Zobrazenie zdroja stránky Proxima Centauri

{{Infobox Hviezda
 | Meno                = Proxima Centauri
 | Epocha              = 2000.0
 | Premenlivosť        = [[Vzplanujúca hviezda]]
 | Spektrálny typ      = M5.5 V
 | Rektascenzia        = 14h 29m 43.0s<ref name="simbad">
 {{Citácia elektronického dokumentu
  | url = http://simbad.u-strasbg.fr/simbad/sim-id?Ident=proxima%20centauri
  | titul = V* V645 Cen&nbsp;– Flare Star
  | vydavateľ = Centre de Données astronomiques de Strasbourg
  | jazyk = po anglicky
  | dátum prístupu = 2009-11-25
 }}</ref>
 | Deklinácia          = -62° 40' 46"<ref name="simbad"/>
 | Vzdialenosť_ly      = 4,22
 | Vzdialenosť_pc      = 1,295
 | Zdanlivá magnitúda  = 11,05<ref name="simbad"/>
 | Hmotnosť_kg         = 
 | Hmotnosť_slnka      = 0,12
 | Polomer_km          = 
 | Polomer_slnka       = 0,15
 | B-V                 = 1,90<ref name="simbad"/>
 | V-I                 = 1,49<ref name="simbad"/>
 | Absolútna magnitúda = 15,49<ref group="A">Pre zdanlivú hviezdnu veľkosť ''m'' a paralaxu ''π'' sa absolútna hviezdna veľkosť ''M<sub>v</sub>'' vypočíta:<br /><math>\begin{smallmatrix}M_v\ =\ m + 5 (\log_{10}{\pi} + 1)\ =\ 11,05 + 5 (\log_{10}{0,77199} + 1)\ =\ 15,49\end{smallmatrix}</math></ref><br />max. 14,56
 | Svietivosť          = 5-12 × 10-5
 | Povrchová teplota   = 2670K
 | Vek                 = 1 × 109
 | Rotačná perióda     = 30-33 dní
 | Oscilačná perióda   = 
 | Poznámky            = 
 | Mená                = 
 | Zložky              = 
 | Spoločnice          = 
 | Planéty             = 
}}
[[Súbor:New shot of Proxima Centauri, our nearest neighbour.jpg|náhľad|Proxima Centauri na zábere [[HST]]]]

'''Proxima Centauri''' (alebo '''Alfa Centauri C'''), niekedy aj ''V 645 Centauri'' je najbližšia [[hviezda]] k [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]]. Je vzdialená 4,22 [[svetelný rok|svetelných rokov]] (približne 1,3 [[Parsek|pc]] alebo 43{{e|12}} [[kilometer|kilometrov]]). Ide o [[červený trpaslík|červeného trpaslíka]] [[Spektrálna klasifikácia|spektrálnej triedy]] M a nachádza sa v [[súhvezdie Kentaur|súhvezdí Centaurus]], v uhlovej vzdialenosti približne 2° od najjasnejšej hviezdy súhvezdia, [[Alfa Centauri|Alfy Centauri]]. Po astrofyzikálnej stránke ide o nepravidelnú [[premenná hviezda|eruptívnu premennú]] [[hviezda|hviezdu]] typu [[Luyten 726-8|UV Ceti]]. Vzhľadom na svoju polohu na južnej oblohe nie je Proxima severne od 27. [[rovnobežka|rovnobežky]] pozorovateľná; to znamená, že ani v najjužnejšej časti Európy nevychádza nad [[horizont]]. 

Pre pozemského pozorovateľa je Proxima Centauri po [[Slnko|Slnku]] najbližšia známa hviezda. (Nepočítajúc hypotetickú hviezdu Nemesis - červený alebo hnedý trpaslík, nachádzajúcou sa vo vzdialenosti 50 000 až 100 000 AU, za Oortovým mračnom).Napriek svojej blízkosti má [[hviezdna veľkosť|hviezdnu veľkosť]] len 11<sup>m</sup>, je 100-krát slabšia ako najslabšia hviezda viditeľná voľným okom. Objavil ju v roku [[1915]] [[Robert Innes]] ([[1861]]{{--}}[[1933]]), ktorý bol vtedy riaditeľom [[Union Observatory]] v [[Johannesburg]]u v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]]. Pre pozorovanie hviezdy je potrebný [[teleskop]] s priemerom minimálne 8 cm a aj tak je možné hviezdu pozorovať len za ideálnych podmienok (jasná obloha, bezmesačná noc, hviezda vysoko nad horizontom).<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Sherrod
| meno = P. Clay
| odkaz na autora = 
| titul = A Complete Manual of Amateur Astronomy: Tools and Techniques for Astronomical Observations
| vydanie = 1
| vydavateľ = Prentice-Hall
| miesto = New York
| poznámka = 
| rok = 1981
| strany = 
| isbn = 0486428206
}}</ref>

Proxima Centauri sa nachádza vo vzdialenosti 13 000 [[astronomická jednotka |astronomických jednotiek]] (0,21 [[svetelný rok|svetelných rokov]]) od [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]] sústavy A a B [[dvojhviezda|dvojhviezdy]] Alfa Centauri a mohla by sa preto nachádzať na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] s periódou približne 500 000 rokov. Preto býva Proxima označená tiež ako Alfa Centauri C. Presné [[astrometria|astrometrické]] merania družice [[Hipparcos]] však naznačujú, že aj keď sa Proxima a obe zložky dvojhviezdy Alfa Centauri v súčasnej dobe gravitačne ovplyvňujú, v budúcnosti sa pravdepodobne od seba vzdialia. Pri pozorovaní z Alfy Cen A alebo B by Proxima v súčasnosti vyzerala ako hviezda [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivej hviezdnej veľkosti]] 4,5<sup>m</sup>.

