Zobrazenie zdroja stránky Viacnásobná hviezda

[[Súbor:HD188753 orbit.jpg|upright=2|thumb|[[Trojhviezda]] [[HD 188753]], príklad viacnásobnej hviezdy (umelcova predstava)]]
'''Viacnásobná hviezda''' je systém pozostávajúci z troch alebo viacerých [[Hviezda|hviezd]], ktoré sa zo [[Zem]]e javia pri sebe blízko na oblohe. Toto môže byť dôsledkom fyzickej blízkosti hviezd a ich vzájomného [[Gravitácia|gravitačného]] pôsobenia, vtedy je viacnásobná hviezda považovaná za ''fyzickú''. V druhom prípade môže byť ich blízkosť iba domnelá, vtedy ide o ''optický'' systém.<ref>[http://www.rssd.esa.int/index.php?project=HIPPARCOS&page=Double_stars Hipparcos: Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy], web page, accessed October 31, 2007.</ref><ref name="toko">[http://adsabs.harvard.edu/abs/1997A&AS..124...75T MSC - katalóg fyzických viacnásobných hviezd], A. A. Tokovinin, ''[[Astronomy and Astrophysics|Astronomy and Astrophysics Supplement Series]]'' '''124''' (July 1997), pp. 75–84.</ref><ref>[http://www.seds.org/messier/bina.html Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy], web page, accessed May 26, 2007.</ref> Fyzické viacnásobné hviezdy sa vo všeobecnosti nazývajú aj [[Hviezdna sústava|viacnásobnými hviezdnymi sústavami]].

Väčšina týchto systémov sú [[Trojhviezda|trojhviezdy]] často označované ako ''trinary'' alebo ''temary''. Väčšie systémy, ako sú štvorhiezdy, päťhviezdy, šesťhviezdy a tak ďalej, sa štatisticky vyskytujú menej.

Veľkosť systému viacnásobnej hviezdy sa pohybuje v strede medzi [[Dvojhviezda|systémom dvojhviezdy]], s dvoma hviezdami na stabilných [[Obežná dráha|obežných dráhach]] a [[Otvorená hviezdokopa|otvorenými hviezdokopami]], ktoré majú komplexnejšiu dynamiku a obsahujú od 100 do 1000 hviezd.<ref>p. 24, ''Galaktická dynamika'', James Binney and Scott Tremaine, Princeton University Press, 1987, ISBN 0-691-08445-9.</ref> Môžu byť rozdelené do dvoch tried, ktoré zodpovedajú týmto dvom extrémom. Väčšina viacnásobných hviezd je usporiadaná hierarchickým spôsobom s menšou obežnou dráhou umiestnenou vo vnútri väčšej obežnej dráhy. V takýchto systémoch je málo interakcií medzi obežnými dráhami, pričom podobne ako u dvojhviezd sú stabilné.<ref name=toko /><ref name=heintz1>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | title=Double Stars | publisher=D. Reidel Publishing Company, Dordrecht | isbn=9027708851 | pages=1 }}</ref> Ďalšie viacnásobné hviezdy, označované ako ''trapezia'', sú veľmi mladé, nestabilné systémy. Predpokladá sa, že vznikli vo hviezdnych "škôlkach" a rýchlo sa oddelili do viacnásobnej hviezdy. Príkladom takého systému je [[Trapéz Orióna|Trapéz]] v [[Hmlovina Orión|hmlovine Orión]].<ref name=heintztrapezia>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | title=Double Stars | publisher=D. Reidel Publishing Company, Dordrecht | isbn=9027708851 | pages=67–68 }}</ref><ref>Runaway Stars, Trapezia, and Subtrapezia, Christine Allen, Arcadio Poveda, and Alejandro Hernández-Alcántara, ''Revista Mexicana de Astronomía y Astrofísica (Serie de Conferencias)'' '''25''' (2006), pp. 13–15, {{Bibcode|2006RMxAC..25...13A}}.</ref>

