Zobrazenie zdroja stránky Pytagoras zo Samosu

{{Infobox Filozof
|Región = Západná filozofia
|Obdobie = [[Staroveká filozofia]]
|Farba záhlavia = lightsteelblue
|Portrét = Kapitolinischer Pythagoras.jpg
|Plné meno = Pytagoras (Πυθαγόρας)
|Dátum a miesto narodenia = [[580 pred Kr.]]/[[572 pred Kr.]]
|Dátum a miesto úmrtia = [[500 pred Kr.]]/[[490 pred Kr.]]
|Škola/tradícia = pytagorizmus
|Oblasť záujmu = [[metafyzika]], [[hudba]], [[matematika]], [[etika]], [[politika]]
|Význačné idey = [[zlatý rez]], [[pytagorova veta]]
}}
'''Pytagoras zo Samosu''' alebo '''Pýthagorás zo Samosu''' alebo '''Pythagoras zo Samosu''' (staršie sa písalo namiesto "Samosu" slovo "Samu"; asi [[580 pred Kr.]] - asi [[572 pred Kr.]] až [[496 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]], nábožensko-morálny reformátor, [[matematik]], [[astronóm]], [[Akustika|akustik]].  

Pytagoras sa narodil okolo roku 570 pred Kr. na ostrove Samos v rodine obchodníka. Ako malý chlapec často sprevádzal svojho otca na cestách za obchodom, prevažne do [[Itália|Itálie]]. Už v mladom veku vynikal prirodzeným darom reči a [[Charizma (sociológia)|charizmou]], ktorou si získaval sympatie svojho okolia a tak poľahky dokázal spraviť dojem aj na starešinu – úplne prvých mudrcov, mysliteľov a filozofov  v starovekom Grécku. Jedným z nich bol aj [[astronóm]] a [[matematik]] [[Táles|Thales]], ktorý okamžite rozpoznal v mladom Pytagorovi talent a zobral si ho do učenia. Thales presvedčil Pytagora aby odišiel do [[Staroveký Egypt|Egypta]]. 

Keď sa Pytagoras po 20 rokoch vrátil na Samos, málokto si ho pamätal. Usporiadal pár prednášok, seminárov, kde odprezentoval všetku to, čo sa naučil. Nakoniec ale zistil, že sa nenašiel nikto koho by nejakým spôsobom výraznejšie zaujal. V tom čase na Samose totiž úradoval a vládol [[Tyrania (Grécko)|tyran]] [[Polykrates zo Samosu|Polykrates]], a jeho spôsob vládnutia vôbec nedával priestor takýmto voľnomyšlienkárom. A tak netrvalo dlho a Pytagoras sa presťahoval do [[Crotone|Krotónu]], v Itálii. 

Po svojom príchode do Krotónu, rýchlo dosiahol  rozsiahly vplyv a veľa ľudí ho začalo nasledovať. 

Jeho stúpenci založili spolok [[Pytagoreizmus|Pytagorejská]] škola. Bola to však skôr sekta, uzatvorená spoločnosť s prísnymi pravidlami, ktorá dodržiavala najrôznejšie rituály. Od adeptov, ktorí sa túžili stať jeho žiakmi vyžadoval prísnu sebadisciplínu – päťročné obdobie úplného mlčania, niekoľkonásobné dlhodobé pôsty (21 a viac dňové) a očakával, že sa jeho stúpenci budú vzdelávať v matematike, astronómii a [[geometria|geometrii]].

Podstatou všetkého je podľa Pytagora číslo. Číslo je princíp, ktorý dáva veciam určitosť, jasnosť, poznateľnosť. Čísla sú aj symbolom [[Etika|etických]] hodnôt a vzťahu medzi ľuďmi.

V spolku, ktorý Pytagoras založil, ho považovali za veľkú autoritu a výrok 'Pytagoras to povedal' sa vraj používal ako argument pri uplatňovaní nejakého názoru.<ref>''Antológia z diel filozofov. I. zv. Predsokratici a Platon.'' Bratislava, Epocha 1970. 546 s.; s. 61</ref>

== Pytagorova práca ==
{{hlavný článok|Pytagorova veta}}
# Pytagorova veta je základná [[teoréma]] [[Euklidovská geometria|euklidovskej geometrie]]. Popisuje vzťah, ktorý platí medzi dĺžkami strán pravouhlého trojuholníka v rovine. Umožňuje jednoducho vypočítať dĺžku tretej strany trojuholníka, ak sú známe dĺžky jeho dvoch zvyšných strán.
- Obsah štvorca zostrojeného nad preponou (najdlhšou stranou) pravouhlého trojuholníka je rovný súčtu obsahov štvorcov zostrojených nad jeho odvesnami: <math>a^2 + b^2 = c^2</math>.

2. Zistil tiež, že pohyb planét a hviezd nie je spontánny, ale určený istými matematickými rovnicami. [[Dĺžka dráhy|Trajektóriu]] planét a iných vesmírnych telies je teda možné vypočítať. Spojením týchto dvoch zistení vznikla jeho teória. Predstavoval si planéty a iné vesmírne objekty ako noty, ktoré spolu tvoria jednu veľkú symfóniu – vesmír.

Podľa Pytagorových predstáv [[Zem]], [[Slnko]] a všetky [[Planéta|planéty]] obiehajú okolo centrálnej ohnivej gule.

3. Traduje sa, že keď prechádzal okolo kováčskej dielne, zaujalo ho, ako kladivá, ktorými otroci búšili do nákov, vydávajú zvonivý, harmonický súzvuk. Pátral po príčine a ukázalo sa, že hmotnosti kladív sú v pomere 6: 8: 9: 12. Pri súčasnom dopade kladív tak zneli harmonické akordy oktávy, kvinty a kvarty. Pytagoras potom experimentoval i so strunami a píšťalami rôznych dĺžok a stal sa vlastne zakladateľom hudobnej harmónie
[[Súbor:Pythagoras-2a.gif|náhľad|Pravouhlý trojuholník a Pytagorova veta demonštrovaná na ňom.]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Pytagoras|commonscat=Pythagoras}}

== Zdroje ==
{{Portál|Matematika||Astronómia}}
* {{filit|fvp/pytagoras.html}}
* {{preklad infoboxu|en|Pythagoras|244542101}}

{{Výhonok filozof}}


{{Predsokratici}}
{{Starovekí filozofi}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Astronómovia starovekého Grécka]]
[[Kategória:Matematici starovekého Grécka]]
[[Kategória:Predsokratici]]
[[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]]