Zobrazenie zdroja stránky Zemetrasenie

{{Najlepší článok}}
[[Súbor:World seismicity SK.jpg|thumb|Výskyt zemetrasení na svete s farebným odlíšením hĺbky ohniska]]
'''Zemetrasenie''' je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej [[Mechanická energia|mechanickej energie]] v [[Litosféra|litosfére]] (v [[Zemská kôra|kôre]] a vo [[Zemský plášť|vrchnom plášti]]). Vyše 90 % zemetrasení je spôsobených [[Platňová tektonika|tektonickými pohybmi]] zeme, zvyšok pripadá na [[Sopečná činnosť|vulkanizmus]], zrútenie veľkých podzemných dutín (napr. stropov [[Jaskyňa|jaskýň]]) alebo skalných masívov, ako aj na činnosť človeka (banská činnosť, explózie, atď.).

Zemetrasenia sa zaznamenávajú [[Seizmometer|seizmometrami]] umiestnenými v tzv. seizmologických staniciach alebo povrchových baniach. Ročne je takto zaznamenaných na [[Zem]]i niekoľko miliónov zemetrasení, no len nepatrná časť z nich (približne 30 000) má aj účinky, postrehnuteľné zmyslami človeka.

== Rozdelenie ==
* Podľa pôvodu<ref>Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, ''Všeobecná geológia 2.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 499 s.</ref>
**'''tektonické zemetrasenia''' – sú spôsobené nevratným posunom horninových blokov na [[Tektonický zlom|tektonickom zlome]] a následným vyžiarením [[Seizmická vlna|seizmických vĺn]], pričom dochádza k odstráneniu (či už úplnému, alebo len čiastočnému) [[Mechanické napätie|napätia]] a [[Deformácia (mechanika)|deformácie]], ktoré bolo nahromadené na zlome a v jeho okolí
** '''vulkanické zemetrasenia''' – sú bezprostredne späté s [[Sopečná činnosť|vulkanizmom]], konkrétne s hromadením a pohybom [[Magma|magmy]] v [[Magmatický krb|magmatickom rezervoári]], ako aj pri jej výstupe sopečným komínom do [[Sopečný kráter|krátera]]
** '''závalové zemetrasenia''' – sú spôsobené zrútením stropov [[Jaskyňa|jaskýň]], masívnymi [[Zosuv svahu|zosuvmi]], banskými závalmi a pod.
** '''antropogénne zemetrasenia''' – sú spôsobené ľudskou činnosťou, patria sem zemetrasenia spôsobené explóziami (výbuchy [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]]), naplnením väčších [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]] a pod.
* Podľa hĺbky
** '''plytké''' (do {{km|70|m}}) – takýchto zemetrasení je cez 81 % z celkového počtu
** '''stredne hlboké''' (70 až {{km|300|m}}) – 11 %
** '''hlboké''' (300 až {{km|700|m}}) – 8 %

== Výskyt zemetrasení ==
[[Súbor:Benioff zone.PNG|thumb|right|Benioffova zóna]]
Zemetrasenia tektonického pôvodu sa vyskytujú v miestach s poruchami [[Zemská kôra|zemskej kôry]] (nazývaných aj zlomy alebo dislokácie), kde dochádza k pohybu jednotlivých horninových blokov. Veľká väčšina takýchto zlomov je umiestnená na okrajoch [[Tektonická platňa|tektonických platní]], kde dochádza k ich [[Platňová tektonika#Typy okrajov|interakcii s inými platňami]].

Viac ako 75 % tektonických zemetrasení sa odohrá v pásme, ohraničujúcom [[Tichý oceán|Pacifik]], tzv. [[Ohnivý kruh|Ohnivom kruhu]]. Ďalších 15 – 20 % v zóne, tiahnúcej sa od [[Azory|Azor]] cez Severnú [[Afrika|Afriku]], [[Stredozemné more]], [[Apeninský polostrov]], [[Alpy]], [[Dinárske vrchy|Dináre]], [[Turecko]], [[Irán]] a [[Himaláje]], teda podstate v zóne [[Alpínske vrásnenie|Alpsko-himalájskeho vrásnenia]]. Ostatné tektonické zemetrasenia pripadajú na tektoniku [[Stredooceánsky chrbát|stredooceánskych chrbtov]] a vnútroplatňové zemetrasenia.

Masívny výskyt zemetrasení v [[Platňová tektonika#Konvergentné okraje|konvergentných]], [[Platňová tektonika#Divergentné okraje|divergentných]] a [[Platňová tektonika#Transformné okraje|transformných okrajoch]] tektonických platní je jedným z faktorov podporujúcich teóriu platňovej tektoniky. Jednotlivé typy okrajov a ich interakcie produkujú charakteristické zemetrasenia (napr. zemetrasenia [[Platňová tektonika#Transformné okraje|transformých okrajov]] majú ohniskovú hĺbku približne {{km|100|m}}, v prípade [[Platňová tektonika#Konvergentné okraje|konvergentných okrajov]] je charakteristický výskyt hlbších zemetrasení, lemujúcich poklesávajúcu platňu – tzv. [[benioffova zóna]]).

== Indukovaná seizmicita ==

Aj keď väčšina zemetrasení vzniká v dôsledku prirodzeného pohybu tektonických platní, môže vznik zemetrasení ovplyvňovať aj ľudská aktivita. Medzi štyri najbežnejšie príčiny patria: naplnenie veľkých (najmä hlbokých) vodných diel, injektáž väčšieho objemu kvapalín do vrtov, podpovrchová ťažba nerastných surovín, hlavne pri ťažbe pomocou pomocných pilierov alebo pri ťažbe ropy.<ref name="Ondrášik et al">Ondrášik, R., Vlčko, J., Fendeková, M., 2011, ''Geologické hazardy a ich prevencia.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 286 s.</ref>

Indukovaná seizmicita, ako je označovaná skupina otrasov zemskej kôry spôsobená ľudskou činnosťou je najčastejšie vyvolávaná napĺňaním [[vodné dielo|vodných diel]], hlavne [[priehrada|priehrad]] s výškou vodného stĺpca presahujúcou {{m|100|m}}<ref name="Ondrášik et al"/>. Známe je napríklad z priehrady [[Kojna]] v [[India|Indii]] (10. december 1967). Vtláčaním tekutých látok do zemskej kôry je možné tiež dosiahnuť zvýšenie seizmickej aktivity. Takéto prípady sú známe napr. z oblasti [[Bazilej]]a v [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], kde bola do granitového masívu vháňaná voda, ktorá mala spôsobiť jeho väčšie rozpukanie a po svojom zohriatí vo väčšej hĺbke zároveň následne slúžiť ako zdroj energie<ref>Deichmann, N., Evans, K. F., [http://www.emsc-csem.org/Files/docs/esc2010/abstract/injection.pdf Injection-induced seismicity: Placing the problem in perspective.] ESC 2010 6. – 10. september 2010, Montpellier, France – Keynotes, s. 36 – 37</ref>. Vznik umelých zemetrasení môže pri väčšej zmene hydraulických pomerov zapríčiniť aj zvýšená náchylnosť hornín na prienik vody dovnútra masívu a prítomnosť zlomov<ref name="Ondrášik et al"/>.