== Hierarchia ==
=== Systémy trojhviezd ===
Vo fyzickom systéme trojhviezd každá hviezda [[Obežná dráha|obieha]] okolo [[Ťažisko (fyzika)|ťažiska]] systému. Zvyčajne dve hviezdy vytvoria uzatvorený [[Dvojhviezda|dvojhviezdny systém]] a tretia hviezda obieha tento pár vo vzdialenosti oveľa väčšej ako sú obežné dráhy prvých dvoch hviezd. Toto usporiadanie sa nazýva ''hierarchické''.<ref>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | title=Double Stars | publisher=D. Reidel Publishing Company, Dordrecht | isbn=9027708851 | pages=66–67}}</ref><ref name=evans>{{cite journal  | last=Evans | first=David S. | url=http://adsabs.harvard.edu/abs/1968QJRAS...9..388E | year=1968 | title=Hviezdy o vyššej početnosti | journal=Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society | volume=9 | bibcode=1968QJRAS...9..388E | pages=388–400}}</ref> Dôvodom pre takéto usporiadanie je, že ak sú veľkosti vnútorných a vonkajších obežných dráh porovnateľne veľké, systém sa môže stať dynamicky nestálym, čo vedie k vyvrhnutiu hviezdy z takéto systému.<ref>A Note on the Stability of Hierarchical Triple Stars with Initially Circular Orbits, L. G. Kiseleva, P. P. Eggleton, and J. P. Anosova, ''Monthly Notices of the Royal Astronomical Society'' '''267''', #1 (March 1994), pp. 161–166, {{Bibcode|1994MNRAS.267..161K}}.</ref> 

Trojhviezda, v ktorej nie sú všetky hviezdy gravitačne spojené, môže obsahovať fyzickú dvojhviezdu a ďalšiu optickú hviezdu (spoločníka), akou je napríklad [[Alfirk]]. Zriedkavo sa môže vyskytnúť aj čisto optická trojhviezda akou je [[Gamma Serpentis]], kde je každá z trojice v úplne inej vzdialenosti od Zeme.

=== Vyššia početnosť ===
[[Súbor:Mobile-diagrams.png|left|300px|thumb|Mobilné diagramy: (a) mnohonásobný - multiplex, (b) simplex, dvojhviezda, (c) simplex, trojhviezda, (d) simplex, štvorhviezda hierarchie 2, (e) simplex, štvorhviezda hierarchie 3, (f) simplex, päťhviezda hierarchie 4]]
Hierarchické viacnásobné hviezdne systémy s viac ako troma hviezdami môžu vytvoriť viac komplikovaných usporiadaní, ktoré môžu byť znázornené na tzv. mobilnom diagrame. Na obrázku vľavo sú znázornené niektoré príklady. Každá úroveň diagramu znázorňuje rozklad systému na dva alebo viac systémov s menšou veľkosťou. Počet úrovní v diagrame sa nazýva ''hierarchia''.<ref>pp. 393–394, {{cite journal | last=Evans | first=David S. | url=http://adsabs.harvard.edu/abs/1968QJRAS...9..388E | year=1968 | title=Hviezdy o vyššej početnosti | journal=Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society | volume=9 | bibcode=1968QJRAS...9..388E | pages=388–400}}</ref>

Jednoduchý diagram hierarchie 1, ako je znázornené v '''b''', popisuje systém dvojhviezdy.

Jednoduchý diagram hierarchie 2 môže popisovať systém trojhviezdy ako je '''c''', alebo štvorhviezdy ako je '''d'''.

Jednoduchý diagram hierarchie 3 môže popisovať systémy od štyroch do ôsmich hviezd. Mobilný diagram '''e''' znázorňuje príklad štvorhiezdneho systému hierarchie 3 skladajúceho sa z jednej vzdialenej hviezdy obiehajúcej okolo blízkej dvojhviezdy, pričom jedna zložka dvojhviezdy je zároveň ešte bližšou dvojhviezdou.