V roku [[2002]] bol optickou [[interferometer|interferometriou]] priamo zmeraný jej zdanlivý priemer 1,02 ± 0,08 tisícin oblúkovej sekundy, čo zodpovedá približne jeden a pol násobku priemeru planéty [[Jupiter]].

Proximu Centauri kvôli svojej malej vzdialenosti od [[Zem]]e často navrhujú ako prvý cieľ priekopníckeho [[medzihviezdny let|medzihviezdneho letu]]. Pretože ide o eruptívnu premennú hviezdu, v jej blízkosti pravdepodobne nemôže existovať [[mimozemský život|život]] pozemského typu.

== Pôvod mena ==
[[Súbor:Alpha centauri size.svg|thumb|left|Porovnanie veľkostí hviezd zľava – Slnko, Alfa Centauri A, Alfa Centauri B, Proxima Centauri]]
Názov hviezdy sa skladá z {{lat|Proxima}}) – ''najbližší'' v ženskom rode a názvu súhvezdia v [[genitív]]e. Preklad mena hviezdy je ''najbližšia Kentaura'' (rozumej: hviezda zo súhvezdia Centaurus). <ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Kleczek
| meno = Josif
| odkaz na autora = 
| titul = Naše souhvězdí
| vydanie = 1
| vydavateľ = Albatros
| miesto = Praha
| poznámka = 
| rok = 1978
| strany = 327
| isbn = 
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=297&nadpis=Proxima
| priezvisko = Hollan
| meno = Jan
| titul = Proxima není řecké písmeno
| vydavateľ = IAN
| issn = 1212-6691
| jazyk = po česky
| dátum prístupu = 2009-11-26
| url archívu = https://web.archive.org/web/20160304213715/http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=297&nadpis=Proxima
| dátum archivácie = 2016-03-04
}}</ref> Názov „V645 Centauri“ sa riadi pravidlami pre pomenovanie [[premenná hviezda|premenných hviezd]] a hovorí, že ide o 645. premennú hviezdu, ktorá bola objavená v súhvezdí Centaurus.

== Fyzikálne vlastnosti ==
Proxima Centauri je [[červený trpaslík]] [[spektrálna klasifikácia|spektrálnej triedy]] M a patrí do [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]] hviezd v [[Hertzsprungov-Russellov diagram|Hertzsprungovom-Russelovom diagrame]]. Hviezda je ďalej klasifikovaná ako ''neskorý M trpaslík''. Klasifikácia M5,5 Ve znamená, že ide o málo hmotného trpaslíka triedy M.

Iba s 12,3 % hmotnosti Slnka (približne 129 hmotností [[Jupiter]]a) má hviezda napriek svojej blízkosti [[Hviezdna veľkosť|zdanlivú hviezdnu veľkosť]] 11,05<sup>m</sup>. Je to stokrát menej ako najslabšia voľným okom pozorovateľná hviezda. [[Absolútna hviezdna veľkosť]] (jasnosť, akú má hviezda zo vzdialenosti 10 parsekov) je 15,5<sup>m</sup>. Ak by bola Proxima Centauri na mieste Slnka, bola by len stokrát jasnejšia ako [[Mesiac]] v [[spln]]e. [[planéta|Planéty]] by voľným okom neboli viditeľné, okrem [[Venuša|Venuše]], ktorá by žiarila v čase svojej najväčšej jasnosti ako hviezda šiestej veľkosti. Spln by žiaril ako matný červený kotúč so zdanlivou veľkosťou -2<sup>m</sup>.<ref group="A"> Rozdiel medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou Proxima Centauri a Slnka je 15,49&nbsp;−&nbsp;4,83&nbsp;=&nbsp;10,66. Venuša dosahuje maximálnu jasnosť -4,6<sup>m</sup>, takže jasnosť Venuše na rovnakej obežnej dráhe pri Proxima Centauri by bola −4,6&nbsp;+&nbsp;10,66&nbsp;=&nbsp;+6,06<sup>m</sup>.</ref>

