Zobrazenie zdroja stránky Saul Aaron Kripke

{{Infobox Filozof
 | Meno             = Saul Aaron Kripke
 | Portrét          = Kripke.JPG
 | Popis            = americký logik a filozof
 | Dátum narodenia  = {{dn|1940|11|13}}
 | Miesto narodenia = [[Bay Shore (New York)|Bay Shore]], [[New York (štát USA)|New York]]
 | Dátum úmrtia     = {{dúv|2022|09|15|1940|11|13}}
 | Miesto úmrtia    = 
 | Škola/tradícia   = [[analytická filozofia]]
 | Oblasť záujmu    = [[analytická filozofia]], [[logika]], [[matematika]],[[teória poznania|epistemológia]],[[filozofia jazyka]],[[filozofia matematiky]]
 | Význačné idey    = [[možný svet]], [[rigidný designátor]], [[a priori]],[[a posteriori]], [[potrebnosť|nutnosť]]
 | Profesia         = Filozof a profesor na: [[Princeton University]], [[Graduate Center, CUNY|CUNY Graduate Center]]
 | Alma mater       = [[Harvard University]] ([[Bakalársky titul|B.A.]], 1962)
}}

'''Saul Aaron Kripke''' ([{{IPA|'krɪpki}}]; * [[13. november]] [[1940]], [[Bay Shore (New York)|Bay Shore]], [[New York (štát USA)|New York]] – † [[15. september]] [[2022]])<ref name="britannica">Saul Kripke. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Saul-Kripke | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol [[Spojené štáty|americký]] [[logika|logik]] a [[filozof]] – jeden z najvplyvnejších mysliteľov súčasnej [[Analytická filozofia|analytickej filozofie]].<ref name="britannica" />

Jeho najslávnejšie práce sú z oblasti [[Modálna logika|modálnej logiky]] a [[Sémantika (náuka)|sémantiky]]. Do sémantiky prispel najmä teóriou [[Možný svet|možných svetov]].<ref>Jerry Fodor, "[http://www.lrb.co.uk/v26/n20/jerry-fodor/waters-water-everywhere Water's water everywhere]", ''London Review of Books'', 21 October 2004</ref> Avšak ústrednou postavou bol aj v iných odvetviach, ako sú napríklad [[filozofia jazyka]], [[Filozofia matematiky|matematiky]] či [[metafyzika]] a [[Teória poznania|epistemológia]]. Veľká časť jeho prác nebola doposiaľ publikovaná a existuje len v podobe nahrávok a [[rukopis (písanie)|rukopisov]].

Kripkemu sa tiež pripisuje revitalizácia metafyziky, ktorej popularita po kritike [[Logický pozitivizmus|logických pozitivistov]] bola žalostná. Podľa Kripkeho je [[potrebnosť|nutnosť]] termínom spadajúcim do metafyziky, čim sa odlišuje od významu pojmu ''[[a priori]]'', s ktorým býva ináč často stotožňovaná. Ten patrí do epistemológie. Vďaka takémuto inovatívnemu oddeleniu potom Kripke uznáva nutné [[Pravda (filozofia)|pravdy]], ktoré sú ''[[a posteriori]]'' – vyžadujú poznanie na základe [[Skúsenosť (filozofia)|skúsenosti]] (Napríklad: Voda je <chem>H2O</chem>).

Séria prednášok na Princetone z roku [[1970]], ktorá vyšla knižne pod názvom ''[[Pomenovanie a nevyhnutnosť]]'' ({{eng|''Naming and Necessity''}}), je ťažiskovým dielom analytickej filozofie. Kripke v ňom predkladá teóriu [[Pevný designátor|pevných designátorov]] (rigid designator) a [[Teória popisov (filozofia)|popisov]] (description). [[Vlastné meno|Vlastné mená]] označujúce konkrétne indivíduá sú pevne spojené s tým, čo [[Referencia (jazykoveda)|označujú]], sú pravdivé vo všetkých možných svetoch a nazývajú sa pevné designátory. Naproti nim stoja popisy, ktoré neoznačujú pevne a konkrétne. Meno „Saul Kripke“ označuje výhradne Saula Kripkeho, je to teda pevný designátor, avšak popis „[[súčasný kráľ Francúzska]]“ neoznačuje nikoho konkrétneho.

Kripke vo svojej knihe [[Wittgenstein on Rules and Private Language]] prispel k filozofii svojím originálnym čítaním [[Ludwig Wittgenstein|Ludwiga Wittgensteina]] (jeho prístup sa niekedy nazýva [[Kripkenstein]]).