Seizmicita spôsobená ťažbou nerastných surovín je spôsobená prerozdeľovaním napätí odstránenia hornín, či už v podzemných alebo povrchových ťažobných priestoroch. Zemetrasenia tohto typu sú pomerne slabé (maximálne magnitúdo 2 – 4,6), a plytké. Tieto zemetrasenia môžu byť potenciálne nebezpečné, väčšina z nich má však príliš malú intenzitu. Seizmicitu môžu zvyšovať aj ďalšie ťažobné zásahy ako odčerpávanie [[ropa|ropy]] alebo [[zemný plyn|plynu]] z podložných hornín. Tieto zemetrasenia môžu v extrémnych prípadoch spôsobovať škody na majetku. Indukovaná seizmicita pri ťažbe ropy a plynu je sledovaná preto sledovaná, v niektorých oblastiach je potrebné vháňať namiesto vyťažených surovín do horninového prostredia späť vodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Induced Seismicity - Oil & Gas
  | url = http://esd.lbl.gov/research/projects/induced_seismicity/oil%26gas/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 17.10.2011
  | vydavateľ = esd.lbl.gov
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20110822112738/http://esd.lbl.gov/research/projects/induced_seismicity/oil%26gas/
  | dátum archivácie = 2011-08-22
  }}</ref>.

== Mechanizmus zemetrasenia ==
{{Hlavný článok|Zlom (geológia)}}
[[Súbor:Tipos de fallas.png|thumb|Schéma mechanizmu pohybov horninových blokov na zlomovej zóne (zjednodušene)<br />A. Násun<br />B. Pokles<br />C. Smerný posun.]]
Väčšina zemetrasení sa vyskytuje na aktívnych zlomoch. [[Tektonický zlom|Zlom]] predstavuje oslabenú zónu medzi dvoma blokmi hornín, tvorenú dynamicky [[Metamorfóza (geológia)|metamorfovanými]] horninami ([[mylonit]]mi, [[tektonit]]mi až [[pseudotachylit]]mi). Hrúbka zlomu je len niekoľko metrov, v porovnaní s jeho dĺžkou (až niekoľko sto kilometrov) je zanedbateľná. Zlomy sa vyskytujú na okrajoch [[Tektonická platňa|litosférických platní]], ale aj v ich vnútri. Niektoré vystupujú na povrch Zeme, no väčšina sa nachádza pod povrchom.

Jednotlivé horninové bloky sa pohybujú pozdĺž zlomu rôznymi rýchlosťami (rýchlosť pohybu je od niekoľko milimetrov až po centimetre za rok, smer pohybu je protismerný, prípadne rovnobežný s rozdielnymi rýchlosťami jednotlivých blokov). Ak dôjde k ich zakliesneniu (v dôsledku zložiek síl kolmých na zlom, [[Trenie|trenia]] a nerovností povrchov blokov), [[kinetická energia]] pohybu sa mení na [[Potenciálna energia|potenciálnu]] a dochádza k deformácii zakliesnenej časti a jej okolia, pretože zvyšok bloku sa naďalej pohybuje. Na tento mechanizmus sa prišlo pri meraní mechanického napätia okolo zlomu. Pred zemetrasením boli horniny v blízkosti zlomu napäté a rôzne poohýbané. Po zemetrasení ich ohyb zanikol, z čoho možno usudzovať, že uvoľnenie tejto energie zodpovedá samotnému zemetraseniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Nelson, S. A.
  | titul = Earthquakes
  | url = http://earthsci.org/education/teacher/basicgeol/earthq/earthq.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 04.09.2011
  | vydavateľ = earthsci.org
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}</ref> Trecie sily môžu byť oslabované [[silikagél]]om, ktorý vzniká reakciou [[Oxid kremičitý|oxidu kremičitého]] s vodou a pôsobí ako mazivo. Platí všeobecný vzťah, že so zvyšovaním obsahu SiO<sub>2</sub> v hornine (horniny ako [[granit]] a [[gabro]]) klesá trenie v horninových blokoch.

Proces kumulácie potenciálnej energie je pomalý, trvá niekoľko desiatok (stoviek) rokov, pričom dochádza k fyzikálnym a chemickým zmenám na zlomovej ploche. Faktorom, ktorý hrá dôležitú úlohu pri spúšťaní zemetrasenia je [[voda]]. Jej uvoľňovaním (napr. [[Dehydratácia|dehydratáciou]] [[serpentinit]]u) a následným tlakovým nasýtením zakliesnenej časti v nej vytvára [[puklina|mikrotrhliny]]. Nárast počtu mikrotrhlín má za následok prekročenie [[Medza pevnosti|medze pevnosti]] horniny a vzniká trhlina.

Zakliesnuté bloky sa nevratne posunú do novej polohy a vyžiaria sa [[Seizmická vlna|seizmické vlny]], ktoré generuje celá porušená oblasť (trhlina, [[ohnisko zemetrasenia]]). Miesto výskytu trhliny sa nazýva [[ohnisko zemetrasenia|hypocentrum]] a kolmý priemet hypocentra na povrch Zeme je [[epicentrum (zemetrasenie)|epicentrum]] zemetrasenia. Jednotlivé horninové bloky sa po uvoľnení napätia nemusia dostať do polôh, kde by boli, keby nedošlo k zakliesneniu. Rozdiel medzi vzdialenosťou bodov pred a po zemetrasení sa nazýva [[diskontinuita]] v posunutí. Jej veľkosť je rádovo v metroch, pri najväčších zemetraseniach približne {{m|10|m}}. Rýchlosť posunu bloku sa nazýva '''rýchlosť posunutia''' a čas, po ktorý sa tento posun odohral je '''nábehový čas'''.