Proxima Centauri vyžaruje 700-krát menej energie ako [[Slnko]], čo zodpovedá 0,14 % slnečného výkonu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://jumk.de/astronomie/sterne/alpha-centauri.shtml
| titul = Alpha Centauri
| jazyk = po nemecky
| dátum prístupu = 2009-11-25}}</ref> Najviac žiarenia vydáva hviezda v [[infračervené žiarenie|infračervenej oblasti spektra]], na [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] 1,2 mikrometra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.astronomie.de/news/eso/2003/005-03.htm
| titul = Portrait einer Nachbarsfamilie
| vydavateľ = Astronomie.de
| jazyk = po nemecky
| dátum prístupu = 2009-11-26
| url archívu = https://web.archive.org/web/20080529005525/http://www.astronomie.de/news/eso/2003/005-03.htm
| dátum archivácie = 2008-05-29
}}</ref> Vo viditeľnej oblasti spektra má hviezda len 0,056 % svietivosti Slnka.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Binney
| meno = James
| odkaz na autora = 
| titul = Galactic Dynamics
| vydanie = 1
| vydavateľ = Princeton University Press
| miesto = New York
| poznámka = 
| rok = 1988
| strany = 
| isbn = 0691084459
}}</ref> [[Chromosféra]] hviezdy je aktívna a vykazuje emisie [[ionizácia|ionizovaného]] [[horčík]]a na 280 [[meter|nanometroch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1996BAAS...28S.942G
| priezvisko = Guinan
| meno = E.F.
| priezvisko2 = Morgan
| meno2 = N.G.
| titul = Proxima Centauri: Rotation, Chromosperic Activity, and Flares
| vydavateľ = Bulletin of the American Astronomical Society, Vol 28, p. 942
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-26}}</ref>

Ak by mala Proxima o tretinu menšiu [[hmotnosť]], nemohla by v nej prebiehať [[termojadrová reakcia]], nespadala by pod definíciu ''hviezdy'' a bola by len [[hnedý trpaslík|hnedým trpaslíkom]] . [[Gravitácia]] na povrchu hviezdy je 5,20 [[Logaritmus|log]](g).<ref group="A">V astrofyzike sa povrchová gravitácie udáva v log g. Udáva sa v jednotkách [[Sústava CGS|CGS]], ktoré vyjadrujú zrýchlenie v cm za sekundu na druhú. Z toho sa potom vypočíta hodnota log10. V prípade Proxima Centauri je to 10 umocnené 5,20, to je 158,490 cm/s² prípadne 584,9 m/s². Ak bude hodnota delená 9,81 m/s² (hodnotou na Zemi), vyjde 161,55 väčšia hodnota tiaže ako na Zemi.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1996BAAS...28S.942G
| priezvisko = Ségransan
| meno = D.
| titul = First radius Measurements of very low mass stars with the VLTI
| vydavateľ = [[Astronomy and Astrophysics]], v. 397, p. L5-L8 (2003)
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-26}}</ref> V [[Astrofyzika|astrofyzike]] je povrchová gravitácia vyjadrená v log g. Priemerná [[hustota]] hviezdy hlavnej postupnosti stúpa so znižujúcou sa hmotnosťou hviezdy a Proxima nie je výnimkou.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Zombeck
| meno = Martin V.
| odkaz na autora = 
| titul = Handbook of Space Astronomy and Astrophysics
| vydanie = 
| vydavateľ = Cambridge University Press
| miesto = 
| poznámka = 
| rok = 1989
| strany = 109
| isbn = 
}}</ref> Hviezda má priemernú hustotu 56 800 kg/m<sup>3</sup>. Pre porovnanie Slnko má priemernú hustotu 1 409 kg/m<sup>3</sup>.<ref group="A"> Hustota (''ρ'') je daná hmotnosťou delenou objemom. V porovnaní so Slnkom je hustota:

{|

|<math>\rho</math>
|= <math>\begin{smallmatrix}\frac{M}{M_{\odot}} \cdot \left(\frac{R}{R_{\odot}} \right)^{-3} \cdot \rho_{\odot}\end{smallmatrix}</math>
|-
| ||= 0,123 · 0,145<sup>−3</sup> · 1,409&nbsp;g/cm<sup>3</sup>
|-
| ||= 56,8&nbsp;g/cm<sup>3</sup>
|}

kde <math>\begin{smallmatrix}\rho_{\odot}\end{smallmatrix}</math> predstavuje priemernú hustotu Slnka.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://solarsystem.nasa.gov/planets/profile.cfm?Object=Sun&Display=Facts&System=Metric
| titul = Sun: Facts & Figures
| vydavateľ = NASA
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-26
| url archívu = https://web.archive.org/web/20080102034758/http://solarsystem.nasa.gov/planets/profile.cfm?Object=Sun&Display=Facts&System=Metric
| dátum archivácie = 2008-01-02
}}</ref>

Proxima Centauri vytvára relatívne slabý [[hviezdny vietor]]. Úbytok hmotnosti hviezdy nepresahuje 20 % úbytku [[hmotnosť Slnka|hmotnosti Slnka]] [[slnečný vietor|slnečným vetrom]]. Hviezda je oveľa menšia ako Slnko, napriek tomu je úbytok hmotnosti na jednotku plochy osemkrát väčší ako u Slnka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://arxiv.org/abs/astro-ph/0011153
| titul = Observational Estimates for the Mass-Loss Rates of Alpha Centauri and Proxima Centauri Using HST Lyman-alpha Spectra
| vydavateľ = Astrophysical Journal
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-26}}</ref>

Vzhľadom na jej blízkosť mohol byť zmeraný jej uhlový priemer. [[Európske južné observatórium]] na kopci [[Paranal]] v [[Čile]] v roku [[2002]] s pomocou optického [[interferometer|interferometra]] určilo uhlový priemer Proxima Centauri na 1,02 ± 0,08 [[oblúková sekunda|milisekúnd]]. S pomocou známej vzdialenosti hviezdy bol vypočítaný priemer hviezdy na približne 200 000 km. To je sedmina priemeru Slnka alebo 1,5 násobok priemeru Jupitera.

=== Eruptívna premenná hviezda ===
Proxima Centauri patrí do kategórie [[eruptívna premenná hviezda|eruptívnych premenných]] hviezd typu [[Luyten 726-8|UV Ceti]], ktorých jasnosť kvôli magnetickej aktivite hviezdy stúpa nad priemernú hodnotu. Vplyvom malej hmotnosti hviezdy je vnútro hviezdy úplne [[prúdenie tepla|konvektívne]] (vytvorené teplo je z vnútra hviezdy von prenášané prúdením [[Fyzika plazmy|plazmy]], nie [[žiarenie|žiarením]]). Konvekcia je spojená s vytváraním a prenosom magnetického poľa hviezdy. Na povrchu hviezdy je magnetická energia magnetického poľa hviezdy uvoľnená [[erupcia]]mi, ktoré môžu zdvojnásobiť jasnosť hviezdy. Znamená to zvýšenie jasnosti hviezdy o jednu [[Hviezdna veľkosť|magnitúdu]].

Erupcie môžu vytrysknúť do vzdialenosti priemeru hviezdy a dosiahnuť teplotu až 2 miliónov [[kelvin]]ov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2004ApJ...612.1140C
| spoluautori = Christian, D.J.; Mathioudakis, M.; Bloomfield, D.S.; Dupuis, J.; Keenan, F.P.
| titul = A Detailed Study of Opacity in the Upper Atmosphere of Proxima Centauri
| vydavateľ = The Astrophysical Journal
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-25}}</ref> Z dôvodu vysokej teploty erupcií môže hviezda žiariť v oblasti [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] rovnakou jasnosťou ako Slnko.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2004ApJ...612.1140C
| titul = Proxima Centauri: The Nearest Star to the Sun
| vydavateľ = The Astrophysical Journal
| dátum = 20. augusta 2006
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-25}}</ref> Maximálna hodnota röntgenového žiarenia najväčšej erupcia môže dosiahnuť až 10<sup>28</sup> [[erg]]/s.<ref name="gudel">{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://cat.inist.fr/?aModele=afficheN&cpsidt=15511044
| spoluautori = Güdel M.; Audard M.; Reale F.; Skinner SL; Linsky JL
| titul = Flares from small to large: X-ray Spectroscopy of Proxima Centauri with XMM-Newton
| vydavateľ = [[Astronomy and Astrophysics]]
| dátum = 2004
| jazyk = po anglicky
| issn = 0004-6361
| dátum prístupu = 2009-11-25
| url archívu = https://web.archive.org/web/20110926095457/http://cat.inist.fr/?aModele=afficheN&cpsidt=15511044
| dátum archivácie = 2011-09-26
}}</ref>

Až 88 % povrchu hviezdy môže byť aktívnych; to je oveľa väčší podiel ako pri Slnku, dokonca aj v čase najvyššej aktivity [[Slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]. Aj v pokojných časoch s málo alebo žiadnymi erupciami zvyšuje táto aktivita teplotu [[koróna (astronómia)|koróny]] Proxima Centauri až na 3,5 miliónov [[kelvin]]ov, pričom teplota slnečnej koróny je maximálne 2 milióny kelvinov.<ref name="wargelin">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.iop.org/EJ/abstract/0004-637X/578/1/503/
| priezvisko = Wargelin
| meno = Bradford J.
| priezvisko2 = Drake
| meno2 = Jeremy J.
| titul = Stringent X-Ray Constraints on Mass Loss from Proxima Centauri
| vydavateľ = The Astrophysical Journal
| ročník = 2002
| doi = 10.1086/342270
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-16 | issn=0004-637X}}</ref>

Celková aktivita Proxima Centauri je v porovnaní s ostatnými červenými trpaslíkmi označovaná ako relatívne nízka, čo zodpovedá odhadovanému veku hviezdy. Aktivita hviezdy sa počas miliárd rokov v dôsledku znižovania rýchlosti [[rotácia|rotácie]] hviezdy taktiež znižuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://articles.adsabs.harvard.edu/abs/1986ApJS...61..531S
| spoluautori = Stauffer, J.R.; Hartmann, L.W.
| titul = Chromospheric activity, kinematics, and metallicities of nearby M dwarfs
| vydavateľ = Astrophysical Journal Supplement Series
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://arxiv.org/abs/astro-ph/0011153
| spoluautori = Brian E. Wood, Jeffrey L. Linsky, Hans-Reinhard Mueller, Gary P. Zankua
| titul = Photometry of Proxima Centauri and Barnard's Star Using HST Fine Guidance Sensor 3: A Search for Periodic Variations
| vydavateľ = The Astrophysical Journal. 547
| strany = L49-L52
| ročník = 2000
| doi = 10.1051/0004-6361: 20066027
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-16}}</ref>

