Voltaický článok

Zo stránky testwiki
Verzia z 13:26, 19. január 2025, ktorú vytvoril 2a02:ab04:27bd:2b00:3997:4dbf:d70e:7df0 (diskusia)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
Voltaický článok s Kelvinovou sondou[1]

Voltaický článok je elektrochemická sústava tvorená dvoma elektródami, pričom jedna z nich je jednou z piatich druhov elektród a druhá je referenčná elektróda tvorená kovovou fázou M oddelenou od prvej elektródy inertným plynom, napríklad dusíkom alebo vzduchom.[1] Voltaické články sa používajú na meranie Voltovho potenciálu, meranie výstupnej práce elektrónu, meranie absolútneho elektródového potenciálu, povrchového potenciálu. Praktické uplatnenie Voltaický článok našiel v plynových senzoroch v elektroanalýze.[1] Výhodou je neinvazívne meranie.

Schéma Voltaického článku je:[1]

M | N2 (g) | O1(α),R1(α), H2O | Pt | M´

kde M je referenčný kov tvorený kovovou fázou M, | je fázové rozhranie, N2 (g) je inertný plyn,  O1(α) je oxidovaná forma látky vo fáze α,  R1(α) je redukovaná forma látky vo fáze α, M´ je kovový kontakt, ktorý pripája kovovú stacionárnu dosku (striebornú dosku) ku zvyšku vonkajšieho elektrického obvodu.[1]

Rovnovážne napätie Voltaického článku

Rovnovážne napätie Voltaického článku Vr je definované ako rozdiel Galvaniho potenciálov kovového kontaktu M´a referenčného kovu M :[1]

Vr=φ(M´)φ(M)

pričom musí platiť podmienka rovnosti Voltových potenciálov referenčného kovu M a roztoku tvoriaceho fázu α:[1]

ψ(M)=ψ(α)

podmienka rovnosti Voltových potenciálov referenčného kovu M a roztoku tvoriaceho fázu α sa zaisťuje použitím Kelvinovej metódy vibrujúceho kondenzátora.[1] Dosky vibrujúceho kondenzátora sú tvorené paralelnými rovinami povrchu referenčného kovu M, ktorý je súčasťou Kelvinovho vibrátora (Kelvinovej sondy) a druhú dosku kondenzátora tvorí tenký film roztoku (fáza α), ktorý z ústia sklenej rúrky vyteká na kovovú platňu (striebro/platina).[1]

Pokiaľ neplatí podmienka rovnosti Voltových potenciálov referenčného kovu M a roztoku tvoriaceho fázu α:[1]

ψ(M)ψ(α),

tak pri vibračnom pohybe Kelvinovej sondy (Kelvinovho vibrátora) vo smere kolmom na rovinu roztoku, vzniká v elektrickom obvode Voltaického článku merateľný striedavý prúd.[1]

Zároveň sa na Voltaický článok vkladá kompenzujúce jednosmerné napätie tak, aby sa vyrovnali hodnoty Voltových potenciálov referenčného kovu M a roztoku tvoriaceho fázu α:[1]

ψ(M)=ψ(α)

čo sa prejaví vymiznutím merateľného striedavého prúdu.

Rovnovážne napätie Voltaického článku Vr je možné vyjadriť ako rozdiel elektrochemických potenciálov elektrónov kovového kontaktu M´a referenčného kovu M:

Vr=φ(M´)φ(M)=μe(M)μe(M´)F=μe(M)μe(Pt)F

kde φ(M´) je Galvaniho potenciál kovového kontaktu M´, φ(M) je Galvaniho potenciál referenčného kovu M, μe(M) je elektrochemický potenciál elektrónov referenčného kovu M, μe(M´) je elektrochemický potenciál elektrónov kovového kontaktu M´, F je Faradayova konštanta.[1]

Rozložením elektrochemických potenciálov na zložky,

dostaneme pre elektrochemický potenciál elektrónov referenčného kovu M:

μe(M)=μe(M)Fχ(M)Fψ(M)

a elektrochemický potenciál elektrónov kovového kontaktu M´:

μe(M´)=μe(M´)Fχ(M´)Fψ(M´)

Zavedením výstupnej práce elektrónu Φe:

Φe=μeFχ

čím sa elektrochemický potenciál elektrónov referenčného kovu M zjednoduší na:

μe(M)=Φe(M)Fψ(M)

Pre elektródu, ktorej vodič druhej triedy tvorí stacionárnu dosku kondenzátora a obsahuje dve látky O1(α),R1(α), H2O rozpustené vo vode v rôznom oxidačnom stupni, platí:

μe(Pt)=μR(α)μO(α)nFφ(α)

ďalšou úpravou dostaneme:

μe(Pt)=F(Eabs+χ(α)+ψ(α))

kde μe(Pt) je elektrochemický potenciál elektrónov na rozhraní vodiča prvej triedy a vodiča druhej triedy použitej redoxnej elektródy ako súčasť Voltaického článku, F je Faradayova konštanta, Eabsje absolútny elektródový potenciál, χ(α) je povrchový potenciál vo roztoku tvoriaceho fázu α a teda aj vodič druhej triedy príslušnej elektródy, ψ(α) je Voltov potenciál vo roztoku tvoriaceho fázu α a teda aj vodič druhej triedy príslušnej elektródy.[1]

Dosadením vzťahov:

μe(Pt)=F(Eabs+χ(α)+ψ(α))

a

μe(M)=Φe(M)Fψ(M)

do vzťahu pre rovnovážne napätie Voltaického článku:

Vr=μe(M)μe(Pt)F

získame:

Vr=Φe(M)Fψ(M)+F(Eabs+χ(α)+ψ(α))F

úpravou a vykrátením Faradayových konštánt:

Vr=Φe(M)Fψ(M)+Eabs+χ(α)+ψ(α)

keďže platí rovnosť:

ψ(M)=ψ(α)

dostávame finálny tvar pre rovnovážne napätie Voltaického článku:

Vr=Φe(M)F+Eabs+χ(α)

Referencie

Šablóna:Referencie