Skutočným príkladom systému hierarchie 3 je [[Kastor]], tiež známy ako Alpha Geminorum alebo α Gem. Skladá sa z viditeľnej dvojhviezdy (javí sa tak), ktorá po bližšom preskúmaní pozostáva z dvoch spektroskopických dvojhviezd. Môže byť aj štvorhviezdou hierarchie 2, podobne ako ''d'', okolo ktorej obieha ďalšia nejasná hviezda, ktorá sa javí ako červená trpaslíčia dvojhviezda. Týmto spôsobom by z nej bola šesťhviezda hierarchie 3.<ref>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | page=72 | title=Dvojhviezdy | publisher=D. Reidel Publishing Company, Dordrecht | isbn=9027708851 }}</ref>

Maximálnou hierarchiou v A. A. Tokovininovom katalógu viacnásobných hviezd y roku [[1999]] je 4.<ref>MSC - a catalogue of physical multiple stars, A. A. Tokovinin, 1997–1999, Centre de Données astronomiques de Strasbourg ID [http://cdsarc.u-strasbg.fr/viz-bin/Cat?J/A%2bAS/124/75 J/A+AS/124/75].</ref> Napríklad hviezdy Gliese 644A a Gliese 644B sú sformované do blízkej viditeľnej dvojhviezdy, zatiaľ čo Gliese 644B je spektroskopickou dvojhviezdou, takže ide o trojhviezdny systém. Tento systém má vzdialenú viditeľnú obiehajúcu hviezdu Gliese 643 a ešte vzdialenejšiu  Gliese 644C. Tieto hviezdy na seba gravitačne pôsobia. Takto vzniká päťhviezda s hierarchiou 4 podobne ako v ''f''.<ref>Štúdia viacnásobných hviezdnych systémov - IV. The triple-lined spectroscopic system Gliese 644, Tzevi Mazeh et al., ''Monthly Notices of the Royal Astronomical Society'' '''325''', 1 (July 2001), pp. 343–357, {{Bibcode|2001MNRAS.325..343M}}, {{doi|10.1046/j.1365-8711.2001.04419.x}}; see §7–8 for a discussion of the quintuple system.</ref>

Vyššie hierarchie sú tiež možné.<ref name="evans" /><ref>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | pages=65–66 | title=Double Stars | publisher=D. Reidel Publishing Company, Dordrecht | isbn=9027708851 }}</ref> Väčšina týchto hierarchií sú buď stále systémy alebo trpia vnútornými poruchami.<ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/1970AJ.....75.1140H], Harrington, R.S., ''Astronomical Journal'', '''75''' (1970), pp.114-118.</ref><ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/1987VA.....30...69F], Fekel, Francis C., ''Vistas in Astronomy'','''30''' (1987), pp. 69-76-118.</ref><ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/2006POBeo..80..155Z], Zhuchkov, R. Ya.; Orlov, V. V.; Rubinov, A. V., ''Publications of the Astronomical Observatory of Belgrade,'','''80''' (2006), pp. 155-160.</ref> Ostatné komplexné viacnásobné hviezdy sa časom teoreticky rozdrobia na menej komplexné systémy ako sú častejšie pozorované trojhviezdy, prípadne aj štvorhviezdy.<ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/2004ARep...48...45R], Rubinov, A. V., ''Astronomy Reports'' '''48''' (2004), pp. 155-160.</ref><ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/1977RMxAA...3..209H], Harrington, R. S., ''Rev. Mex. Astron. Astrofis'' '''3''' (1977), pp. 209.</ref>

