Termoionická metóda

Zo stránky testwiki
Verzia z 13:32, 19. január 2025, ktorú vytvoril 2a02:ab04:27bd:2b00:3997:4dbf:d70e:7df0 (diskusia)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Termoionická metóda[1] (tiež termionická metóda[2]) merania výstupnej práce elektrónu αe a teda aj reálneho potenciálu φi0 vychádza z tepelnej závislosti nasýteného prúdu diódy IS, čo je popísané Richardsonovým vzťahom.[1] Termoionická metóda je založená na termoemisii elektrónov v dióde. Kovy za vyššej teploty začínajú uvoľňovať elektróny do vákua (okolia),[1] pričom sú zachytené na sieťkovitej anóde umiestnenej oproti kovovému povrchu, ktorého výstupná práca elektrónov sa meria.[1] Anóda je nabitá na vysoký kladný potenciál.[1]

Referencie

Šablóna:Referencie

Pozri aj