== Životopis ==
Saul Kripke sa narodil ako najstaršie z troch detí [[Dorothy K. Kripke|Dorothy K. Kripkeovej]] a rabínovi [[Myerovi S. Kripkeovi]].<ref>{{cite book|last=Kripke|first=Saul|title=Philosophical Troubles: Collected Papers Volume 1|year=2011|publisher=Oxford University Press|location=Oxford|isbn=978-0-19-973015-5|pages=xii}}</ref> Jeho otec bol vedúcim synagógy Beth El, jedinej Konzervatívnej kongregácie v [[Omaha|Omahe]] (Nebraska). Dorothy K. Kripkeová sa venovala písaniu židovských náučných kníh pre deti. Saul spolu so svojimi dvoma sestrami, Madeline a Nettou, navštevoval Dundee Grade School a [[Omaha Central High School]].

Kripke bol považovaný za nadmieru nadané dieťa – sám sa dokázal do svojich šiestich rokov naučiť starovekú hebrejčinu a v deviatich už mal prečítané celé Shakespearovo dielo. Bez akéhokoľvek problému taktiež zvládol diela [[René Descartes|R. Descartesa]] či rôzne zložité matematické úlohy.<ref name="Charles McGrath">{{cite news|url = https://www.nytimes.com/2006/01/28/books/28krip.html?pagewanted=1&ei=5088&en=9b8c06355a8dc486&ex=1296104400&adxnnl=0&partner=rssnyt&emc=rss&adxnnlx=1156068875-xI9kVaL9WqHJhRK5STWHrw
| title = Philosopher, 65, Lectures Not About 'What Am I?' but 'What Is I?'
| author = Charles McGrath
| work = [[The New York Times]]
| date = 2006-01-28
| access-date = 2008-01-23
}}</ref><ref>''A Companion to Analytic Philosophy (Blackwell Companions to Philosophy)'', by A. P. Martinich (Editor), E. David Sosa (Editor), 38. Saul Kripke (1940–)</ref> Prvú [[Veta o úplnosti modálnej logiky|vetu o úplnosti modálnej logiky]] napísal už ako sedemnásťročný, no publikoval ju až o rok neskôr.
[[File:Saul Kripke's Gödel lecture at UCSB.jpg|thumb|350x350px|Saul Kripke vedie prednášku o [[Gödelova veta o neúplnosti|Gödelovej vete o neúplnosti]] na [[University of California]], Santa Barbara.]]
V roku [[1958]] Kripke dokončil strednú školu a nastúpil na [[Harvard University|Harvardovu univerzitu]] – na nej študuje do roku [[1962]] matematiku. Už počas svojho štúdia vyučoval na inej prestížnej univerzite, [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]], kurz logiky.<ref>{{cite web| url = https://www.gc.cuny.edu/Faculty/Core-Bios/Saul-Kripke| title = Saul Kripke – The Graduate Center, CUNY| accessdate = 2022-09-17| archiveurl = https://web.archive.org/web/20220119200058/https://www.gc.cuny.edu/Faculty/Core-Bios/Saul-Kripke| archivedate = 2022-01-19}}</ref> Po ukončení štúdia dostáva [[Fulbright Program|Fulbrightovo]] štipendium a v roku [[1963]] sa stáva členom [[Harvard Society of Fellows|Society of Fellows]]. Neskôr svoje štúdium sám okomentoval: ''„Kiežby som mohol úplne preskočiť vysokú školu. Spoznal som pár zaujímavých ľudí, no nemôžem povedať, že by som sa niečo naučil. Všetko som sa to asi mohol dozvedieť aj bez vysokej, len čítaním.“''<ref>{{cite news|url=https://www.nytimes.com/2006/01/28/books/philosopher-65-lectures-not-about-what-am-i-but-what-is-i.html|title=Philosopher, 65, Lectures Not About 'What Am I?' but 'What Is I?'|first=Charles|last=McGrath|date=January 28, 2006|newspaper=The New York Times}}</ref>

V roku [[1968]] Kripke začal učiť na [[Rockefeller University]] v New Yorku. Tu zotrval do roku [[1976]] a o dva roky na to prešiel na [[Princeton University|Princeton]], kde získal miesto vedúceho profesora.<ref>{{cite web|url=https://www.britannica.com/biography/Saul-Kripke|title=Saul Kripke - American logician and philosopher}}</ref> V roku [[1988]] získal Behrmanovu cenu za vynikajúce výsledky v humanitných vedách. Krátko po prelome tisícročia, v 2002, Kripke začal vyučovať na CUNY Graduate Center, kde o rok dostáva miesto profesora filozofie.

Kripke tiež získal čestné tituly na [[University_of_Nebraska–Lincoln|University of Nebraska]] v Omahe (1977), [[Johns Hopkins University]] (1997), [[University of Haifa]] v Izraeli (1998) a [[University of Pennsylvania]] (2005). Bol členom [[American Philosophical Society]] a zvoleným členom [[American Academy of Arts and Sciences]]. Korešpondenčným členom (Corresponding Fellow) [[British Academy|Britskej akadémie]] sa stal v roku [[1985]].<ref>https://www.britac.ac.uk/user/3271{{Dead link|date=July 2018 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Kripkemu bola udelená aj Schockova cena za logiku a filozofiu (2001).<ref>{{cite web | url=http://www.rolfschockprizes.se/en-GB/priset/tidigarepristagare.10.html | title=Kungl. Vetenskapsakademien | accessdate=2022-09-17 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20180108045340/http://www.rolfschockprizes.se/en-GB/priset/tidigarepristagare.10.html | archivedate=2018-01-08 }}</ref>

Kripke bol ženatý s filozofkou [[Margaret Gilbertová|Margaret Gilbertovou]].

Saul Kripke zomrel [[15. september|15. septembra]] [[2022]].<ref name="britannica" />

== Dielo ==
[[File:LTL model.png|thumb|185px|right|Ukážkový Kripkevský model pre lineárnu [[Temporálna logika|temporálnu logiku]]]]
[[File:Naming and Necessity.jpg|thumb|Obálka knihy ''[[Naming and Necessity]]'' ]]
Kripkeho prínos pre filozofiu zahŕňa:
# Kripkeho sémantiku pre modálnu logiku – postupne publikované vo viacerých esejach.
# Prednášky z Princetonu z roku [[1970]] – kniha Pomenovanie a nutnosť. Jedná sa o prevratné dielo filozofie jazyka.
# Interpretácia Wittgensteina.
# Teória pravdy.

===Modálna logika===
Dve Kripkeho rané práce Veta o úplnosti v modálnej logike (angl. A Completeness Theorem in Modal Logic) a Sémantické úvahy o modálnej logike (angl. Semantical Considerations on Modal Logic) sa venujú modálnej logike. Najbežnejšie logiky modálneho druhu sú založené na slabej logike nazývanej K (pomenované po Kripkem). Formálna sémantika neklasických logických systémov, ktorá bola najprv používaná pre modálne logiky, a neskôr aj pre intuicionistické a iné neklasické logiky, sa nazýva Kripkeho sémantika. Jej objav bol prelomový na poli neklasických logík, nakoľko predtým neexistovala nijaká teória modelov pre modálne logiky. 

Kripkeho alebo tiež modálny rámec je dvojica <math>\langle W,R\rangle</math>, kde ''W'' označuje neprázdnu množinu a ''R'' zastupuje binárny vzťah na množine ''W''. Prvky množiny ''W'' sa nazývajú uzly a svety. Binárny vzťah ''R'' sa zas volá vzťah dosiahnuteľnosti. Vlastnosti vzťahu ''R'', ako sú napríklad tranzitivita, reflexivita či iné, sa používajú aj pri pomenovávaní celej dvojice <math>\langle W,R\rangle</math>.
Trojica <math>\langle W,R,\Vdash\rangle</math> sa nazýva Kripkeho model. <math>\langle W,R\rangle</math> je Kripkeho rámec, a [[Turnstile (symbol)|<math>\Vdash</math>]] je vzťah medzi uzlami patriacimi množine ''W'' a nasledujúcimi modálnymi formulami:
# <math>w\Vdash\neg A</math> práve vtedy, keď <math>w\nVdash A</math>.
# <math>w\Vdash A\to B</math> práve vtedy, keď <math>w\nVdash A</math> or <math>w\Vdash B</math>.
# <math>w\Vdash\Box A</math> práve vtedy, keď <math>\forall u\,(w\; R\; u</math> implikuje <math>u\Vdash A)</math>.

<math>w\Vdash A</math> čítame ako „''w'' vyhovuje ''A''“. Vzťah <math>w\Vdash A</math> sa nazýva vzťahom vyhovovania, ohodnotenia alebo forsingovým vzťahom. Vzťah vyhovovania je jednoznačne určený svojimi hodnotami propozičných premenných. 

Formula ''A'' je validná:
# v modeli <math>\langle W,R,\Vdash\rangle</math>, ak <math>w\Vdash A</math> pre všetky ''w''&nbsp;∈&nbsp;''W''
# v rámci <math>\langle W,R\rangle</math>, ak je validná v <math>\langle W,R,\Vdash\rangle</math> pre všetky možné možnosti <math>\Vdash</math>
# v triede rámcov alebo modelov ''C'', pokiaľ je validná v každom členovi ''C''.

Thm(''C'') definujeme ako množinu všetkých formúl validných v ''C''. A naopak, ak je ''X'' množina všetkých formúl, potom Mod(''X'') bude množinou všetkých rámcov, v ktorých sú všetky formuly z ''X'' validné.
 
