Zobrazenie zdroja stránky Weberov-Fechnerov zákon

'''Weberov zákon:''' Vzťah medzi rastom intenzity štandardného podnetu a zvyšovaním rozdielového prahu je celkom stabilný, čo Weber vyjadril následujúcim vzorcom:
: <math>k = \frac{\mathrm{d}I}{I}</math> 
: 
: ,kde
* '''k''' je Weberová konštanta
* <math>I</math> je intenzita základného podnetu
* <math>\mathrm{d}I</math> je prírastok intenzity zodpovedajúci najmenšiemu pozorovateľnému rozdielu (angl. JND – ''just noticeable difference''). 

Ide teda o pomer medzi intenzitou základného podnetu <math>I</math> a jeho prírastkom <math>\mathrm{d}I</math>, ktorý je konštantný (<math>k</math>) 

Zákon ako prvý formuloval nemecký fyziológ [[Ernst Heinrich Weber]]. 
Matematik [[Gustav Theodor Fechner]] (1801–1887) odvodil Weberov zákon pomocou integrálu za predpokladu, že <math>k</math> je konštantné a nezávislé od <math>l</math>:
: <math>\Delta E = c \cdot \frac{\Delta l}{l}</math> &nbsp; &nbsp; ''[[Fechnerov zákon]]''
: <math>E = c \cdot \ln\frac{l}{l_0}</math> &nbsp; &nbsp; ''Weberov–Fechnerov zákon''

Rozdielový prah pre každý zmyslový orgán je relatívne konštantou veličinou, udáva aký pomer má byť medzi prírastkom a počiatočnou veľkosťou podnetu, aby vznikla pociťovaná, práve badateľná zmena podnetu

Ku 100 g závažiu pridáme 1&nbsp;g – nepociťujeme zmenu vo veľkosti podnetu
*pri 3,4 g – už áno (k = 3,4/100)
*pri 200 g – zmenu vnímame pri cca 6,8&nbsp;g závaží
*pri 300 g – 10,2&nbsp;g atď.


[[Kategória:Psychofyzika]]