Z hypocentra sa trhlina šíri po deformovanej zlomovej ploche všetkými smermi, kým nenarazí na voľný povrch, alebo na miesta s deformáciou nepostačujúcou na šírenie trhliny. Miesta, kde sa šírenie trhliny zastaví, môžu energiu akumulovať a stať sa miestom menších zemetrasení, tzv. [[dotras]]ov. [[Predtras]]y sú naopak menšie zemetrasenia, ktoré predchádzajú hlavnému otrasu. Ich vznik je pripisovaný existencii miest s veľmi veľkým napätím, ktorého uvoľnenie sa nerozšíri na celú zlomovú plochu. Ak je zlom nehomogénny a neudrží kumuláciu napätia, dochádza k [[Zemetrasný roj|zemetrasným rojom]] – sérii slabších zemetrasení v relatívne krátkom čase (týždne až mesiace). Viacnásobné zemetrasenie nastáva, ak v krátkom časovom slede (sekundy až minúty) dôjde na zlome k sérii izolovaných zemetrasení.

Zemetrasenie nie je jedinou udalosťou na zlome – je len epizódou tektonického vývoja oblasti. Po uvoľnení nahromadenej energie (predtrasmi, hlavným zemetrasením a dotrasmi) sa celý cyklus opakuje. Hypocentrum a porušená časť zlomovej plochy však spravidla nebýva zhodná s predchádzajúcim zemetrasením.

=== Seizmické vlny ===
[[Súbor:Earthquake wave paths SK.png|thumb|right|Šírenie priestorových [[Seizmická vlna|zemetrasných vĺn]] zemským telesom]]
{{Hlavný článok|Seizmická vlna}}
Seizmické vlny sú [[Elastická vlna|elastické vlny]] šíriace sa v zemskom telese, ktoré sú vyžarované v dôsledku šírenia sa trhliny na zlome. Sú jedným z prejavov zemetrasenia a pripadá na ne asi 30 % celkovej uvoľnenej energie (zvyšok sa spotrebuje posunom blokov, premenou energie na teplo a procesmi drvenia a premeny hornín). Okrem zemetrasenia ich môžu generovať aj [[Fázová premena|fázové prechody]] v zemskom vnútri, dopady [[meteorit]]ov, [[Zosuv svahu|svahové zosuvy]], ako aj ľudská činnosť (doprava, štarty rakiet, výbuchy a pod.). Výskum šírenia seizmických vĺn ma význam pre poznanie mechanizmu zemetrasenia a účinkov zemetrasení. Výskum priestorových vĺn poskytuje informácie o zemskom vnútre (seizmický model Zeme je najpresnejší).

Dva základné typy seizmických sú povrchové a objemové seizmické vlny. Povrchové vlny sa šíria len v blízkosti zemského povrchu (majú amplitúdy nenulové len do určitej hĺbky, táto hĺbka závisí od periódy – napr. dlhoperiodické povrchové seizmické vlny s periódou okolo 200 s zasahujú do [[Zemský plášť|vrchného plášťa]]). Rozdeľujú sa na [[Raileyghova vlna|Raileighove]] a [[Loveova vlna|Loveove]]. Priestorové vlny sa môžu šíriť objemom zemského telesa a rozdeľujú sa na [[P-vlna|primárne]] (alebo P-vlny, pozdĺžne vlny), ktoré sa šíria celým telesom Zeme a [[S-vlna|sekundárne]] (S-vlny, priečne vlny), ktoré neprechádzajú tekutým [[Zemské jadro|vonkajším jadrom Zeme]]<ref>Lowrie, W., 2007, ''Fundamentals of Geophysics Second Edition.'' Cambridge University Press, Cambridge, s. 136</ref>.

Ako sa seizmické vlny šíria telesom (resp. po povrchu) Zeme, dochádza k ich postupnému [[Kmit#Tlmené kmity|tlmeniu]], t. j. premene mechnickej energie na iné formy a tým k postupnému zmenšovaniu ich amplitúdy počas šírenia. Je to dôsledok [[Druhá termodynamická veta|druhého termodynamického zákona]], z ktorého vyplýva, že mechanická energia sa postupne mení na [[teplo]].

=== Fokálny mechanizmus ===
[[Súbor:Focal mechanism 01.jpg|náhľad|(a) Diagram znázorňujúci smer pohybu častíc pri iniciálnom pohybe na východo-západne orientovanom zlome (b) Zobrazenie tenzných (T) a kompresných (C) sektorov na loptovom diagrame. Bez poznatku o tom, kde sa nachádza zlom (znázornený na obr. (a)) by nebolo možné určiť či došlo k pohybu na V-Z alebo S-J orientovanom zlome, ktoré by teoreticky mohli generovať totožne orientované seizmické vlny.]]
Pre seizmológov je dôležité poznať pri zemetrasení smer pohybu oboch blokov, ako aj orientáciu zlomovej plochy. Tieto parametre sa označujú ako [[fokálny mechanizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Focal Mechanisms
  | url = http://earthquake.usgs.gov/learn/topics/beachball.php
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 28.04.2010
  | dátum prístupu = 17.09.2011
  | vydavateľ = earthquake.usgs.gov
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}</ref>. Pomocou fokálneho mechanizmu zemetrasenia možno popísať neelastickú deformáciu v oblasti, kde zemetrasenie vzniklo. Fokálny mechanizmus býva znázorňovaný na tzv. loptových diagramoch. Tieto diagramy možno získať tak, že kolmo na hypocentrum zemetrasenia a zároveň kolmo na smer pohybu blokov – [[zlom (geológia)|zlom]], je preložená myslená rovina, ktorá rozdelí priestor na 4 [[kvadrant]]y. Tieto kvadranty vymedzia dve protiľahlé oblasti, v ktorých dochádza ku [[kompresia|kompresii]] a dve oblasti, kde dochádza k [[extenzia|extenzii]]<ref>Marko, F., 2000, ''Štruktúrna geológia II. Úvod do deformačnej analýzy.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 124 s.</ref>. Na zistenie, v ktorej oblasti prebieha tenzia a kde kompresia, je potrebné poznať niektoré informácie zo seizmogramov ale aj geológiu oblasti, hlavne orientáciu zlomu, na ktorom došlo k pohybom. Oblasti, kde bol ako prvý zaznamenaný nástup [[Seizmická vlna|P-vĺn]] v kladnom zmysle (hore) sa nachádzajú v kompresnom sektore, naopak ak bol nástup vlny záporný (dole) ide o dilatačný segment<ref>Lillie, R. J., 1999, Whole Earth Geophysics An Introductory Textbook for Geologists and Geophysicists. Prentice Hall, Upper Saddle River, s. 197</ref>.
[[Súbor:Focal Mechanisms.svg|náhľad|Diagramy fokálnych mechanizmov pre rôzne orientované zlomy]]

== Energia zemetrasenia a jeho veľkosť ==
Energiu uvoľnenú zemetrasením, resp. tú jej časť, ktorá sa vyžiari seizmickými vlnami zaznamenávajú [[Seizmometer|seizmometre]] na [[seizmogram]]y. Účinky na ľudí a stavby merajú makroseizmické stupnice intenzity a na odhad veľkosti uvoľnenej energie sa používa magnitúdo a seizmické momenty.