== Trapézia ==
Druhá známa trieda viacnásobných hviezd pozostáva z mladých trapézií, pomenovaných podľa viacnásobnej hviezdy známej ako [[Trapéz Orióna|Trapéz]] v srdci [[Hmlovina Orión|hmloviny Orión]].<ref name=heintztrapezia /> Takéto systémy nie sú vzácne, ale často sa vyskytujú v blízkosti alebo vo vnútri jasných [[hmlovina (astronómia)|hmlovín]]. Tieto hviezdy nemajú štandardné hierarchické vzťahy, ale kompletné nestabilné obežné dráhy, kde centrum [[Gravitácia|gravitácie]] nie je pevne fixované na jeden bod, ale pohybuje sa v závislosti od toho, ako hviezdy menia svoje spoločné pozície. Tento vzťah sa nazýva ''Interplay'' (súhra).<ref name="Heintz 1978 68">{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | page=68 | title=Double Stars | publisher=D. Reidel Publishing Company, Dordrecht | isbn=9027708851 }}</ref> Takéto hviezdy sa nakoniec upokoja a vytvoria blízku dvojhviezdu so vzdialeným spoločníkom, ďalšou hviezdou, ktorá bola kedysi súčasťou systému, ale bola vyvrhnutá svojou veľkou rýchlosťou do medzihviezdneho priestoru.<ref name="Heintz 1978 68"/> Príkladom takýchto vyvrhnutých hviezd môžu byť [[AE Aurigae]], [[Mu Columbae]] a [[53 Arietis]], ktoré sa dostali do [[Trapéz Orióna|Trapéza]] v [[Hmlovina Orión|hmlovine Orión]] pred niekoľkými miliónmi rokov.<ref name="Blaauw">{{cite journal
 | last=Blaauw | first=A. | coauthors=Morgan, W.W.
 | year=1954 | title=Vesmírne pohyby AE Aurigae a Mu Columbae v hmlovine Orión | journal=Astrophysical Journal | volume=119| pages=625
 | doi=10.1086/145866}}</ref><ref name="Hoogerwerf">{{cite journal
 | last=Hoogerwerf | first=R. | coauthors=de Bruijne, J.H.J., P.T. de Zeeuw, P.T
 | year=2000 | title=Pôvod vyvrhnutých hviezd| journal=Astrophysical Journal | volume=544| pages=133–136
 | doi=10.1086/317315}}</ref>

== Obežný pohyb viacnásobných hviezd ==
=== Vypočítanie ťažiska dvojhviezd ===
V prípade jednoduchej dvojhviezdy (''r<sub>1</sub>'') je vzdialenosť od ťažiska prvej hviezdy k ťažisku hmoty daná:

:<math>r_1 = a \cdot {m_2 \over m_1 + m_2} = {a \over 1 + m_1/m_2}</math>

kde:
:''a'' je vzdialenosť medzi dvoma hviezdnymi stredmi
:''m''<sub>1</sub> and ''m''<sub>2</sub> sú hmoty oboch hviezd

Ak ''a'' je [[veľká polos]] [[Obežná dráha|obežnej dráhy]] na [[Elipsa|elipse]] jedného telesa okolo druhého, potom ''r<sub>1</sub>'' bude veľká polos obežnej dráhy prvého telesa okolo ťažiska hmoty alebo [[Barycentrum|barycentra]], a ''r''<sub>2</sub> = ''a'' - ''r''<sub>1</sub> bude veľká polos obežnej dráhy druhého telesa. Ak sa centrum hmoty nachádza vo vnútri masívnejšieho telesa, tak toto teleso sa bude javiť ako rozkmitané s postrehnuteľnou obežnou dráhou.

=== Ťažiská hmoty ===
Obrázky sú reprezentačné a nie [[Počítačová simulácia|simulované]]. Pozícia červeného kríža označuje centrum [[Gravitácia|gravitácie]] systému.