Blízkosť hviezdy umožňuje dobre pozorovať jej erupcie. Doba variability hviezdy je odhadovaná na 442 dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://arxiv.org/abs/astro-ph/0703514
| spoluautori = Carolina Cincunegui, Rodrigo F. Díaz, Pablo JD Mauas
| titul = A possible activity cycle in Proxima Centauri
| vydavateľ = [[Astronomy and Astrophysics]]
| strany = 1107-1113
| ročník = 2007
| doi = 10.1086/318888
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-16}}</ref>
V roku [[1980]] vytvorila sonda Einstein Observatory ([[High Energy Astronomy Observatory 2]]) presnú krivku röntgenovej energie jej erupcie. Ďalšie pozorovanie erupcií vykonali [[Umelá družica|sondy]] [[EXOSAT]] a [[ROSAT]]. Meranie [[emisia|emisií]] röntgenového žiarenia menších erupcií, podobných slnečným, vykonala japonská sonda [[ASCA]] v roku [[1995]]. Proxima Centauri je dôležitým cieľom pre väčšinu sond, ktoré pozorujú v oblasti röntgenového žiarenia, ako [[XMM-Newton]] a [[Chandra]].<ref name="gudel"/>

=== Ďalší vývoj hviezdy ===
Vplyvom relatívne nízkej produkcie energie a premiešavania prvkov konvekciou vo vnútri hviezdy bude červený trpaslík s hmotnosťou Proxima Centauri približne 4 bilióny rokov hviezdou hlavnej postupnosti, oveľa dlhšie ako ostatné hviezdy. To zodpovedá približne 300 násobku [[vek vesmíru|veku dnešného vesmíru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://arxiv.org/abs/0803.0586
| priezvisko = Dunkley
| meno = J.
| titul = Five-Year Wilkinson Microwave Anisotropy Probe (WMAP) Observations: Likelihoods and Parameters from the WMAP dáta
| vydavateľ = NASA
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-28}}</ref> Pretože Proxima Centauri ako všetky ostatné červené trpaslíky uskutočňuje prenos tepla konvekciou, je [[hélium]] produkované [[Termonukleárna fúzia|termojadrovou fúziou]] rovnomerne rozdelené po celej hviezde a nezhromažďuje sa v [[hviezdne jadro|jadre hviezdy]]. V Slnku, ktoré zhromažďuje hélium vo svojom jadre, bude jadrovou fúziou spotrebovaných len 10 % [[vodík]]a, ktorý má hviezda k dispozícii, keď opustí hlavnú postupnosť. Naproti tomu Proxima Centauri spotrebuje vodíka oveľa viac, než opustí hlavnú postupnosť a skončí termonukleárna fúzia vodíka.<ref name="adams">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2004RMxAC..22...46A
| priezvisko = Adams
| meno = F.C.
| priezvisko2 = Graves
| meno2 = G.J.M.
| priezvisko3 = Laughlin
| meno3 = G.
| titul = Red Dwarfs and the End of the Main Sequence
| vydavateľ = Revista Mexicana de Astronómia y Astrofísica
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-28}}</ref>

Keď sa vďaka fúzii [[vodík]]a vo hviezde zhromaždí viac hélia, stane sa hviezda menšou a teplejšou a zmení svoju farbu z červenej na modrú. V tomto štádiu vývoja hviezda zreteľne zjasnie. Dosiahne až 2,5 % dnešnej svietivosti Slnka. Súčasne sa na niekoľko miliárd rokov zvýši teplota na objektoch, ktoré obiehajú hviezdu. Keď sa nakoniec vyčerpajú zásoby vodíka, stane sa Proxima Centauri bez vývojovej fázy [[červený obor|červeného obra]], [[biely trpaslík|bielym trpaslíkom]]. Potom bude hviezda pomaly strácať zostávajúce teplo.<ref name="adams"/>

== [[Astrometria]] ==

=== Galaktická obežná dráha ===
[[Súbor: Near-stars-past-future-cs.svg|thumb|333px|Vzdialenosti najbližších hviezd k Slnku v čase 20 000 rokov do minulosti až 80 000 rokov do budúcnosti]]
Proxima Centauri obieha centrum [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]] vo vzdialenosti, ktorá kolíše medzi 8,313 až 9,546 [[kpc]] a má [[excentricita (astronómia)|excentricitu]] 0,069.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1998larm.confE.115A
| priezvisko = Allen
| meno = C.
| priezvisko2 = Herrera
| meno2 = M.A.
| titul = The Galactic orbits of nearby UV Ceti stars
| vydavateľ = Revista Mexicana de Astronómia y Astrofisica Serie de Conferencias
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-28}}</ref> [[Vlastný pohyb]] hviezdy po oblohe je vďaka malej vzdialenosti hviezdy relatívne veľký (3,85").<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1998larm.confE.115A
| priezvisko = Bebedict
| meno = GF
| titul = Astrometric Stability and Precision of Fine Guidance Sensor # 3: The
Parallax and Proper Motion of Proxima Centauri
| strany = 380-384
| formát = PDF
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-28}}</ref> Za päťsto rokov na oblohe prekoná vzdialenosť uhlového priemeru Mesiaca.

=== Vzdialenosť ===
Pre hviezdu bola družicou [[Hipparcos]] zmeraná [[paralaxa]] 772,3 ± 2,4 oblúkových milisekúnd a ešte presnejšie hodnota 768,7 ± 0,3 oblúkových milisekúnd bola získaná prístrojom ''Fine Guidance Sensor'' [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]. Tým bola potvrdená vzdialenosť Proxima Centauri na 4,2 [[svetelný rok|svetelných rokov]] (alebo 270 000 [[Astronomická jednotka|AU]]) od [[Zem]]e.<ref name="benedict">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.iop.org/EJ/abstract/1538-3881/118/2/1086/
| spoluautori = G. Fritz Benedict, Barbara McArthur, D.W. Chappell, E. Nelan, W.H. Jefferys, W. van Alten, J. Lee, D. Cornell, P.J. Shelus, P.D. Hemenway, Otto G. Franz, L.H. Wasserman, R.L. Duncombe , D. Story, A.L. Whipple and L.W. Fredrick
| titul = Interferometric Astrometry of Proxima Centauri and Barnard's Star Using Hubble Space Telescope Fine Guidance Sensor 3: Detection Limits for sub-Stellar Companions
| vydavateľ = The Astronomical Journal
| strany = 1086-1100
| ročník = 1999
| doi = 10.1051/0004-6361: 20011330
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-28}}</ref>

Proxima Centauri je 32 000 rokov najbližšou hviezdou k Slnku a ešte ďalších 30 000 rokov ňou zostane, než ju vystrieda [[Ross 248]]. O 26 700 rokov bude k Slnku najbližšie a to iba 3,11 svetelných rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2001A&A...379..634G
| spoluautori = García-Sánchez, J.; Weissman, P.R.; Preston, R.A.; Jones, D.L.; Lestrade, J.-F.; Latham, D.W.; Stefanik, R.P.; Paredes, J.M.
| titul = Stellar Encounters with the solar system
| doi = 10.1086/300975
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-16}}</ref>

== Príslušnosť k systému Alfa Centauri ==
{{Pozri aj|Alfa Centauri}}
Otázka príslušnosti Proxima Centauri k systému Alfa Centauri nie je do dnešnej doby s istotou objasnená. Väčšina astronómov vychádza z toho, že Proxima je gravitačne viazaná na Alfa Centauri A a B.

Uhlová vzdialenosť Proxima k Alfe Centauri je 2,2 stupňa (štyri uhlové priemery Mesiaca).<ref name="wargelin"/> Je tak vzdialená približne 15 000 ± 700 AU alebo 0,21 svetelných rokov od tejto dvojhviezdy (1/20 svojej vzdialenosti k Slnku).<ref name="laughlin">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.iop.org/EJ/abstract/0004-637X/578/1/503/
| priezvisko = Laughlin
| meno = Gregory
| priezvisko2 = Wertheimer
| meno 2 = Jeremy J.
| titul = Are Proxima and α Centauri Gravitationally Bound?
| vydavateľ = The Astrophysical Journal
| ročník = 2006
| doi = 10.1086/507771
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-16}}</ref> To zodpovedá tisícnásobku vzdialenosti medzi Alfou Centauri A a Alfou Centauri B alebo päťsto násobku vzdialenosti medzi [[Neptún|Neptúnom]] a Slnkom.

Astrometrické merania družice Hipparcos prakticky potvrdzujú domnienku, že sa Proxima Centauri nachádza na obežnej dráhe okolo dvojhviezdy, s obežnou dobou rádovo okolo 500 000 rokov (údaje poskytujú dáta v rádoch sto tisíc až k niekoľkým miliónom rokov). Preto je Proxima označovaná ako Alfa Centauri C. Dáta udávajú obežnú dráhu s minimálnou vzdialenosťou 1 000 AU a s maximálnou vzdialenosťou 20 000 AU od centra dvojhviezdy ako extrémne [[excentricita|excentrickú]]. V súčasnosti je Proxima Centauri blízko svojho [[Apsida (astronómia)|apoastronu]] (najvzdialenejšieho bodu obežnej dráhy od Alfy Centauri A a B). Pre potvrdenie uvedených údajov sú potrebné presnejšie merania [[radiálna rýchlosť|radiálnej rýchlosti]] hviezdy.<ref name="laughlin"/>

Podľa odhadov Matthewsa a kol. je vzhľadom na malú vzdialenosť a podobný vlastný pohyb hviezdy možnosť, že pozorované rozmiestnenie hviezd je náhodné, približne jedna k miliónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1993MNRAS.261L...5M
| priezvisko = Matthews
| meno = Robert
| titul = Is Proxima really in orbit about Alpha CEN A / B?
| vydavateľ = Monthly Notices of the Royal Astronomical Society
| ročník = 1993
| issn = 0035-8711
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2010-01-30}}</ref>