=== Makroseizmické účinky zemetrasenia ===
[[Súbor:Sichuan earthquake building collasped..JPG|thumb|right|Budova poškodená zemetrasením v [[Zemetrasenie v S’-čchuane v roku 2008|Číne]] v roku [[2008]]]]
Makroseizmické účinky zemetrasenia sú tie účinky zemetrasenia, ktoré sa prejavujú na prírode, stavbách a ľuďoch na určitej lokalite. Sú definované tzv. makroseizmickou intenzitou, ktorá je určovaná stupňami [[Makroseizmická stupnica|makroseizmickej stupnice]]. Jeden stupeň takejto stupnice je charakterizovaný súborom pozorovateľných príznakov. Napríklad stupeň tri v Mercalliho stupnici je charakterizovaný slabými otrasmi, ktoré môžu pocítiť ľudia na vyšších poschodiach budov, prípadne rozkývu visiace predmety (lustre a pod.), kým dvanásty, posledný stupeň tejto stupnice je charakterizovaný deštrukciou všetkých stavieb, zdvíhaním, príp. poklesmi povrchu Zeme, vznikom trhlín.

V súčasnosti sa používajú 12-stupňové stupnice ([[Mercalli-Cancani-Siebergova stupnica|MCS]], [[modifikovaná Mercalliho stupnica|MM]], [[makroseizmická stupnica EMS-98|EMS-98]], [[Medvedevova-Sponheuerova-Kárníkova stupnica|MKS]]) a sedemstupňové ([[japonská intenzitná stupnica|JMA]]). V [[Japonsko|Japonsku]] sa používa japonská intenzitná stupnica (JMA), v [[Taliansko|Taliansku]] Mercalli-Cancani-Siebergova stupnica (MKS), v [[Grécko|Grécku]] a [[Spojené štáty|USA]] modifikovaná Mercalliho stupnica (MM) a na [[Slovensko|Slovensku]] a v ostatných európskych štátoch makroseizmická stupnica EMS-98 (EMS-98).

=== Magnitúdo ===
Definovanie sily zemetrasenia pomocou stupníc je dosť subjektívne, preto sa na exaktné meranie sily zaviedlo ''magnitúdo'', ktoré je funkciou dekadického logaritmu amplitúdy vlny (zjednodušene). Meranie sily zemetrasenia pomocou magnitúda navrhol prvýkrát japonský seizmológ [[Kijoo Wadači]] v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] a do praxe ju uviedli [[Charles Francis Richter|Charles Richter]] a [[Beno Gutenberg]], ktorí v roku [[1935]] vypracovali metódu analyzovania seizmogramov pre zemetrasenia v južnej [[Kalifornia|Kalifornii]]. Táto metóda meria tzv. ''lokálne magnitúdo'' (M<sub>L</sub>) ako dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny, verejnosti je známa ako [[Richterova stupnica]]. Richter sa pri názve inšpiroval [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|hviezdnou magnitúdou]]. V súvislosti s Richterovou stupnicou treba zároveň poukázať na chybu, ktorej sa často dopúšťa laická verejnosť (hlavne médiá pri informovaní o sile určitého zemetrasenia) – a to na skutočnosť, že Richterova stupnica sa používa len na meranie sily zemetrasení v južnej Kalifornii, nie celosvetovo.

Ďalšie magnitúda, používané na odhad veľkosti uvoľnenej energie, vypočítavané zo záznamov jedného druhu seizmických vĺn sú ''magnitúdo z objemových vĺn'' (m<sub>b</sub>) a ''magnitúdo z povrchových vĺn'' (M<sub>S</sub>). Všeobecný vzorec pre tieto tri magnitúda je:
: <math>M = \log\left(\frac{A}{T}\right) + f(\Delta,h) + C_\mathrm{S} + C_\mathrm{R}\,\!</math>
kde:
* '''M''' je vypočítané magnitúdo
* '''A''' je [[amplitúda]] fázy vlny (v <math>\mu</math>m)
* '''T''' [[Perióda (fyzika)|perióda]] fázy (v sekundách)
* '''f(Δ,h)''' je korekcia na epicentrálnu vzdialenosť a hĺbku hypocentra
* '''C<sub>S</sub>''' je korekcia na geologické podmienky pod seizmickou stanicou
* '''C<sub>R</sub>''' je korekcia na geologické podmienky v ohnisku

==== Obmedzenia lokálnych magnitúd ====
Problémom vyššie uvedených magnitúd je ich nepresnosť (resp. nemerateľnosť [[moment]]u) pri veľkých zemetraseniach. Je to spôsobené tým, že amplitúda seizmickej vlny s [[Vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]] menšou ako rozmery poruchovej časti zlomu sa s plochou poruchy (teda aj so zväčšujúcou sa energiou) nezväčšuje. Túto chybu rieši ''momentové magnitúdo'' (M<sub>W</sub>), ktoré sa vypočítava nasledovne:
: <math>M_\mathrm{W} = \frac{2}{3} \log{M_\mathrm{0}} - 6,06\,\!</math>
kde '''M<sub>0</sub>''' je seizmický moment vyjadrený vzťahom:
: <math>M_\mathrm{0} = \mu A D\,\!</math>
* '''A''' je plocha porušenej časti zlomu
* '''D''' je priemerná hodnota výslednej diskontinuity.

=== Energia zemetrasenia ===
Na odhad energie, uvoľnenej vo forme seizmických vĺn sa používa približný empirický vzorec:
:<math>\log{E} = 4,8 + 1,5M_\mathrm{S}\,\!</math>

Tento vzorec možno dobre využiť na porovnanie zemetrasení s magnitúdom x a x + 1. Energia zemetrasenia s magnitúdom x + 1 je väčšia 31,6-krát. Pri najväčšom známom zemetrasení v [[Čile]] v roku [[1960]] sa uvoľnilo (vo forme seizmických vĺn) miliónkrát viac energie, ako pri výbuchu [[Atómová bomba|atómovej bomby]] v [[Hirošima (mesto)|Hirošime]]. Je to najväčšie jednorazovo uvoľnené množstvo energie pri krátkodobom fyzikálnom procese na Zemi.