{| class="wikitable" width=480
|valign=top|[[Súbor:orbit1.gif|180px]]<br />(a.) Dve telesá rovnakej hmoty obiehajú okolo spoločného ťažiska hmoty alebo ''barycentra''.
|valign=top|[[Súbor:orbit2.gif|180px]]<br />(b.) Dve telesá s rozdielnou hmotou obiehajú okolo spoločného barycentra, podobne ako systém [[Cháron (mesiac)|Cháron]]-[[Pluto]].
|valign=top|[[Súbor:orbit3.gif|180px]]<br />(c.) Dve telesá s veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systém [[Zem]]-[[Mesiac]])
|-
|valign=top|[[Súbor:orbit4.gif|180px]]<br />(d.) Dve telesá s extrémne veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systém [[Slnko]]-[[Zem]])
|valign=top colspan=2|[[Súbor:orbit5.gif|360px]]<br />(e.) Dve telesá s podobnou hmotou obiehajúce po [[Elipsa|elipse]] okolo spoločného barycentra.
|}

== Označenia a názvoslovie ==
=== Označenia viacnásobných hviezd ===
Komponenty viacnásobných hviezd môžu byť špecifikované pripojením prípon, A, B, C atď., do označenia systémov. Prípony AB môžu byť použité na označenie páru skladajúceho sa z A a B.<ref name=Heintz19>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | page=19 | title=Dvojhviezdy | publisher=D. Reidel Publishing Company | location =  Dordrecht | isbn=9027708851 }}</ref><ref name=fmt>[http://ad.usno.navy.mil/wds/wdsweb_format.txt Format, Washingtonský katalóg dvojhviezd], Brian D. Mason, Gary L. Wycoff, a William I. Hartkopf, Oddelenie astrometrie, Námorné observatórium USA.  Accessed on line August 20, 2008.</ref> Postupnosť písmen B, C, atď. môže poukazovať na odlúčenie od komponentu A. Komponenty objavené v blízkosti už existujúceho komponentu môžu byť označované Aa, Ba atď.<ref name=fmt />

=== Názvoslovie v katalógu viacnásobných hviezd ===
[[Súbor:Tokovinin-multiple-star-notation.png|thumb|upright=1|Záznam podsystémov v A. A. Tokovininovom hviezdnom katalógu viacnásobných hviezd.]]
A. A. Tokovininov hviezdny katalóg viacnásobných hviezd používa systém, v ktorom každý podsystém v mobilnom diagrame je kódovaný postupnosťou číslic. V mobilnom diagrame '''d''' (na obrázku hore), sa napríklad najširšiemu systému priradí číslo 1, zatiaľ čo podsystémy obsahujúce jeho základné komponenty budú označené ako 11 a podsystémy obsahujúce jeho druhotné komponenty budú označené ako 12. Podsystémy, ktoré sa objavia pod tým v mobilnom diagrame, budú očíslované tromi, štyrmi alebo viacerými číslicami. Keď sa touto metódou popisuje nie-hierarchický systém, rovnaké číslo podsystému sa použije viac ako raz, napríklad, systém s tromi optickými komponentami A, B a C, pričom žiadne dva z nich nemôžu byť zoskupené do podsystému, bude mať dva podsystémy označené číslom 1 označujúcim dve dvojhviezdy AB a AC. V tomto prípade, ak B a C boli potom spojené do dvojhviezd, tak tieto budú mať označenie podsystémov 12 a 13.<ref>§2.4, [http://adsabs.harvard.edu/abs/1997A&AS..124...75T MSC - katalóg fyzických viacnásobných hviezd], A. A. Tokovinin, ''Astronómia a astrofyzika, doplnok'' '''124''' (Júl 1997), pp. 75–84.</ref>

