovovou fázou M, je fázové rozhranie, je inertný plyn, je oxidovaná forma látky vo fáze , je redukovaná forma látky vo fáze , je kovový kontakt, ktorý pripája kovovú stacionárnu dosku (striebornú dosku) ku zvyšku vonkajšieho elektrického obvodu.[1]
Rovnovážne napätie Voltaického článku
Rovnovážne napätie Voltaického článku je definované ako rozdiel Galvaniho potenciálov kovového kontaktu a referenčného kovu :[1]
pričom musí platiť podmienka rovnosti Voltových potenciálov referenčného kovu a roztoku tvoriaceho fázu :[1]
podmienka rovnosti Voltových potenciálov referenčného kovu a roztoku tvoriaceho fázu sa zaisťuje použitím Kelvinovej metódy vibrujúceho kondenzátora.[1] Dosky vibrujúceho kondenzátora sú tvorené paralelnými rovinami povrchu referenčného kovu , ktorý je súčasťou Kelvinovho vibrátora (Kelvinovej sondy) a druhú dosku kondenzátora tvorí tenký film roztoku (fáza ), ktorý z ústia sklenej rúrky vyteká na kovovú platňu (striebro/platina).[1]
Pokiaľ neplatí podmienka rovnosti Voltových potenciálov referenčného kovu a roztoku tvoriaceho fázu :[1]
,
tak pri vibračnom pohybe Kelvinovej sondy (Kelvinovho vibrátora) vo smere kolmom na rovinu roztoku, vzniká v elektrickom obvode Voltaického článku merateľný striedavý prúd.[1]
Zároveň sa na Voltaický článok vkladá kompenzujúce jednosmerné napätie tak, aby sa vyrovnali hodnoty Voltových potenciálov referenčného kovu a roztoku tvoriaceho fázu :[1]
čo sa prejaví vymiznutím merateľného striedavého prúdu.
Rovnovážne napätie Voltaického článku je možné vyjadriť ako rozdiel elektrochemických potenciálov elektrónov kovového kontaktu a referenčného kovu :
kde je Galvaniho potenciál kovového kontaktu , je Galvaniho potenciál referenčného kovu , je elektrochemický potenciál elektrónov referenčného kovu , je elektrochemický potenciál elektrónov kovového kontaktu , je Faradayova konštanta.[1]
Rozložením elektrochemických potenciálov na zložky,
dostaneme pre elektrochemický potenciál elektrónov referenčného kovu :
a elektrochemický potenciál elektrónov kovového kontaktu :
Zavedením výstupnej práce elektrónu :
čím sa elektrochemický potenciál elektrónov referenčného kovu zjednoduší na:
Pre elektródu, ktorej vodič druhej triedy tvorí stacionárnu dosku kondenzátora a obsahuje dve látky rozpustené vo vode v rôznom oxidačnom stupni, platí:
ďalšou úpravou dostaneme:
kde je elektrochemický potenciál elektrónov na rozhraní vodiča prvej triedy a vodiča druhej triedy použitej redoxnej elektródy ako súčasť Voltaického článku, je Faradayova konštanta, je absolútny elektródový potenciál, je povrchový potenciál vo roztoku tvoriaceho fázu a teda aj vodič druhej triedy príslušnej elektródy, je Voltov potenciál vo roztoku tvoriaceho fázu a teda aj vodič druhej triedy príslušnej elektródy.[1]
Dosadením vzťahov:
a
do vzťahu pre rovnovážne napätie Voltaického článku:
získame:
úpravou a vykrátením Faradayových konštánt:
keďže platí rovnosť:
dostávame finálny tvar pre rovnovážne napätie Voltaického článku: