Zobrazenie zdroja stránky Neptún

{{iné významy}}
{{Dobrý článok}}
{{Infobox Planéta
 |znak = Neptune symbol (bold).svg
 |obrázok = Neptune Voyager2 color calibrated.png
 |popis obrázku = Neptún vyfotografovaný sondou [[Voyager 2]] v roku 1989
 |objaviteľ = [[Johann Gottfried Galle]] 
 |dátum objavu = [[24. september]] [[1846]] 
 |epocha = [[J2000.0]]
 |vzdialenosť = {{km|4498252900|m}}<br />30,068 963 48 AU
 |obvod dráhy = 26,263×10<sup>9</sup> m<br />188,925 AU
 |excentricita = 0,011 214 269
 |perihélium = {{km|4452940833|m}}<br />29,766 070 95 AU
 |afélium = {{km|4553946490|m}}<br />30,441 252 06 AU
 |doba obehu = 60 190 [[Deň|d]]<ref name="fact2">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Munsell
 | meno = K.
 | priezvisko2 = Smith
 | meno2 = H.
 | priezvisko3 = Harvey
 | meno3 = S.
 | titul = Neptune: Facts & Figures
 | url = http://solarsystem.nasa.gov/planets/profile.cfm?Object=Neptune&Display=Facts
 | dátum vydania = 2007-11-13
 | dátum prístupu = 2009-10-2
 | vydavateľ = NASA
 | jazyk = po anglicky
}}</ref><ref name=Horizons2011>{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = orizons Output for Neptune 2010–2011
 | url = http://home.comcast.net/~kpheider/nept2011.txt
 | dátum vydania = 2007-02-09
 | dátum prístupu = 2009-10-2
 | jazyk = po anglicky
}}</ref><ref name="planet_years">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Seligman
 | meno = Courtney
 | titul = Rotation Period and Day Length
 | url = http://cseligman.com/text/sky/rotationvsday.htm
 | dátum prístupu = 2009-10-2
 | jazyk = po anglicky
}}</ref><br />164,79 [[Rok|a]]
 |synodická doba obehu = 367,49 d<ref name="fact" />
 |maximálna rýchlosť = {{km|5.479|m}}/s
 |rýchlosť = {{km|5.432|m}}/s<ref name="fact"/>
 |minimálna rýchlosť = {{km|5.385|m}}/s
 |sklon dráhy = 1,769 17°<ref name=meanplane>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = The MeanPlane (Invariable plane) of the Solar System passing through the barycenter
 | url = http://home.comcast.net/~kpheider/MeanPlane.gif 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2009-10-2
 | vydavateľ = 
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky
}}</ref> (k ekliptike)<br />6,43° (k slneč. rovníku)
 |výstupný uzol = 131,794 310°
 |argument perihélia = 265,646 853°
 |stredná anomália = 
 |satelity = [[Mesiace Neptúna|14]]

 |priemer = {{km|49528|m}}<ref name=Seidelmann2007 /><ref name="1bar">Vzhľadom na atmosférický tlak 100 kPa</ref><br />3,883 Zeme
 |polárny priemer = {{km|48681|m}}<ref name=Seidelmann2007/><ref name=1bar/><br />3,829 Zeme
 |sploštenie = 0,0171
 |povrch = 7,6408×10<sup>9</sup> km<sup>2</sup><ref name="fact2"/><ref name=1bar/><br />14,9 Zeme
 |objem = 6,254×10<sup>13</sup> km<sup>3</sup><ref name="fact"/><ref name=1bar/><br />57,7 Zeme
 |hmotnosť = 1,0243×10<sup>26</sup> kg<ref name="fact"/><br />17,1 Zeme
 |hustota = 1,638 g/cm<sup>3</sup><ref name="fact"/><ref name=1bar/>
 |gravitácia = {{m|11.15|m}}/s<sup>2</sup><ref name="fact"/><ref name=1bar/><br />1,14 G<ref name="fact"/><ref name=1bar/>
 |úniková rýchlosť = {{km|23.5|m}}/s<ref name="fact"/><ref name=1bar/>
 |doba rotácie = 0,671 25 d
 |rýchlosť rotácie = {{km|9660|m}}/h
 |sklon osi = 28,32°<ref name="fact"/>
 |NPoleRA = 299.33°<br />(19 h 57 min 20 s)
 |NPoleDec = 42,95°<ref name=Seidelmann2007/>
 |abs mag = 
 |albedo = 0,41<ref name="fact"/>
 |minimálna teplota = 50
 |teplota = 53
 |maximálna teplota = ?
 |atmosférický tlak = >>100
 |zloženie atmosféry = [[vodík]] (H<sub>2</sub>) 80 % ± 3,2 %<ref name="fact"/><br />[[hélium]] (He) 19 % ± 3,2 %<br />[[metán]] (CH<sub>4</sub>) 1,5 % ± 0,5 %<br />[[deuterid vodíka]] (HD) 0,0192 %<br />[[etán]] (C<sub>2</sub>H<sub>6</sub>) 0,00015 %
 |hustota atmosféry =
 |výška atmosféry =
}}
'''Neptún''' je ôsma a najvzdialenejšia [[planéta]] [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Rozhodlo o tom hlasovanie na 26. kongrese [[Medzinárodná astronomická únia|Medzinárodnej astronomickej únie]] v [[Praha|Prahe]] [[24. august]]a [[2006]]. Dovtedy bolo poslednou planétou slnečnej sústavy [[134340 Pluto|Pluto]].

Planéta bola objavená [[23. september|23. septembra]] [[1846]] [[Johann Gottfried Galle|Johannom Gallom]] a študentom astronómie Louisom Arrestom. Neptún je prvou planétou objavenou skôr na základe matematických výpočtov ako priamym pozorovaním. Astronómovia odvodili jeho existenciu z [[dráhová porucha|porúch]] v dráhe Urána.<ref name="astro"/><ref name="solar">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Hamilton
 | meno = Calvin J. 
 | odkaz na autora = 
 | titul = solarviews.com – Neptune
 | url = http://www.solarviews.com/eng/neptune.htm
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2008-12-28
 | vydavateľ = solarviews.com
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky
}}</ref>

So svojím [[rovník]]ovým priemerom {{km|49528|m}} je štvrtou najväčšou planétou, jeho hmotnosť však z neho robí tretiu najhmotnejšiu planétu slnečnej sústavy. Neptún je 17-krát hmotnejší ako [[Zem]] a iba o niečo prekonáva svoju susednú planétu [[Urán (planéta)|Urán]] (14-krát hmotnejší ako Zem). Planéta je pomenovaná podľa starorímskeho boha mora [[Neptún (boh)|Neptúna]].<ref name="nine">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Neptune
 | url = http://www.nineplanets.org/neptune.html
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2008-12-28
 | vydavateľ = nineplanets.org
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky
}}</ref> Svojou stavbou, hmotnosťou a chemickým zložením sa zaraďuje k plynným obrom ([[joviálna planéta|joviálnym planétam]]).<ref name="astro">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Neptun
 | url = http://planety.astro.cz/neptun/
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2008-12-26
 | vydavateľ = Astronomia – astronomie pro každého
 | miesto = 
 | jazyk = po česky 
}}</ref> Jeho [[astronomický symbol]] je trojzubec: [[File:Neptune symbol (fixed width).svg|16px|♆]] ([[Unicode]] U+2646).

[[atmosféra (kozmického telesa)|Atmosféra]] Neptúna sa skladá najmä z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]], so stopami [[metán]]u, ktorý spôsobuje [[modrá|modrú]] farbu planéty. Toto zafarbenie je omnoho výraznejšie ako pri Uráne, ktorý má tiež podobné množstvo metánu, ale v atmosfére Neptúna sa nachádza pravdepodobne ešte neznáma zložka, ktorá toto zafarbenie zosilňuje. V atmosfére Neptúna tiež dujú najsilnejšie [[vietor|vetry]] z planét slnečnej sústavy, rýchlosťami približne {{km|2500|m}}/h.

Ako všetky plynné obry v slnečnej sústave, aj Neptún má [[prstenec planéty|prstence]], ktoré sú však omnoho menej výrazné ako pri [[Saturn]]e. Boli objavené tímom Edvarda Guinana, pričom ich objavitelia predpokladali, že prstence nie sú kompletné. Toto však vyvrátila sonda [[Voyager 2]], ktorá okolo tejto planéty preletela. Neptún má tiež rodinu [[mesiace Neptúna|mesiacov]], potvrdených ich je zatiaľ 14. Známy je najmä najväčší z nich, [[Triton (mesiac)|Triton]], vďaka svojej [[retrográdna dráha|retrográdnej obežnej dráhe]], veľmi nízkej teplote na povrchu (38 [[kelvin|K]]) a extrémne jemnej atmosfére (14 mikrobarov), zloženej z [[dusík]]a a metánu.

Neptún zblízka skúmala zatiaľ iba jediná sonda – [[Voyager 2]].

== Pomenovanie ==
Krátko po svojom objavení bol Neptún označovaný ako „planéta za Uránom“, alebo ako „La Verrierova planéta“. Prvý návrh na pomenovanie prišiel od Galleho. Navrhol meno ''Janus''. Anglický astronóm [[James Challis|Challis]] navrhol meno ''Oceanus''. [[François Jean Dominique Arago|Arago]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]] podal návrh ''Leverrier'', ktorý sa však mimo Francúzska stretol so silným odporom. Francúzske [[almanach]]y preto rýchlo predstavili meno pre Urán ako ''Herschel'' a Neptún ako ''Leverrier''. La Verrier definitívne cez úrady presadil meno Neptún. Čoskoro sa toto pomenovanie stalo medzinárodne akceptovaným. V [[Rímska mytológia|rímskej mytológii]] bol Neptún bohom [[more|mora]], ktorý zodpovedal gréckemu bohu [[Poseidón (boh)|Poseidónovi]]. Mytologické meno má súvis s názvoslovím ostatných planét, ktoré okrem Urána boli pomenované v [[Starovek|antike]].

Meno planéty je prekladané ako „hviezda kráľa morí“ v [[čínština|čínštine]], [[kórejčina|kórejčine]], [[japončina|japončine]] a [[vietnamčina|vietnamčine]] (海王星 v čínskych znakoch, 해왕성 v [[kórejčina|kórejčine]]). V [[India|Indii]] je pomenovaná ako Varuna (Devanagari). Je to boh morí v [[hinduizmus|hindskej]] mytológii, ekvivalent Poseidóna a Neptúna v grécko-rímskej [[Rímska mytológia|mytológii]].

Prvýkrát od objavenia v roku [[1846]] obehol Neptún okolo Slnka len v roku [[2011]] – jeho doba obehu okolo Slnka je 165 pozemských rokov.

== Vznik a vývoj planéty ==
{{hlavný článok|Vznik a vývoj slnečnej sústavy}}
Predpokladá sa, že Neptún vznikol rovnakým procesom ako Jupiter z [[protoplanetárny disk|protoplanetárneho disku]] pred 4,6 až 4,7 miliardami rokov. Existujú dve hlavné teórie, ako mohli veľké plynné planéty vzniknúť a sformovať sa do súčasnej podoby. Ide o teóriu [[akrécia (astronómia)|akrécie]]<ref>{{Citácia knihy 
| meno = Zdeněk 
| priezvisko = Pokorný 
| rok = 2007 
| titul = Exoplanety 
| vydavateľ = Academia 
| miesto = Praha 
| isbn = 978-80-200-1510-5 
| strany = 62}} [ďalej len Pokorný]</ref> a teóriu [[Gravitačný kolaps (astronómia)|gravitačného kolapsu]].<ref name="Jupiter">{{Citácia periodika 
| titul = Jupiter sa (možno) sformovala za 300 rokov 
| periodikum = Kozmos 
| rok = 2003 
| ročník = XXXIV 
| číslo = 1 
| strany = 2 
| issn = 0323-049X 
| jazyk = }}</ref> 
* ''Teória akrécie'' predpokladá, že sa v protoplanetárnom disku postupne zlepovali drobné [[prach (častice v atmosfére)|prachové]] častice, čím začali vznikať väčšie častice a následne balvany. Neustále zrážky telies viedli k tomu, že častice rástli, až vznikli telesá s veľkosťou niekoľko tisíc kilometrov. Tieto veľké železokamenité telesá sa stali zárodkami [[terestriálna planéta|terestrických (kamenných) planét]]. Predpokladá sa, že podobné telesá mohli vzniknúť aj vo vzdialenejších oblastiach slnečnej sústavy, kde vplyvom veľkej [[gravitácia|gravitácie]] začali strhávať do svojho okolia [[plyn]] a prach, ktorý sa postupne nabaľoval na pevné [[jadro planéty|jadro]], až planéta dorástla do dnešnej veľkosti.<ref>Pokorný, str 75.</ref>
* ''Teória gravitačného kolapsu'' naopak predpokladá, že veľké planéty nevznikali postupným zliepaním drobných častíc, ale pomerne rýchlym zmrštením z nahusteného zhluku v zárodočnom disku podobným spôsobom, ktorý je známy pri [[vznik hviezd|vzniku hviezd]]. Podľa teórie niekoľkých gravitačných kolapsov, ktorej autorom je [[Alan Boss]] z [[Carnegie Institution for Science|Carnegie Institution of Washington]], bol vznik plynných obrov krátky a v prípade planéty Neptún trval len niekoľko storočí.<ref name="Jupiter" />

V poslednej dobe tiež existujú názory popierajúce tieto teórie vzniku. Tvrdí sa, že Neptún a Urán nemohli vzniknúť v takejto vzdialenosti od Slnka, pretože protoplanetárny disk v tejto oblasti nemohol byť dostatočne hustý na akréciu takto veľkých telies, ako naznačujú súčasné modely. Prípadným vysvetlením by mohla byť lokálne nestabilita v protoplanetárnom disku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Formation of gas and ice giant planets 
 | url = http://www.sciencedirect.com/science?_ob=ArticleURL&_udi=B6V61-46SVX4B-1&_user=10&_rdoc=1&_fmt=&_orig=search&_sort=d&view=c&_acct=C000050221&_version=1&_urlVersion=0&_userid=10&md5=8356c9b57117437b185f44aca5ae71d0
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2009-9-8 
 | vydavateľ = Earth and Planetary Science Letters 
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky 
}}</ref> Alternatívna hypotéza predpokladá, že planéta vznikla bližšie k Slnku, kde bola hustota medziplanetárnej látky väčšia a až časom došlo k [[migrácia planéty|planetárnej migrácii]] na súčasnú obežnú dráhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = Thommes 
 | meno = Edward W. 
 | odkaz na autora = 
 | titul = The formation of Uranus and Neptune Among Jupiter and Saturn 
 | url = http://arxiv.org/abs/astro-ph/0111290 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2009-9-8 
 | vydavateľ = 
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky 
}}</ref> Hypotéza migrácie je v súčasnosti medzi planetológmi preferovaná, pretože umožňuje lepšie vysvetliť malé objekty za dráhou Neptúna.<ref>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Hansen 
 | meno = Kathryn 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Orbital shuffle for early solar system 
 | url = http://www.geotimes.org/june05/WebExtra060705.html 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2009-9-8 
 | periodikum = Geotimes 
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky 
}}</ref>

Vznik veľkých Neptúnových mesiacov prebehol pravdepodobne rovnakým spôsobom, akým vznikali kamenné planéty. Keďže je však Neptún od Slnka veľmi vzdialený, v žiadnej z fáz vzniku mesiacov nevystúpila teplota na vysoké hodnoty ako v prípade okolia Jupitera. Vplyvom nízkych teplôt tak nedošlo k úniku ľahko taviteľných látok z pôvodného disku okolo vznikajúcej planéty.

== Fyzikálne a chemické vlastnosti ==
[[Súbor:Neptune, Earth size comparison true color.jpg|left|thumb|Porovnanie veľkosti Neptúna so Zemou]]
Neptún je svojím vzhľadom, veľkosťou a [[hmotnosť]]ou veľmi podobný [[Urán (planéta)|Uránu]]. S hmotnosťou 1,0243×10<sup>26</sup> [[kilogram|kg]]<ref name="fact">{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = Williams 
 | meno = David R. 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Neptune Fact Sheet 
 | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/neptunefact.html 
 | dátum vydania = 2004-9-1 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2007-08-14 
 | vydavateľ = NASA 
 | miesto = 
 | jazyk = {{eng}}
}}</ref> je Neptún teleso nachádzajúce sa medzi hmotnosťou Zeme a väčšími plynnými obrami. V porovnaní so Zemou je Neptún sedemnásťkrát hmotnejší, ale zároveň jeho hmotnosť dosahuje len 1/19 hmotnosti Jupitera.<ref group="pozn.">Hmotnosť Zeme je 
5,9736×10<sup>24</sup> kg. Pomer hmotnosti Neptúna a Zeme je 
:<math>\begin{smallmatrix}\frac{M_{Neptun}}{M_{Zem}}
\ =\ \frac{1,02 \times 10^{26}}{5,97 \times 10^{24}}
\ =\ 17,09\end{smallmatrix}</math>
Hmotnosť Uránu je 8,6810×10<sup>25</sup> kg. Pomer hmotnosti k Zemi: 
:<math>\begin{smallmatrix}\frac{M_{Uran}}{M_{Zem}}
\ =\ \frac{8,68 \times 10^{25}}{5,97 \times 10^{24}}
\ =\ 14,54\end{smallmatrix}</math>
Hmotnosť Jupitera je 1,8986×10<sup>27</sup> kg; pomer je 
:<math>\begin{smallmatrix}\frac{M_{Jupiter}}{M_{Neptun}}
\ =\ \frac{1,90 \times 10^{27}}{1,02 \times 10^{26}}
\ =\ 18,63\end{smallmatrix}</math>.
Zdroj: {{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = Williams 
 | meno = David R. 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Planetary Fact Sheet - Metric 
 | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/ 
 | dátum vydania = 2007-11-29 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2008-03-13 
 | vydavateľ = NASA 
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky 
}}</ref> Polomer rovníku Neptúna je {{km|24764|m}}<ref name=Seidelmann2007>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Seidelmann 
 | meno = P. Kenneth 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = Archinal, BA; A'hearn, MF et al. 
 | titul = Report of the IAU/IAGWorking Group on cartographic coordinates and rotational elements
 | periodikum = Celestial Mechanics and Dynamical Astronomy 
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2007 
 | mesiac = 
 | ročník = 90 
 | číslo = 3 
 | strany = 155 – 180 
 | url = http://adsabs.harvard.edu/doi/10.1007/s10569-007-9072-y 
 | doi = 10.1007/s10569-007-9072-y 
 | issn = 0923-2958 
 | vydavateľ = Springer Netherlands 
 | dátum prístupu = 2008-03-07 
 | jazyk = {{eng}}
}}</ref> – štyrikrát väčší ako má Zem. Keďže má Urán a Neptún podobné zloženie tvorené čiastočne [[ľad]]om, občas sa vyčleňujú zo skupiny plynných obrov do skupiny tzv. [[ľadový obor|ľadových obrov]]. Aj napriek tomu, že Neptún je oveľa ďalej od Slnka ako Urán, má teplotu povrchu o niečo málo vyššiu – dosahuje −213&nbsp;°C.<ref name="aldebaran"/>
[[Súbor:Neptune diagram.svg|thumb|left|1 – horná vrstva atmosféry, vrcholky mrakov <br /> 2 – atmosféra zložená z vodíka, hélia a metánu<br /> 3 – plášť tvorený vodou, čpavkom a ľadom metánu <br /> 4 – kamenoľadové [[jadro planéty|jadro]]]]

Zloženie Neptúna je pravdepodobne veľmi podobné zloženiu Urána.

=== Vnútorná stavba ===

Predpokladá sa, že oblasť [[planetárne jadro|jadra]] zaberá približne dve tretiny polomeru planéty a že je zložená z kamenného jadra<ref name="nine"/> v strede, [[ľad]]u a tekutého [[amoniak]]u s metánom. Kamenné jadro sa pravdepodobne skladá zo [[železo|železa]], [[nikel|niklu]] a [[Kremičitany|silikátov]]. Hmotnosť jadra sa odhaduje na 1,2 hmotnosti [[Zem]]e,<ref name="nine"/> teploty a [[tlak]] sa tu pohybujú okolo 5130 [[kelvin|K]] resp. 7 [[Bar (jednotka)|mbar]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = Nettelmann 
 | meno = N. 
 | odkaz na autora =  
 | spoluautori = French, M.; Holst, B.; Redmer, R. 
 | titul = Interior Models of Jupiter, Saturn and Neptune 
 | url = http://www.gsi.de/informationen/wti/library/plasma2006/PAPERS/TT-11.pdf 
 | dátum vydania =  
 | dátum aktualizácie =  
 | dátum prístupu = 2008-02-25 
 | vydavateľ = University of Rostock 
 | miesto =  
 | jazyk = po anglicky 
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110718120920/https://www.gsi.de/informationen/wti/library/plasma2006/PAPERS/TT-11.pdf 
 | dátum archivácie = 2011-07-18 
 }}</ref><ref name=hubbard>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Hubbard 
 | meno = W. B. 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Neptune's Deep Chemistry 
 | periodikum = Science 
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1997 
 | mesiac = 
 | ročník = 275 
 | číslo = 5304 
 | strany = 1279-1280 
 | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/275/5304/1279 
 | issn = 
 | dátum prístupu = 2008-02-19 
 | doi = 10.1126/science.275.5304.1279 
 | pmid = 9064785 
 | jazyk = po anglicky 
}}</ref>

Nad týmto veľkým jadrom sa nachádza tretina planéty v podobe [[plášť]]a tvorená pravdepodobne zmesou horúcich plynov [[vodík]]a, [[hélium|hélia]], [[voda|vody]] a [[metán]]u, ktorý spôsobuje i charakteristickú [[modrá|modrú]] farbu planéty.<ref name="astro"/> Pri odraze svetla od planéty metán najviac rozptyľuje [[modrá|modré]] lúče<ref>{{Citácia knihy 
 | priezvisko = Dušek 
 | meno = Juraj 
 | odkaz na autora = Jiří Dušek 
 | priezvisko2 = Grygar 
 | meno2 = Jiří 
 | odkaz na autora2 = Jiří Grygar 
 | priezvisko3 = Pokorný 
 | meno3 = Zdeněk 
 | odkaz na autora3 = Zdeněk Pokorný 
 | titul = Náš vesmír 
 | vydavateľ = Aventinum 
 | miesto = Praha 
 | rok = 2001 
 | isbn = 80-7151-179-X 
 | strany = 153 
}}</ref> a naopak absorbuje [[červená|červenú]] časť spektra.<ref name="methan"/> Predpokladá sa, že plášť by mohol dosahovať desaťnásobok až pätnásťnásobok hmotnosti Zeme.<ref name="solar"/>

Merania [[Mikrovlnné žiarenie|mikrovlnného žiarenia]] naznačujú, že teplota na Neptúne (ako u ostatných planét) rastie s hĺbkou. Pred meraním sondy Voyager 2 sa predpokladalo, že teplota Neptúna bude približne −228&nbsp;°C, ale sonda namerala −218&nbsp;°C. Tento rozdiel v nameraných hodnotách naznačuje, že Neptún má podobne ako Jupiter a Saturn vnútorný zdroj energie.<ref name="mystery">{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = The Planet Neptune: A Mysterious Stormy Gas Ball 
 | url = http://www.spacetoday.org/SolSys/Neptune/NeptunePlanet.html 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2008-12-28 
 | vydavateľ = Space Today Online 
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky 
}}</ref> V plášti, kde sa nachádza prehriaty plyn, sa teplota pohybuje v rozmedzí 1 730 až 4 730&nbsp;°C. Modely naznačujú, že by sa v hĺbke okolo {{km|7000|m}} mohli nachádzať podmienky, ktoré by umožňovali vznik [[diamant]]ov z metánu. Vzniknuté diamanty by potom padali do jadra planéty.<ref>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Kerr 
 | meno = Richard A. 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Neptune May Crush Methane Into Diamonds 
 | periodikum = Science 
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999 
 | mesiac = 
 | ročník = 286 
 | číslo = 5437 
 | strany = 25 
 | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/286/5437/25a 
 | dátum prístupu = 2007-02-26 
 | doi = 10.1126/science.286.5437.25a 
 | issn = 
 | jazyk = po anglicky 
}}</ref>

=== Magnetosféra ===
Sonda Voyager 2 v priebehu preletu detegovala aj [[magnetické pole]], ktoré je, podobne ako Uránovo [[Magnetický dipól|dipólové magnetické pole]], podivne orientované. Sklon magnetickej osi je 47° vzhľadom na [[rotačná os|rotačnú os]]. Magnetická os je tiež posunutá od stredu o 0,55 polomeru planéty<ref name="aldebaran">{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Neptun
 | url = http://www.aldebaran.cz/astrofyzika/sunsystem/neptun.html 
 | dátum prístupu = 2008-12-28
 | jazyk = česky
}}</ref> (približne o {{km|13000|m}}).<!-- <ref name="solar"/> --> Predpokladá sa, že vznik magnetického poľa je spojený s pohybom vodivého materiálu (pravdepodobne [[voda|vody]]<!-- <ref name="nine"/> -->) v stredných vrstvách planéty.<ref name="methan">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Wagner
 | meno = Jiří
 | titul = Sluneční soustava – Neptun
 | url = http://www.boskowan.com/www/jirka/vesmir/planets/neptun/neptun.htm
 | dátum prístupu = 2008-12-27
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090127005825/http://boskowan.com/www/jirka/vesmir/planets/neptun/neptun.htm
 | dátum archivácie = 2009-01-27
 }}</ref> Nakoľko je magnetické pole rovnako nezvyčajne orientované aj u Uránu, vedci sa domnievajú, že by mohlo ísť o spoločnú vlastnosť ľadových obrov.<!-- <ref name="solar"/> --> Hodnota magnetického poľa na rovníku planéty dosahuje 14 [[Tesla|μT]] a [[magnetický dipólový moment]] 0,2×10<sup>18</sup> Tm<sup>3</sup>. Je teda 27-krát väčší než je magnetický dipólový moment u Zeme.

Magnetické pole spôsobuje aj pozorovanú [[polárna žiara|polárnu žiaru]] v oblasti pólov. Predpokladá sa, že [[magnetosféra]] siaha do podobnej vzdialenosti ako u Urána.<ref name="aldebaran"/>

=== Atmosféra ===
[[Atmosféra (kozmického telesa)|Atmosféra]] Neptúna má zelenomodrú farbu,<ref name="aldebaran"/> zaberá pravdepodobne 5 až 10 % celkovej hmotnosti planéty a rozkladá sa do hĺbky 10 až 20 % planetárneho polomeru. Je omnoho búrlivejšia, premenlivejšia ako [[atmosféra Urána]]. V horných vrstvách je zložená prevažne z vodíka (80 %) a hélia (19 %).<ref name="aldebaran"/><ref name=hubbard/> Mraky rôznej výšky sú v nej unášané rýchlosťou viac ako {{km|1000|m}}/h (v okolí [[veľká tmavá škvrna|Veľkej tmavej škvrny]] až {{km|2000|m}}/h<ref name="astro"/> – ide o najvyššiu zistenú rýchlosť v slnečnej sústave<ref name="methan"/>). Väčšina [[vietor|vetrov]], ktoré na planéte vanú, sa pohybuje západným smerom súbežne s [[rovník]]om,<ref name="methan"/> a teda proti rotácii planéty.<ref name="astro"/> Sú sústredené do pásov podobne ako v [[atmosféra Jupitera|atmosfére Jupitera]] a majú priemernú dobu obehu 19 hodín.<ref name="aldebaran"/> Keďže doba rotácie planéty je 16 hodín, atmosféra planéty rotuje rýchlejšie ako samotná planéta.