Modálna logika ''L'' (sada formúl) je riadna (angl. sound) vzhľadom ku rámcom ''C'', ak ''L''&nbsp;⊆&nbsp;Thm(''C''). ''L'' je kompletná vzhľadom k ''C'', ak ''L''&nbsp;⊇&nbsp;Thm(''C''). 
Sémantika je užitočná na skúmanie logiky výhradne v prípade, ak vzťah sémantického vyplývania odráža jeho syntaktický náprotivok – dôsledkový vzťah – závislý výhradne od logickej formy viet. Je nevyhnutné poznať, ktoré modálne logiky sú riadne (angl. sound) a úplné (angl. complete) vzhľadom ku triede Kripkeho rámcov, a určiť pre ne, o akú triedu presne ide.

Pre akúkolvek triedu ''C'' Kripkeho rámcov je Thm(''C'') normálna modálna logika (vety minimálnej normálnej modálnej logiky – ''K'' – sú platné v každom Kripkeho modeli). Opak však vo všeobecnosti neplatí. Existujú Kripkovsky neúplné normálne modálne logiky, čo je neproblematické, pretože väčšina študovaných modálnych systémov je úplná pre triedy rámcov opísaných jednoduchými podmienkami. 

Normálna modálna logika ''L'' prislúcha alebo korešponduje s triedou rámcov ''C'', ak platí: ''C''&nbsp;=&nbsp;Mod(''L''). ''C'' je teda najväčšia trieda rámcov, o ktorej platí, že ''L'' je riadna vzhľadom k ''C''. ''L'' je teda Kripkovsky kompletná jedine vtedy, ak je úplná v príslušnej triede.

Uvažujme schému '''T''': <math>\Box A\to A</math>. '''T''' je validná v akomkoľvek reflexívnom rámci <math>\langle W,R\rangle</math>. Ak <math>w\Vdash \Box A</math>, potom <math>w\Vdash A</math>, keďže ''w''&nbsp;''R''&nbsp;''w''. Na druhej strane rámec, ktorý robí '''T''' validnou, musí byť reflexívny: fix ''w''&nbsp;∈&nbsp;''W''. Taktiež musí definovať vyhovovanie premennej ''p'' nasledovným spôsobom: <math>u\Vdash p</math> vtedy a len vtedy, keď ''w''&nbsp;''R''&nbsp;''u''. Potom <math>w\Vdash \Box p</math>, a teda platí <math>w\Vdash p</math> by '''T''', čo znamená, že ''w''&nbsp;''R''&nbsp;''w'' (keď použiejeme definíciu forsingového vzťahu <math>\Vdash</math>. '''T''' korešponduje s triedou reflexívnych Kripkovských rámcov.

Často je oveľa jednoduchšie charakterizovať korešpondujúcu triedu k ''L'' než dokázať jej úplnosť. Preto korešpondencia slúži ako pomôcka pri dôkazoch úplnosti. Používa sa tiež na dokazovanie neúplnosti modálnych logík: Predpokladajme, že ''L''<sub>1</sub> a ''L''<sub>2</sub>, kde ''L''<sub>1</sub>&nbsp;⊆&nbsp;''L''<sub>2</sub>, sú normálne modálne logiky, ktoré korešpondujú s tou istou triedou rámcov, no ''L''<sub>1</sub> nedokazuje všetky vety logiky ''L''<sub>2</sub>. Znamená to, že ''L''<sub>1</sub> je Kripkovsky neúplná. Napríklad schéma <math>\Box(A\equiv\Box A)\to\Box A</math> generuje nekompletnú logiku, nakoľko korešponduje s rovnakou triedou rámcov ako '''GL''' (viď Logika dokázateľnosti, angl. Provability logic), ale nedokazuje tautológiu '''GL'''  <math>\Box
A\to\Box\Box A</math>.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Kripkeho štruktúra]]
* [[Kripkeho sémantika]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvk/kripke_s.html}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kripke, Saul Aaron}}
[[Kategória:Filozofi USA]]
[[Kategória:Logici USA]]
[[Kategória:Osobnosti zo štátu New York]]
[[Kategória:Analytickí filozofi]]
[[Kategória:Epistemológovia]]
[[Kategória:Filozofi dejín]]
[[Kategória:Filozofi jazyka]]
[[Kategória:Filozofi mysle]]
[[Kategória:Filozofi 20. storočia]]
[[Kategória:Filozofi 21. storočia]]
[[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]]
[[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]]
[[Kategória:Členovia American Philosophical Society]]
[[Kategória:Členovia British Academy]]
[[Kategória:Členovia Európskej akadémie vied a umení]]
[[Kategória:Vyučujúci na Princeton University]]
[[Kategória:Absolventi Harvard University]]

== Zdroj == 
{{Preklad
| jazyk = en
| článok = Saul Kripke
| revízia = 1110837142
}}