Paralaktické meranie vzdialeností

Paralaktické meranie vzdialeností je jedna z geodetických metód merania vzdialeností.

Princíp paralaktického merania vzdialeností.

Princíp

Princípom paralaktického merania vzdialenosti je riešenie trojuholníka. Na jednom koncovom bode meranej vzdialenosti (B) je umiestnená lata o presne známej dĺžke. Na druhom koncovom bode (P) je presný (sekundový) teodolit, ktorým sa meria vodorovný uhol $\gamma$ .

Vodorovná vzdialenosť je potom vypočítaná:

$s=\frac{b}{2}\text{cotg}\frac{\gamma }{2}$

Pokiaľ je b = 2m, potom

$s=\text{cotg}\frac{\gamma }{2}$

Na podobnom princípe bývalo založené aj určovanie dĺžky triangulačných základní pri budovaní trigonometrickej siete.

Základnicové laty

Základnicová lata Carl Zeiss Jena Bala 2 m

V Československu sa používali predovšetkým základnicové laty VEB Carl Zeiss Jena Bala 2 m v kombinácii so sekundovým teodolitom Zeiss Theo 010 a trojpodstavcovou súpravou Zeiss. Na meranie v podzemných priestoroch bolo možné terče doplniť osvetľovacím zariadením.

Základnicové laty vyrábali aj iný poprední výrobcovia zememeračských prístrojov, ako Wild Heerbrugg (Wild GBL), Kern Aarau (Kern IB - invarbasislatte) a ďalšie.

Presnosť

Pri štandardnom meračskom postupe bola presnosť merania závislá na meranej dĺžke a presnosti určenia paralaktického uhla. Nižšie uvedené hodnoty platia pre použitie sekundového teodolitu s presnosťou ±3 ^cc / 1".

meraná dĺžka v metroch	stredná chyba v milimetroch/100 m
50	± 6
100	± 24
200	± 96
300	± 216

Pokiaľ bola meraná vzdialenosť rozdelená na kratšie úseky a bol použitý zvláštny postup merania (kalibrovaná lata, obojstranné terče alebo iné) bola presnosť merania v milimetroch.

Literatúra

• Šablóna:Citácia knihy

Externé odkazy

• Šablóna:Citácia elektronického dokumentu