Niektoré merania radiálnej rýchlosti, napríklad v [[Glieseho katalóg]]u, nezodpovedajú viazanému hviezdnemu systému, takže nemožno vylúčiť, že ide len o náhodné stretnutie hviezd. Tieto domnienky podporujú simulačné výpočty, ktoré vychádzajú z predpokladu, že väzobná energia systému dáva len 44 % možnosť gravitačne viazaného systému.<ref name="laughlin"/>

Pozorovania z roku [[1994]] naznačujú, že Proxima Centauri spolu s dvojhviezdou Alfa Centauri a deviatimi ďalšími hviezdami tvoria [[pohybová hviezdokopa|pohybovú skupinu hviezd]]. Následkom toho by Proxima neobiehala vnútornú sústavu viazaným pohybom, ale jej dráha by bola vnútornou dvojhviezdou [[hyperbola|hyperbolicky]] rušená. Toto naznačuje, že Proxima neuskutoční celý obeh okolo Alfa Centauri A a B.

== Okolie hviezdy ==
Z Proxima Centauri sa dvojhviezda alfa Centauri A a B javí ako veľmi jasná hviezda so zdanlivou veľkosťou -6,80<sup>m</sup>. V závislosti na polohe hviezd A a B na svojich obežných dráhach je niekedy dvojhviezda ľahko rozlíšiteľná voľným okom, niekedy je vidieť ako jediná hviezda. Alfa Centauri A má jasnosť -6,52<sup>m</sup>, B má jasnosť -5,19<sup>m</sup>. Po centrálnej dvojhviezde a Slnku je ďalšou najbližšou hviezdou vo vzdialenosti 6,6 svetelných rokov [[Barnardova hviezda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.solstation.com/stars/alp-cent3.htm
| titul = Alpha Centauri 3
| vydavateľ = SolStation
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-29}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.solstation.com/stars/barnards.htm
| titul = Barnard's Star
| vydavateľ = SolStation
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-29}}</ref> Slnko má z Proximy zdanlivú jasnosť 0,4<sup>m</sup> a nachádza sa v [[súhvezdie Kasiopeja|súhvezdí Kasiopeja]].<ref group="A">
Súradnice Slnka z Proxima Centauri sú α = [[rektascenzia]] {{RA|02|29|42,95}} a δ = [[deklinácia]] {{DEC|+62|40|46,14}}. Absolútna hviezdna veľkosť Slnka je 4,83<sup>m</sup>. Pri vzdialenosti 1,295 pc je zdanlivá hviezdna veľkosť Slnka 4,83 – 5(log<sub>10</sub> 0,77199 + 1) = 0,40.</ref>

Z Alfy Centauri je Proxima napriek svojej blízkosti (štvrť svetelného roka) vidieť ako hviezda s jasnosťou 4,5<sup>m</sup>. To ukazuje, akou slabou hviezdou Proxima v skutočnosti je.

Možno si predstaviť, že Proxima Centauri v [[Apsida (astronómia)|periastrone]] niektorej [[kométa|kométy]] [[Oortov oblak|Oortovho oblaku]] systému dvojhviezdy dokáže odkloniť a tým prípadné [[terestriálna planéta|terestrické planéty]] zásobovať vodou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.final-frontier.ch/Alpha_Centauri_Proxima_und_das_Leben
| priezvisko = Meier
| meno = Mathias
| titul = Alpha Centauri Proxima und das Leben
| vydavateľ = Final-Frontier.ch
| jazyk = po nemecky
| dátum prístupu = 2009-11-29
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100810010806/http://www.final-frontier.ch/Alpha_Centauri_Proxima_und_das_Leben
| dátum archivácie = 2010-08-10
}}</ref> Ak bola Proxima v dobe svojho vzniku viazaná systémom Alfa Centauri, je veľmi pravdepodobné, že tom čase mala rovnaký podiel chemických prvkov. Dodatočne ovplyvnila gravitáciu Alfy Centauri [[protoplanetárny disk]] a tým sa do systému dostal vodný ľad. Hypotetická planéta pozemského typu by takto mohla byť zásobená materiálom.<ref name="laughlin"/>

== Planetárny systém ==
{{hlavný článok|Proxima Centauri b}}
{| class="toccolours" align="right" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:0 0 1em 1em; font-size:95%; text-align:center"
|-
! colspan="3" bgcolor="#ccccff" |'''Horná hranica hmotnosti sprievodcu<br />(odvodená z radiálnej rýchlosti)<ref name="presise">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://arxiv.org/abs/astro-ph/9903010v1
| spoluautori = M. Kürster, A.P. Hatzes, W.D. Cochran, S. Döbereiner, K. Dennerle, M. Endl
| titul = Precise radial velocities of Proxima Centauri
| vydavateľ = Astronomy & Astrophysics Letters. 344
| ročník = 1999
| strany = L5-L8
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-29}}</ref>'''
|- 
|'''Doba obehu<br />(dni)''' ||'''Vzdialenosť<br />(AU)''' ||'''Maximum<br />Hmotnosť<br />(×[[Zem]]e)'''
|-
| 3,6 – 13,8
| 0,022 – 0,054
| 2 – 3
|-
| <100
| <0,21
| 8,5
|-
| <1000
| <1
16
|}

Proxima Centauri je spolu s Alfou Centauri A a Alfou Centauri B uvedená ako primárny cieľ pre „[[Space Interferometry Mission]]“ (SIM) spoločnosti [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Teoreticky môže SIM objaviť planéty, ktorých hmotnosť trikrát presahuje hmotnosť Zeme a ktoré ležia do vzdialenosti 2 AU od hviezdy.

