Elektroslabá interakcia

Zo stránky testwiki
Verzia z 15:48, 5. júl 2018, ktorú vytvoril imported>HPPA
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Elektroslabá interakcia je fyzikálna teória zjednocujúca elektromagnetickú a slabú interakciu. Sformulovaná bola koncom 60. rokov 20. storočia S. Glashowom, A. Salamom a S. Weinbergom, ktorý za ňu boli v roku 1979 ocenení Nobelovou cenou za fyziku.

Častice asociované s elektroslabou interakciou

Ľavotočivé leptóny resp. kvarky z jednej generácie tvoria páry, takzvané dublety. Ľavotočivosť týchto častíc značíme v tabuľke pomocou indexu L (z angl. left). Naproti tomu pravotočivé leptóny resp. kvarky tvoria singlety. Značíme ich indexom R (z angl. right). Elektroslabá interakcia pôsobí na nasledujúce dublety a singlety elementárnych častíc:

Dublety (slabý Izospin T=½):
leptóny Elektrický náboj Q slabý hypernáboj Yw 3. komponent sl. Izospinu Tz
(νee)L (νμμ)L (νττ)L (01) (11) (+1/21/2)
Kvarky
(ud)L (cs)L (tb)L (2/31/3) (1/31/3) (+1/21/2)
Singlety (slabý Izospin T=0):
1 2 3 Elektrický náboj Q slabý hypernáboj Yw
eR μR τR 1 2
uR cR tR +23 +43
dR sR bR 13 23

Elektrický náboj udávame v jednotkách elementárneho náboja. Čiara nad kvarkmi d, s a b značí takzvané CKM-Miešanie (pozri CKM-matica).

Elektroslabá interakcia pôsobí taktiež na antičastice zodpovedajúce hore uvedeným leptónom resp. kvarkom. Častice podliehajúce elektroslabej interakcii nesú okrem elektrického náboja Q slabý hypernáboj YW. Pričom medzi hodnotou elektrického náboja a tretím komponentom slabého hypernáboja platí tento vzťah:

Q=YW/2+Tz.

Pozri aj

Šablóna:Fyzikálny výhonok