Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/52

Hallov jav je vznik potenciáloveho rozdielu na elektródach polovodičovej doštičky, ktorou prechádza elektrický prúd a sučasne sa nachádza v magnetickom poli s magnetickou indukciou neparalelnou (často kolmo pôsobiacou) so smerom vektoru prúdovej hustoty, charakterizovanom tzv. Hallovým napätím.

Hallov jav je proces generovania Hallovho elektrického poľa v polovodiči (existuje i v kovoch, ale vzhľadom ku vysokej koncentrácii vodivostných elektrónov sa takmer neuplatňuje) za súčasného pôsobenia vonkajšieho elektrického a magnetického poľa. Dôsledkom toho sa hromadí na jednej strane látky záporný náboj a na strane druhej náboj kladný. Vďaka tomu, že póly majú rôzny potenciál, vzniká Hallovo napätie. Doštičkou potom preteká prúd o hustote

$j_x=qn{v}_d$

Pôsobením Lorentzovej sily $F_y=q{v}_d{B}_z$ (Bz je indukcia) sú nosiče vychyľované na jeden pól doštičky.

Hallovo pole vyvolá opačnú silu k Lorentzovej sile $F_y=q{E}_H$

Jav bol objavený Edwinem Hallom v roku 1879 a na počesť nesie jeho meno.

Hallovo napätie

Následkem Hallovho javu vzniká Hallovo napätie:

$U_h=R_H\frac{I{B}_y}{d}$