=== Budúce názvoslovie systémov viacnásobných hviezd ===
Súčasné názvoslovie [[Dvojhviezda|dvojhviezd]] a viacnásobných hviezd môže pôsobiť zmätočne pri rôznych spôsoboch rozdielneho označovania novoobjavených dvojhviezd. Príkladom sú označenia pri objavení optických dvojhviezd a označenia dvojhviezd v [[Zákryt|zákryte]]. Navyše aj čísla komponentov môžu byť udávané rôzne, v závislosti od rôznych autorov (jeden dá A a druhý dá C).<ref name=post191>{{cite web | url=http://ad.usno.navy.mil/wds/wmc/wmc_post191.html
| title=Zmätok v názvosloví dvojhviezd: The Washington Multiplicity Catalog
| author=William I. Hartkopf & Brian D. Mason
| publisher=Námorné observatórium USA | accessdate=2008-09-12 }}</ref> Rokovania začaté v roku [[1999]] vyústili do štyroch navrhovaných schém na riešenie tohto problému:<ref name=post191 />
* KoMa - hierarchická schéma využívajúca veľké a malé písmená a arabské a rímske číslice.
* Metóda označovania Urban/Corbin - hierarchická číselná schéma podobná ako [[Deweyov desatinný systém]].<ref>{{cite web
| url=http://ad.usno.navy.mil/wds/wmc/uc.txt
| title=Urban/Corbin Designation Method
| publisher=United States Naval Observatory
| accessdate=2008-09-12
| archiveurl=https://web.archive.org/web/20070913220259/http://ad.usno.navy.mil/wds/wmc/uc.txt
| archivedate=2007-09-13
}}</ref>
* Postupný desatinný systém - nehierarchická desatinná schéma, kde dva komponenty a podsystémy sú označené číslami podľa postupnosti objavenia.<ref>{{cite web | url=http://ad.usno.navy.mil/wds/wmc/seq.txt
| title=Sequential Designation Method
| publisher=United States Naval Observatory
| accessdate=2008-09-12 }}</ref>
* WMC, Washingtonský katalóg viacnásobných hviezd - hierarchická schéma, kde prípony použité vo Washingtonskom katalógu dvojhviezd sú rozšírené o dodatočné pripojenie písmen a čísel.

Pre systém označovania, identifikovanie hierarchie vo vnútri systému, je výhodnejšie pri identifikovaní podsystémov a vypočítavaní ich vlastností.<ref>{{cite web
|url=http://ad.usno.navy.mil/wds/wmc/toko_hwds.txt
|title=On the designation of multiple stars
|author=A. Tokovinin
|date=April 18, 2000
|accessdate=2008-09-12
|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070922032710/http://ad.usno.navy.mil/wds/wmc/toko_hwds.txt
|archivedate=2007-09-22
}}</ref>