V roku [[1998]] pri skúmaní Proximy Centauri prístrojom ''Faint Object Spectrograph'' [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]] bola nádej pre nájdenie dôkazu, že existuje sprievodca hviezdy, ktorý ju obieha vo vzdialenosti 0,5 AU.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1998AJ....115..345S
| spoluautori = Schultz, A.B.; Hart, H.M.; Hershey, J.L.; Hamilton, F.C.; Koch, M.; Bruhweiler, F.C.; Benedict, G.F.; Caldwell, John; Cunningham, C.; Wu, Nailong; Franz, O.G.; Keyes, C.D.; Brandt, J.C.
| titul = A possible companion to Proxima Centauri
| vydavateľ = The Astronomical Journal
| ročník = 01/1998
| doi = 10.1086/300176
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-29}}</ref>
Nasledujúce hľadanie prístrojom ''Wide Field Planetary Camera 2'' ho ale nepotvrdilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2000AJ....119..906S
| spoluautori = Schroeder, Daniel J.; Golimowski, David A.; Brukardt, Ryan A.; Burrows, Christopher J.; Caldwell, John J.; Fastie, William G.; Ford, Holland C.; Hesman, Brigette; Kletskin , Ilona; Krist, John E.; Royle, Patricia; Zubrowski, Richard A.
| titul = A Search for Faint Companions to Nearby Stars Using the Wide Field Planetary Camera 2
| vydavateľ = The Astronomical Journal
| ročník = 02/2000
| doi = 10.1086/301227
| jazyk = po anglicky
| dátum prístupu = 2009-11-29}}</ref>

V roku 2016 [[Európske južné observatórium]] oznámilo objav planéty [[Proxima Centauri b|Proxima b]],<ref name=Guillem2016>{{cite web |first1=Guillem |last1=Anglada-Escudé |first2=Pedro J. |last2=Amado |first3=John |last3=Barnes |first4=Zaira M. |last4=Berdiñas |first5=R. Paul |last5=Butler |first6=Gavin A. L. |last6=Coleman |first7=Ignacio |last7=de la Cueva |first8=Stefan |last8=Dreizler |first9=Michael |last9=Endl | first10=Benjamin | last10=Giesers |first11=Sandra V. |last11=Jeffers |first12=James S. |last12=Jenkins |first13=Hugh R. A. |last13=Jones |first14=Marcin |last14=Kiraga |first15=Martin |last15=Kürster |first16=Marίa J. |last16=López-González |first17=Christopher J. |last17=Marvin |first18=Nicolás |last18=Morales |first19=Julien |last19=Morin | first20=Richard P. | last20=Nelson |first21=José L. |last21=Ortiz |first22=Aviv |last22=Ofir |first23=Sijme-Jan |last23=Paardekooper |first24=Ansgar |last24=Reiners |first25=Eloy |last25=Rodríguez |first26=Cristina |last26=Rodrίguez-López |first27=Luis F. |last27=Sarmiento |first28=John P. |last28=Strachan |first29=Yiannis |last29=Tsapras | first30=Mikko | last30=Tuomi |first31=Mathias |last31=Zechmeister |title=A terrestrial planet candidate in a temperate orbit around Proxima Centauri |journal=Nature |volume=536 |issue=7617 |pages=437–440 |date=August 25, 2016 |doi=10.1038/nature19106 |url=http://www.eso.org/public/archives/releases/sciencepapers/eso1629/eso1629a.pdf |accessdate=August 24, 2016 |postscript=. |pmid=27558064 |arxiv=1609.03449 |bibcode=2016Natur.536..437A}}</ref><ref name="Pale Red Dot campaign reveals Earth-mass world in orbit around Proxima Centauri">{{cite web |title=Planet found in habitable zone around nearest star |url=http://www.eso.org/public/news/eso1629/ |date=August 24, 2016 |accessdate=September 6, 2016 |publisher=[[European Southern Observatory]]}}</ref><ref name="Space.com">{{cite web |title=Found! Potentially Earth-like planet at Proxima Centauri is closest ever |url=http://www.space.com/33834-discovery-of-planet-proxima-b.html |date=April 24, 2016 |publisher=[[Space.com]]}}</ref> vzdialenej približne 0,05 AU s orbitou približne 11,2 pozemských dní.

== Poznámky ==
<references group="A" />
<references group="B" />

== Referencie ==
{{Preklad|cs|Proxima Centauri|6511636}}
{{referencie}}

[[Kategória:Červené trpaslíky]]
[[Kategória:Súhvezdie Centaurus]]
[[Kategória:Eruptívne premenné hviezdy]]
[[Kategória:Vzplanujúce hviezdy]]
[[Kategória:HIP objekty]]
[[Kategória:PGC objekty|3156704]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1915]]
[[Kategória:Glieseho a GJ objekty|0551]]