== Meranie zemetrasení ==
[[Súbor:Kinemetrics seismograph.jpg|thumb|right|Záznamová časť seizmogramu]]
{{Hlavný článok|Seizmometer}}
Jediné záznamy o výskyte zemetrasenia predstavujú (ak nerátame ľudskými zmyslami pozorovateľné prejavy, tie však pre vyhodnotenie jeho intenzity nemajú žiaden význam) pre geofyzikov [[seizmogram]]y, ktoré sú zhotovované [[Seizmometer|seizmometrami]]. Seizmometer je zariadenie, využívajúce princíp [[Zotrvačnosť|zotrvačnosti]]. Konštrukciu jednoduchého seizmometra tvorí pevne ukotvený rám, na ktorom je zavesené [[kyvadlo]], potom zariadenie na prevod mechanického pohybu kyvadla na elektrický impulz a záznamové zariadenie. Po príchode seizmických vĺn dochádza k pohybu zeme a relatívnemu pohybu kyvadla voči rámu (prenesene voči zemi, kde je rám ukotvený).

=== Seizmické siete ===
Seizmogram zaznamenáva vertikálne aj horizontálne pohyby (v smere sever-juh a východ-západ) a predstavuje úplnú informáciu o pohybe [[pôda|pôdy]] na určitom mieste v určitom časovom intervale. Čo však nie je možné z takéhoto záznamu zistiť, je správanie sa seizmických vĺn medzi ohniskom zemetrasenia a umiestnením seizmogramu. Na takéto účely sa používa sústava viacerých seizmometrov – tzv. seizmická sieť. Na lokalizáciu ohniska zemetrasenia sú potrebné záznamy z najmenej troch seizmometrov (seizmických staníc), pričom ohnisko zemetrasenia sa nachádza v priesečníku kružníc, ktorých stred je definovaný polohou seizmickej stanice a polomer vzdialenosťou ohniska od stanice.

Siete sa rozdeľujú na globálne, národné, regionálne a lokálne. Globálnu sieť seizmogramov predstavuje napr. [[Svetová sieť štandardných seizmografov]] (WWSSN), ktorá bola vybudovaná v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] a pozostáva z viac ako 100 seizmických staníc v 60 krajinách sveta.

Národné siete sú zriaďované jednotlivými krajinami (niektoré už fungujú viac ako 100 rokov). Údaje národných sietí sa priebežne zasielajú a vyhodnocujú v medzinárodných centrách (napr. [[Medzinárodné seizmologické centrum]] v [[Newbury]] vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]). Regionálne a lokálne siete (rozdiel je vo veľkosti monitorovanej plochy {{km2|100}} regionálnej až po {{km2|1}} lokálnej siete) slúžia na monitorovanie určitej oblasti (napr. okolia aktívneho zlomu, alebo dôležitých stavieb – elektrární, mostov, priehrad).

== Následky zemetrasenia ==
[[Súbor:Izmit eart2.jpg|thumb|right|Zničené budovy v [[turecko]]m [[Izmit]]e v roku [[1999]]]]
=== Otrasy zemského povrchu ===
Pohyb pôdy na určitom mieste zemského povrchu je hlavným prejavom zemetrasenia, výsledkom týchto pohybov vo vzťahu k civilizácii je poškodenie budov a iných stavieb. Výška poškodenia závisí od niekoľkých faktorov – ohniska zemetrasenia, prostredia medzi ohniskom a danou lokalitou a od geologickej, príp. topografickej charakteristiky samotnej lokality. Pohyby pôdy najviac ovplyvňujú povrchové seizmické vlny (tzv. Rayleighove vlny).

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu prejavov zemetrasenia v určitej lokalite sú geologické pomery a topografia povrchu. Nepríjemným javom je lokálne zosilnenie seizmických vĺn prechodom cez [[Vrstva (geológia)|vrstvy]] napr. nespevnených [[sediment]]ov (čo bolo príčinou katastrofického zemetrasenia, ktoré zasiahlo [[Mexiko|mexické]] hlavné mesto [[Mexiko (mesto)|Mexiko]] v roku [[1985]]). Iné lokálne zosilnenia predstavujú napr. zosilnenie na vrchole kopca, prechod seizmických vĺn z tvrdších do mäkších hornín.

=== Vibrácie Zeme ===
Veľké zemetrasenia (s magnitúdom M<sub>w</sub> > 6,5) [[Kmitanie|rozkmitajú]] teleso Zeme. Tento jav je známy ako '''EFO''' (z [[angličtina|angl.]] ''Earth's free oscillation'') a prvýkrát bol zdokumentovaný pri veľkom čilskom zemetrasení v roku [[1960]]. Zemské teleso kmitá sféroidálne (podobne ako kmitá futbalová lopta po náraze), radiálne (rytmické zväčšovanie a zmenšovanie povrchu Zeme) a toroidálne (dochádza k strižným pohybom paralelným k povrchu Zeme).

=== Sekundárne účinky zemetrasení ===
K sekundárnym prejavom zemetrasení patria [[cunami]] a rôzne [[zosuv]]y a [[zával]]y, skalné zrútenia, resp. zrútenia celých skalných a sutinových [[lavína|lavín]], [[bahnotok]]y, vznik [[puklina|trhlín]], alebo prepadov v pôde, ktoré môžu mať za následok ničivé požiare a záplavy spôsobené poškodením elektrického vedenia, resp. hrádzí, najmä v oblastiach, kde neboli stavby konštrukčne prispôsobené možným následkom zemetrasení. Príkladom môže byť zemetrasenie v San Franciscu roku 1906, kde najväčšie škody spôsobili požiare, ktoré v prevažne drevenom meste nastali po prerušení plynových potrubí. Správny výber bezpečných stavebných konštrukcií, ktorý by mal byť presne stanovený legislatívou, tak môže nebezpečenstvo sekundárnych efektov zemetrasení výrazne zredukovať.

==== Tsunami ====
[[Súbor:2004-tsunami.jpg|thumb|right|Cunami v [[Thajsko|Thajsku]] v roku [[2004]]]]
{{Hlavný článok|Cunami}}
Termín cunami označuje jednu alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine [[More|mora]], ktoré vznikajú pri silnom podmorskom zemetrasení, podmorskom zosuve alebo dopade [[meteorit]]u do mora alebo jeho blízkosti. [[Energia]] cunami je konštantná a závisí od jej [[rýchlosť|rýchlosti]] a štvorca (druhej mocniny) jej výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. [[Vlnová dĺžka]] cunami je veľmi veľká, v rade stoviek kilometrov, čo určuje jej správania. Vlna s tak dlhou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom [[oceán]]e ako v plytkej vode. Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí. Kým na hlbokom mori je cunami ťažko pozorovateľné (zvyčajne má výšku v jednotkách až desiatkach cm), pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do výšky {{m|30|m|w}} a viac. Vďaka veľmi dlhej vlnovej dĺžke na hlbokom mori môže cunami putovať tisíce kilometrov bez väčších strát energie. Najhoršie dôsledky zemetrasení v prímorských oblastiach spôsobujú práve vlny cunami. Cunami môže vzniknúť aj v dôsledku vzdialených zemetrasení, napr. zemetrasenia v Čile spôsobili cunami, ktoré zasiahli Havaj a Japonsko<ref name="McCall, 2005">McCall, G. J. H., 2005, Earthquakes. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editori), Encyclopedia of Geology. Volume 5. Elsevier, Amsterdam, s. 318 – 330</ref>.

==== Ostatné sekundárne účinky zemetrasení ====
Veľmi nebezpečnými následkami zemetrasení sú [[požiar]]e. Nebezpečné sú najmä v oblastiach so sieťou [[plynové potrubie|plynových potrubí]] alebo v oblastiach s výstavbou drevených budov. Ich umocnenie spôsobuje narušenie [[vodovod|vodovodných potrubí]], ktoré sťažujú [[hasenie]] požiarov. Požiare zapríčinili najviac obetí pri zemetrasení v [[zemetrasenie v San Franciscu v roku 1906|San Franciscu]] (1906), [[zemetrasenie v Tokiu v roku 1923|Tokiu]] (1923) alebo [[zemetrasenie v Kóbe v roku 1995|Kóbe]] (1995)<ref name="McCall, 2005"/>.

Skvapalnenie [[piesok|piesku]], [[silt]]u alebo [[íl]]ov je ďalším z faktorov zvyšujúcich škody po zemetraseniach. Seizmické vlny môžu mať za následok [[tixotropia|tixotropiu]] niektorých nespevnených sedimentov, ktoré môžu skvapalnieť. K takýmto škodám došlo počas zemetrasenia v [[Messina|Messine]] na Sicílii v roku 1908, kde zahynulo vyše 100 tisíc ľudí<ref name="McCall, 2005"/>. Podobné následky mali zemetrasenia v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]] v roku 1985, kde došlo k znásobeniu zemetrasných vĺn 8 až 50-krát v dôsledku skvapalnenia [[jazero|jazerných]] sedimentov, na ktorých stálo mesto. Podobne boli znásobené následky zemetrasenia s magnitúdom 8,4 {{km|130|m}} od [[Anchorage]], ktorého obytná výstavba bola založená na tixotropických Bootleggerských íloch<ref name="McCall, 2005"/>.

[[Zosuv]]y, [[skalné zrútenie|skalné zrútenia]] alebo prepadnutia podzemných priestorov (vrátane baní) sú tiež bežným javom súvisiacim so zemetraseniami, často sa prejavujú po hlavných otrasoch a dotrasoch. Veľmi nebezpečným sekundárnym efektom sú [[Choroba|nákazlivé choroby]] a vystavenie obyvateľstva nepriazni [[počasie|počasia]] po tom, čo veľké množstvo ľudí stratí strechu nad hlavou alebo je poškodená dôležitá infraštruktúra v krajine. Choroby sa šíria nielen kvôli nižším štandardom [[hygiena|hygieny]] pri prerušených vodovodných potrubiach, ale môžu byť tiež vážnym problémom najmä v tropických oblastiach, kde ľudia začnú používať provizórne, často znečistené zdroje [[voda|vody]]. Nákazlivé choroby sú tiež časté pri veľkom množstve obetí a mŕtvych tiel uväznených v troskách. Známa je napríklad epidémia [[cholera|cholery]] po [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasení na Haiti]] v roku 2010. Iným problémom bola nadchádzajúca zima po [[Zemetrasenie v Arménsku v roku 1988|zemetrasení v Spitaku]] v Arménsku v roku 1988, kde veľkému množstvu ľudí bez strechy nad hlavou chýbalo teplé oblečenie alebo zateplené stany. Zemetrasenie môže mať za následok celkové odrezanie oblasti od zásobovania a štátnej moci. V mnohých oblastiach musí po zemetraseniach zaisťovať poriadok armáda aby ochránila postihnuté obyvateľstvo a jeho majetok pred [[rabovanie|rabovaním]].

== Predpovedanie zemetrasení ==
Predpovedanie zemetrasení v určitom čase na určitom mieste je takpovediac nereálna záležitosť. Aj keď existujú určité náznaky ako zmeny [[Elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]] Zeme, zvýšený únik [[radón]]u, zníženie hladiny [[Podzemná voda|podzemných vôd]], alebo anomálne správanie sa zvierat, tieto javy nie sú pravidelným sprievodcom zemetrasení, preto na nich založené predpovede sú často nepresné (a často hraničia až so šarlatánstvom). Seizmológovia oveľa radšej používajú mapy seizmických rizík s uvedením pravdepodobnosti výskytu zemetrasenia v určitom čase na určitom mieste – to však už nejde o predpoveď.

V Číne úspešne predpovedali príchod zemetrasenia v roku [[1975]] na základe pozorovania zmien hladiny spodných vôd, zmien v správaní sa zvierat a meraní predtrasov. No už v roku [[1976]] vôbec nezachytili príznaky zemetrasenia v [[Tangšan]]e, ktoré si vyžiadalo cez 240 000 obetí (podľa niektorých zdrojov až niečo cez pol milióna).

Zmeny v chemickom zložení [[minerál]]ov deformačnej zóny, resp. zmeny fyzikálnych vlastností hornín by boli dobrým indikátorom budúceho zemetrasenia, no ich sledovanie je prakticky nerealizovateľné. Ak uvážime dĺžku zlomovej zóny niekoľko sto kilometrov, je takáto akcia nad možnosti vedeckých kapacít. Negatívne tiež vystupuje fakt, že väčšina zlomov je lokalizovaná pod zemským povrchom a odber vzoriek by bol dosť problematický.

Jediná použiteľná metóda je detekcia [[P vlna|primárnych vĺn]], ktoré sú nedeštruktívne a sú rýchlejšie ako [[S vlna|sekundárne]]. No príchod ničivých S vĺn sa oneskoruje (v závislosti od vzdialenosti od ohniska a hĺbky zemetrasenia) len o niekoľko sekúnd (v prípade vzdialených zemetrasení o desiatky sekúnd). Napriek tomu existujú patentované technológie na varovanie pred zemetraseniami založené na tomto princípe, známa ako Quake Guard alebo Quake Alarm.

=== Seizmické ohrozenie ===
[[Súbor:Gshap north europe.jpg|thumb|Mapa seizmickej záťaže strednej a severnej Európy]]
Seizmické ohrozenie predstavuje pravdepodobnosť výskytu seizmickej aktivity určitej úrovne na určitej lokalite v určitom čase. Odvodená veličina je '''seizmické riziko''', ktoré určuje pravdepodobnosť vzniku škody pri seizmickom ohrození a '''seizmicita''' je pravdepodobnosť výskytu zemetrasenia s určitým magnitúdom v určitom čase v určitej zóne.

