Zobrazenie zdroja stránky Radar

[[Súbor:Radar antenna.jpg|náhľad|250px]]
'''Radar''' (z angl. '''ra'''dio '''d'''etection '''a'''nd '''r'''anging) alebo '''rádiolokátor''' je zariadenie, ktoré vysiela [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetické vlny]] a následne sníma ich odraz od objektu, schopného tieto vlny odrážať. V súčasnosti radary využívajú [[elektromagnetické žiarenie]] najmä z [[mikrovlnné žiarenie|mikrovlnnej]] oblasti.

== Informácia z radaru ==
Informácia, ktorá sa dá z odrazených radarových vĺn zistiť závisí od ich spracovania a použitého typu radaru. Principiálne však vieme zistiť:
* Podľa uhla pod ktorým sa vlny odrážajú poznáme relatívny smer, kde sa objekt nachádza.
* Na základe zmeraného času medzi vyslaním série vĺn a ich prijatím vieme určiť vzdialenosť objektu (za predpokladu známej rýchlosti šírenia sa elektromagnetických vĺn v danom prostredí):

: <math>R={c_0 \cdot t \over 2}</math>

kde: ''c<sub>0</sub>'' je rýchlosť svetla v danom prostredí, ''R'' je vzdialenosť a ''t'' je meraný čas.

* Na základe [[dopplerov jav|dopplerovho princípu]] aplikovaného na radar vieme zistiť rýchlosť radarom snímaného objektu relatívne k radaru.
* Pri vhodnom spracovaní je možné na základe radarovej informácie vytvoriť dokonca i obrázok snímaného objektu, prípadne túto informáciu (ako súčasť komplexnejšej [[metóda|metódy]]) použiť na zistenie jeho zloženia. 

== Dejiny ==
Princíp odrazu [[elektromagnetické vlny|elektromagnetických vĺn]] od [[kov|kovových]] predmetov bol objavený v roku [[1886]] [[Heinrich Rudolf Hertz|Heinrichom Hertzom]]. Prvé pokusy zameriavania objektov pomocou radaru sú zaznamenané z roku [[1904]] technikom zaoberajúcim sa vysokofrekvenčným žiarením, Christianom Hülsmeyerom. Ten si svoj [[telemobilskop]] schopný vyslať sekvenciu vĺn a následne merať ich odrazenú zložku, nechal [[30. apríl]]a [[1904]] patentovať.

V roku [[1935]] prezentovali anglickí vedci [[Robert Watson-Watt]] a [[Arnold Wilkins]] svoju technickú správu o zameriavaní lietadiel pomocou radaru. Na svoj demonštračný pokus použili [[British Broadcasting Corporation|BBC]] vysielač v [[Daventry]] a vyslali [[impulz]] s [[vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]] 49&nbsp;[[meter|metrov]]. Mobilný prijímač, vybavený na tú dobu moderným [[katóda|katódovým]] [[osciloskop]]om skutočne zachytil odraz tejto vlny od [[lietadlo|lietadla]], ktoré lietalo nad pokusným stanovišťom. Toto zariadenie bolo schopné zachytiť [[lietadlo]] až do vzdialenosti 13&nbsp;[[kilometer|kilometrov]].
Po tomto pokuse sa začal masívny výskum radarovej [[technika|techniky]] so silnými investíciami.

Významným impulzom v rozvoji radarovej techniky bola [[druhá svetová vojna]]. Výskumu a aplikácii radaru sa intenzívne venovali [[Spojené kráľovstvo]], [[Nemecko]], [[USA]] a [[Japonsko]]. S nasadením radových systémov sa rozvíjali len s malým časovým odstupom aj oblasti detekcie a rušenia radarových signálov.

== Aplikácie ==
* pozemné rádiolokátory vo vojenskej technike na varovanie pred nebezpečenstvom leteckého útoku
* rádiolokátory v [[bombardér]]och a [[lietadlo|lietadlách]] na zisťovanie pozície nepriateľských lietadiel
* radary v [[automobil]]och na meranie vzdialenosti medzi vozidlami s vyvolaním prípadnej následnej brzdovej akcie
* radar v doprave na meranie [[rýchlosť|rýchlosti]] dopravných prostriedkov
* radary v [[astronómia|astronómii]] na meranie vzdialeností [[planéta|planét]], [[kométa|komét]], prípadne na zisťovanie ich zloženia
* radary v [[meteorológia|meteorológií]], schopné sledovať predovšetkým miesto a intenzitu zrážkovej činnosti
* radary v lodnej doprave na zvýšenie bezpečnosti pri zníženej viditeľnosti

== Poznámka ==
Ako ku každej zbrani bola vyvinutá protizbraň, aj proti radaru bola vyvinutá [[technológia]], pomocou ktorej sa stalo [[lietadlo]] radarom nezachytiteľné. Táto [[technológia]] sa nazýva ''[[stealth]]'' (angl. skrytý, utajený). Jej princíp spočíva po prvé v takom tvare [[lietadlo|lietadla]], ktorý odrazí radarové vlny do prostredia mimo radaru, takže radar, ktorý tieto vlny vyslal ich nezachytí späť. Druhou ochranou bola aplikácia špeciálneho náteru pohlcujúceho žiarenie v mikrovlnnej oblasti.

Povrch prvých lietadiel ''stealth'' sa skladal z rovných plôch, ktorých spoje tvorili ostré hrany bez [[oblín]] (typicky [[Lockheed F-117 Nighthawk|F117]]). Pri prácach konštruktéri uprednostňovali hranaté tvary nie preto, že by lepšie pohlcovali či odrážali rádiové žiarenie, ale preto, aby dokázali jednoduchšie spočítať ich povrchovo odrazové vlastnosti (písal sa rok 1977). Dnešné lietadlá využívajúce technológiu Stealth sa vrátili k oblým tvarom, ktoré je dnes už možné prepočítať bod po bode (napr [[F-22 Raptor|F22]]). 

Treťou súčasťou technológie ''stealth'' je elektronický systém, ktorý obsahuje detektor radarového [[signál]]u a [[počítač]] s detailným modelom samotného lietadla. Ak systém zachytí radarový signál, začne ho sledovať a merať a podľa neho natáčať lietadlo vždy do takého smeru, aby bol odraz radarových vĺn nazad do radaru minimálny, v ideálnom prípade, aby sa vlny od rovných plôch lietadla úplne odrazili a stratili v priestore.

== Pozri aj ==
* [[Magnetrón]]
* [[Stealth (technológia)|Stealth]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Radar}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.radartutorial.eu Technológia Radar]


{{Meteorológia}}

[[Kategória:Vojenská technika]]
[[Kategória:Avionika]]
[[Kategória:Navigačné prístroje]]
[[Kategória:Meracie prístroje]]
[[Kategória:Radary| ]]