== Príklady ==
[[Súbor:HD 98800.jpg|thumb|upright=1|[[HD 98800]] je štvorhviezdny systém nachádzajúci sa v TW Hydrae asociácii.]]
* HR 3617 je viacnásobná hviezda s tromi hviedami, HR 3617A, HR 3617B, a HR 3617C. A a B tvoria fyzickú [[Dvojhviezda|dvojhviezdu]], zatiaľ čo C sa javí ako optická.
* [[Alfa Centauri]] je [[trojhviezda]] tvorená párom [[Žltý trpaslík|žltých trpaslíkov]] (Alfa Centauri A a Alfa Centauri B) a vzdialeným [[Červený trpaslík|červeným trpaslíkom]] [[Proxima Centauri]]. A aj B tvoria fyzickú dvojhviezdu označovanú ako  Alfa Centauri AB, α Cen AB, alebo RHD 1 AB.<ref name="wds2006">{{cite web
 | last=Mason | first=B.D. | coauthors=Wycoff, G.L. I. Hartkopf, W.I..
 | year=2008 | url=http://ad.usno.navy.mil/wds/
 | title=Washington Visual Double Star Catalog, 2006.5 (WDS)
 | publisher=U. S.Naval Observatory, Washington D.C.}}</ref> Stredne necentrálna [[obežná dráha]] dvojhviezdy spôsobuje najmenšiu vzdialenosť medzi hviezdami 11 [[AU]] a najväčšiu 36 AU. Proxima je od nich vzdialená približne 15 000 AU. Táto vzdialenosť je aj tak neporovnateľne malá s medzihviezdnymi vzdialenosťami. Obežná doba Proximy okolo α Cen AB je viac ako 500 000 rokov a nie je isté či na seba gravitačne pôsobia.<ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/2006AJ....132.1995W Are Proxima and α Centauri Gravitationally Bound?], Jeremy G. Wertheimer, Gregory Laughlin, ''Astronomical Journal'' '''132''', #5 (November 2006), pp. 1995–1997.</ref>
* [[HD 188753]] je fyzická trojhviezda nachádzajúca sa vo vzdialenosti približne 149 [[ly]] od [[Zem]]e v [[Súhvezdie|súhvezdí]]  [[Súhvezdie Labuť|Labuť]]. Skladá sa zo [[Žltý trpaslík|žltého trpaslíka]] HD 188753A, [[Oranžový trpaslík|oranžového trpaslíka]] HD 188753B, a [[Červený trpaslík|červeného trpaslíka]] HD 188753C. B a C obehnú okolo seba každých 156 dní a ako skupina obehnú okolo A každých 25,7 rokov. [[Extrasolárna planéta]] typu [[Horúci Jupiter]] pravdepodobne obieha okolo hlavnej hviezdy HD 188753A,<ref>{{cite journal|author=Konacki, M.|title=An extrasolar giant planet in a close triple-star system|journal=Nature|volume=436|issue=7048|pages=230–233|year=2005|doi=10.1038/nature03856|pmid=16015323}}</ref> ale jeho existencia je spochybnená nedávnymi výskumami.<ref>{{cite journal|author=Eggenberger, A.; Udry, S.; Mazeh, T.; Segal, Y.; Mayor, M.|title=No evidence of a hot Jupiter around HD 188753 A|journal=[[Astronomy and Astrophysics]]|volume=466|issue=3|pages=1179–1183|doi=10.1051/0004-6361:20066835|year=2007}}</ref>
* severná hviezda [[Polárka]] alebo Alfa Ursa Minoris (α UMi) je systémom trojhviezdy, kde najbližšia hviezda je extrémne blízko k hlavnej hviezde - tak blízko, že sa dala zistiť iba vďaka gravitačným vplyvom na Polárke A (α UMi A), kým  nebola v roku [[2006]] vyfotografovaná [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom]].

== Referencie ==
<references />

== Pozri aj ==
* [[Dvojhviezda]]
* [[Trojhviezda]]
* [[Hviezdna sústava]]

== Externé odkazy ==
* [http://ad.usno.navy.mil/wds/dsl.html Knižnica dvojhviezd] {{eng icon}}
* [http://www.space.com/searchforlife/090319-seti-planet-nomenclature.html Pomenovávanie nových extrasolárnych planét] {{eng icon}}

=== Individuálne ukážky ===
* [http://apod.nasa.gov/apod/ap020911.html Trojhviezdny systém, APOD] {{eng icon}}
* [http://apod.nasa.gov/apod/ap030323.html Systém Alfa Centauri, APOD] {{eng icon}}
* [http://apod.oa.uj.edu.pl/apod/ap020425.html Alpha Centauri, APOD, 25. apríl 2002] {{eng icon}}

== Iné projekty ==
{{portál|Astronómia|Astronomický}}
{{Projekt|commonscat=Multiple star systems}}

== Zdroj ==
{{preklad|en|Multiple star|366492374}}

{{Hviezdy}}

[[Kategória:Viacnásobné hviezdy| ]]
[[Kategória:Dvojhviezdy| ]]
[[Kategória:Trojhviezdy| ]]
[[Kategória:Štvorhviezdy| ]]
[[Kategória:Hviezdne sústavy]]