Pre účely stavebných noriem o seizmických zaťaženiach je seizmické ohrozenie charakterizované hodnotami špičkového zrýchlenia (v m/s<sup>2</sup>). Voľba času v definícii závisí od charakteru (a životnosti) stavieb. Pre bežné stavby je na 90% pravdepodobnosť nepresiahnutia zvolenej úrovne seizmického pohybu záujmovým obdobím 50 rokov (pre lokality jadrových elektrární až 1 000 rokov). Na Slovensku sa seizmické zaťaženie stavebných konštrukcií bežných stavieb riadi normou STN 730036.

V krajinách s veľkým výskytom veľkých zemetrasení má určenie seizmického ohrozenia význam aj pre civilnú ochranu. Na základe hodnôt jednotlivých charakteristík seizmického ohrozenia sa vypracovávajú štúdie seizmického rizika (pri určitej hodnote seizmického pohybu), čo pomáha pri plánovaní a organizácii záchranných prác.

==== Seizmické ohrozenie Slovenska ====
Zemetrasenia sú na [[Slovensko|Slovensku]] pomerne ojedinelým javom, v porovnaní s [[Poľsko]]m a [[Česko]]m je miera seizmického ohrozenia väčšia a považovaná za strednú. Od roku [[1043]] je na území Slovenska evidovaných viac ako 650 zemetrasení s makro seizmickými prejavmi. Najsilnejšie boli zemetrasenia v rokoch [[1443]] (s epicentrom na strednom Slovensku – oblasť [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Kremnica|Kremnice]]), [[1763]] ([[Zemetrasenie v Komárne v roku 1763|epicentrum v Komárne]]) a [[1906]] (epicentrum v [[Dobrá Voda (okres Trnava)|Dobrej Vode]])<ref>Vladár, J. a kolektív, 1982; ''[[Encyklopédia Slovenska]] VI. zväzok T – Ž.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 559 – 560</ref>. Pre posledné zemetrasenie existujú aj seizmické záznamy – otrasená oblasť zasahovala do [[Rakúsko|Rakúska]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Česko|Česka]].

V [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]] sú zemetrasenia tektonickými dozvukmi [[terciér|treťohornej]] horotvornej činnosti súvisiacej so zrážkou bloku [[Alcapa]] a [[Európska platforma|Európskej platformy]] a tiež v dôsledku poklesu [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Na základe údajov seizmogramov, ako aj geologického prieskumu bolo na území Slovenska vyčlenených 6 ohniskových zón: oblasť [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]] (najmä [[Pernek]]-[[Modra]], Dobrá Voda); oblasť [[Trenčín]]-[[Žilina]]; oblasť [[Tatry|Tatier]], [[Podhalie|Podhalia]], stredného a severného [[Spiš (región)|Spiša]]; oblasť [[Komárno|Komárna]]; oblasť Stredného Slovenska okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]; a oblasť [[Zemplín (slovenský región)|Zemplína]] a [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]]<ref>Madarás, J., Fojtíková, L., 2009, [http://www.geologickykongres.eu/SGK09/abstrakty/Madaras_SGK09.pdf Seizmická aktivita na Slovensku vo vzťahu k tektonike.]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} in Zborník abstraktov Spoločného geologického kongresu Slovenskej a Českej geologickej spoločnosti. ŠGÚDŠ, Bratislava, s. 120 – 121</ref>.

=== Predchádzanie zemetraseniam ===
V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch minulého storočia]] prebehol v [[Denver]]i v americkom štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]] pokus, pri ktorom boli do zlomovej zóny navŕtané vrty, do ktorých bola napumpovaná [[voda]]. Výsledkom tohto experimentu bola séria menších zemetrasení. Experiment bol založený na tom, že voda ako ''„mazivo“'' znížila trenie v kontaktnej zóne horninových blokov, čím došlo k ich uvoľneniu. Cieľom bolo poukázať na možnosti znižovania rizika, resp. znižovania veľkosti zemetrasenia. Bohužiaľ daný proces je z vyššie uvedených dôvodov (hĺbka zlomu – najhlbší vrt na Zemi má len niečo cez {{km|12|m}} – {{m|12262|m}}, lokalita polostrov [[Kola (polostrov)|Kola]] v [[Rusko|Rusku]], {{km|10|m}} západne od mesta [[Zapoľarnij]]) použiteľný iba vo veľmi obmedzenom okruhu potenciálnych ohnísk.

== Veľké zemetrasenia ==
V nasledujúcich tabuľkách je uvedených desať najväčších zemetrasení, spracovaných podľa [[Geologická služba Spojených štátov|USGS]] od roku [[1900]]. Absolútne najväčším zemetrasením, čo sa týka počtu obetí, bolo zemetrasenie v roku [[1556]] v [[Čína|Číne]], kde zahynulo približne 830 000 ľudí.

=== Podľa počtu obetí (10 najväčších) ===
{| class="wikitable" align="center" width="100%"
|-
| width="5%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Pozícia
! width="55%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Lokalita
! width="15%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Počet obetí
! width="5%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Magnitúdo
! width="20%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Dátum
|-
! align="left" bgcolor="#ccddee" |1.
| align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], [[Tang-šan]]
| align="right" bgcolor="#ccddee" |255 000 *
| align="right" bgcolor="#ccddee" |7,5
| align="right" bgcolor="#ccddee" |27. júl 1976
|-
! align="left" bgcolor="#eeeeee" |2.
| align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Indický oceán]], severne od [[Sumatra|Sumatry]], pozri [[zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004|zemetrasenie v Indickom oceáne v roku 2004]]
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |227 898
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,1
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |26. december 2004
|-
! align="left" bgcolor="#ccddee" |3.
| align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], [[Ning-šia]]
| align="right" bgcolor="#ccddee" |200 000
| align="right" bgcolor="#ccddee" |7,8
| align="right" bgcolor="#ccddee" |16. december 1920
|-
! align="left" bgcolor="#eeeeee" |4.
| align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Haiti (štát)|Haiti]], [[Port-au-Prince]], pozri [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasenie v Haiti na roku 2010]]
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |230 000 **
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,0
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |12. január 2010
|-
! align="left" bgcolor="#ccddee" |5.
| align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Japonsko]], [[Kantó (región)|Kantó]]
| align="right" bgcolor="#ccddee" |142 800
| align="right" bgcolor="#ccddee" |7,9
| align="right" bgcolor="#ccddee" |1. september 1923
|-
! align="left" bgcolor="#eeeeee" |6.
| align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Sovietsky zväz]] (dnes [[Turkménsko]], [[Ašchabad]])
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |110 000
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,3
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |5. október 1948
|-
! align="left" bgcolor="#ccddee" |7.
| align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čína]], východný S'-čchuan, pozri [[zemetrasenie v S’-čchuane v roku 2008]]
| align="right" bgcolor="#ccddee" |87 587
| align="right" bgcolor="#ccddee" |7,9
| align="right" bgcolor="#ccddee" |12. máj 2008
|-
! align="left" bgcolor="#eeeeee" |8.
| align="left" bgcolor="#eeeeee" |severný [[Pakistan]]
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |86 000
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,6
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |8. október 2005
|-
! align="left" bgcolor="#ccddee" |9.
| align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Taliansko]], [[Messina]]
| align="right" bgcolor="#ccddee" |72 000
| align="right" bgcolor="#ccddee" |7,2
| align="right" bgcolor="#ccddee" |28. december 1908
|-
! align="left" bgcolor="#eeeeee" |10.
| align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Peru]]
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |70 000
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |7,9
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |31. máj 1970
|}
* <nowiki>*</nowiki> Tieto čísla boli uvedené čínskou vládou, celkový počet obetí sa však podľa USGS odhaduje až na 655 000.
* <nowiki>**</nowiki> Konečný počet obetí zatiaľ nebol stanovený.

=== Podľa intenzity (10 najväčších) ===
10 najväčších zemetrasení zaznamenaných od roku 1900<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Largest Earthquakes in the World Since 1900
  | url = http://earthquake.usgs.gov/earthquakes/world/10_largest_world.php
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 02.11.2010
  | dátum prístupu = 09.09.2011
  | vydavateľ = earthquake.usgs.gov
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}</ref>:
{| class="wikitable" align="center" width="100%"
|-
| width="5%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Pozícia
! width="55%" align="left" bgcolor="#77bbdd" |Lokalita
! width="5%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Magnitúdo
! width="20%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Dátum
! width="15%" align="right" bgcolor="#77bbdd" |Počet obetí
|-
! align="left" bgcolor="#ccddee" |1.
| align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Čile]], na pobreží južnej časti, neďaleko mesta Concepción
| align="right" bgcolor="#ccddee" |9,5
| align="right" bgcolor="#ccddee" |22. máj 1960
| align="right" bgcolor="#ccddee" |~ 2 000
|-
! align="left" bgcolor="#eeeeee" |2.
| align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Aljaška]], [[Ostrov Princa Wiliama]]
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,2
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |28. marec 1964
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |128
|-
! align="left" bgcolor="#ccddee" |3.
| align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Indický oceán]], neďaleko západného pobrežia severnej časti ostrova [[Sumatra]]
| align="right" bgcolor="#ccddee" |9,1
| align="right" bgcolor="#ccddee" |26. december 2004
| align="right" bgcolor="#ccddee" |227 898
|-
! align="left" bgcolor="#eeeeee" |4.
| align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Sendai]], [[Japonsko]], pozri [[zemetrasenie a cunami v Tóhoku]]
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |9,0
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |11. marec 2011
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |15 057 *
|-
! align="left" bgcolor="#ccddee" |5.
| align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Kamčatka]]
| align="right" bgcolor="#ccddee" |9,0
| align="right" bgcolor="#ccddee" |4. november 1954
| align="right" bgcolor="#ccddee" |0
|-
! align="left" bgcolor="#eeeeee" |6.
| align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Tichý oceán]], neďaleko pobrežia [[Ekvádor]]u
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,8
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |31. január 1906
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |~ 1 500
|-
! align="left" bgcolor="#ccddee" |7.
| align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Zemetrasenie v Čile 27. februára 2010|Maule]], [[Čile]]
| align="right" bgcolor="#ccddee" |8,8
| align="right" bgcolor="#ccddee" |27. február 1906
| align="right" bgcolor="#ccddee" |~ 500
|-
! align="left" bgcolor="#eeeeee" |8.
| align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Aleuty]], [[Rat Island]]
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,7
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |4. február 1965
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |0
|-
! align="left" bgcolor="#ccddee" |9.
| align="left" bgcolor="#ccddee" |[[Indický oceán]], neďaleko severného pobrežia ostrova [[Sumatra]]
| align="right" bgcolor="#ccddee" |8,6
| align="right" bgcolor="#ccddee" |28. marec 2005
| align="right" bgcolor="#ccddee" |1 000
|-
! align="left" bgcolor="#eeeeee" |10.
| align="left" bgcolor="#eeeeee" |[[Tibet (autonómna oblasť)|Tibet]]
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |8,6
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |15. august 1950
| align="right" bgcolor="#eeeeee" |780
|}

* <nowiki>*</nowiki> Počet obetí ešte nie je konečný.

== Referencie ==
<references />

== Pozri aj ==
* [[zoznam zemetrasení]]
* [[seizmogram]]
* [[seizmometer]]
* [[seizmická vlna]]
* [[zlom (geológia)]]
* [[platňová tektonika]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Earthquakes|štítok=zemetrasenia}}.

== Externé odkazy ==
* [http://earthquake.usgs.gov/ earthquake.usgs.gov] – stránka USGS venovaná seizmickým rizikám
* [http://www.agu.org www.agu.org] – americká únia geofyzikov
* [http://www.iris.iris.edu/sumatra/free_oscillations_second.htm www.iris.iris.edu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080604091240/http://www.iris.iris.edu/sumatra/free_oscillations_second.htm |date=2008-06-04 }} – EFO pozorované pri zemetrasení na Sumatre v 2004
* http://www.emsc-csem.org/ – European-Mediterranean Seismological Centre

== Zdroje ==
{{Portál|Vedy o Zemi}}
* Beazley, Mitchell, Anatómia Zeme, Mladé letá, Bratislava, 1988
* Masuda, K., Laboratory Studies on the Role of the Crustal Fluids in Micromechanics of Earthquake Generation Processes, American Geophysical Union, Fall Meeting 2005
* [[Peter Moczo|Moczo]], P., Labák, P., Zemetrasenia a seizmické ohrozenie, Geofyzikálny ústav SAV, 2000
* Roig Silva, C., Goldsby, D. L., Di Toro, G., Tullis, T. E., The Role of Silica Content in Dynamic Fault Weakening Due to Gel Lubrication, American Geophysical Union, High-Velocity Friction and Earthquake Generation Processes I Meeting
* {{preklad|en|Earthquake prediction|213684746|en|Earthquake|213663561|en|Kola Superdeep Borehole|216971295}}

[[Kategória:Zemetrasenia| Zemetrasenie]]
[[Kategória:Seizmológia]]
[[Kategória:Prírodné katastrofy]]