Zaujímavým javom bola v čase preletu sondy Voyager 2 Veľká tmavá škvrna na južnej pologuli,<ref name="methan"/> široká ako Zem (či ako polovica známej [[Veľká červená škvrna|Veľkej červenej škvrny]] na Jupiteri).<ref name="astro"/><ref name="nine"/> Pravdepodobne to bol obrovský [[vír]] otáčajúci sa rýchlosťou vyše {{km|600|m}}/h, ale existujú aj hypotézy, že išlo o obrovskú bublinu vystupujúcu z hlbších častí planéty.<ref name="methan"/> Vetry pohybovali škvrnou na západ rýchlosťou okolo {{km|1080|m}}/h.<ref name="methan"/> Okrem Veľkej tmavej škvrny bola v atmosfére pozorovaná aj tzv. [[Malá tmavá škvrna]].<ref name="aldebaran"/>

==== Počasie ====
[[Súbor:Neptune's Great Dark Spot.jpg|thumb|Veľká tmavá škvrna]]
Jedným z rozdielov medzi Uránom a Neptúnom je [[meteorológia|meteorologická]] aktivita. Urán je pokojný, zatiaľ čo Neptún je známy svojou búrlivou aktivitou v atmosfére. Vietor v atmosfére dosahuje najvyššiu rýchlosť v slnečnej sústave. Je poháňaný vnútornou energiou planéty. Najsilnejšie [[orkán]]y dosahujú až okolo {{km|2000|m}}/h. [[2. november|2. Novembra]] [[1994]] sa [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblov vesmírny teleskop]] snažil zamerať Veľkú tmavú škvrnu pozorovanú sondou Voyager 2. Zistil však, že búrka zmizla či bola prekrytá inými útvarmi v atmosfére.<ref name="methan"/> Okrem nej sa sformovali ďalšie dve búrky – ''Čarodejníkovo oko'' (Wizard’s eye) a ''Scooter''. Unikátnym úkazom je prítomnosť vysokých [[oblak]]ov, ktoré vrhajú [[tieň|tiene]] na nepriehľadné vrstvy pod nimi.

V septembri 2018 Hubblov teleskop pozoroval v severnej pologuli tmavú búrku sprevádzanú bielymi oblakmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Hubble Reveals Dynamic Atmospheres of Uranus, Neptune
 | url = https://www.nasa.gov/feature/goddard/2019/hubble-reveals-dynamic-atmospheres-of-uranus-neptune/
 | vydavateľ = nasa.gov
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-02-12
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref>

[[S. Gibbard]] a iní usudzujú, že vďaka mračnám metánu, [[sírovodík]]u, čpavku, vody a podobne môže v atmosfére Neptúna dochádzať k výbojom [[blesk]]ov, hoci zatiaľ sa ich na diaľku nepodarilo pozorovať.<ref name="Grygar" >{{Citácia elektronického dokumentu
| meno = Jiří
| priezvisko = Grygar
| titul = ŽEŇ OBJEVŮ 1999 (XXXIV.) 1.1.8. Neptun
| vvydavateľ = Kozmos
| dátum vydania = 2000-05-09
| dátum aktualizácie = 2000-05-19
| dátum prístupu = 2009-09-03
| url = http://cygnus.astro.sk/zne/zneXXXIV1999A.html#9
| url archívu = https://web.archive.org/web/20170929232040/http://cygnus.astro.sk/zne/zneXXXIV1999A.html#9
| dátum archivácie = 2017-09-29
}}</ref>

V atmosfére planéty boli pozorované aj mraky nápadne pripomínajúce pozemské [[cirrus|cirry]]. Predpokladá sa, že by tieto mračná mohli byť skôr než metánom tvorené kryštálikmi vodného ľadu, ktorý tvorí 2,5 až 3 % atmosféry.<ref name="mystery"/>

==== Ročné obdobia ====
[[Súbor:Neptune seasons.JPG|thumb|Zmena teploty v oblasti južného pólu ako dôkaz zmeny ročných období ({{Malé|zdroj:Hubblov vesmírny ďalekohľad}})]] 
Šesť rokov pozorovania Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom naznačujú, že v atmosfére planéty dochádza k striedaniu [[Ročné obdobia|ročných období]] podobne ako na [[Zem]]i. Podľa snímok dochádza na južnej pologuli k výraznému nárastu odrazeného [[svetlo|svetla]], čo je vysvetľované práve zmenou ročného obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Atmosféra - Ročné obdobie na Neptúnu 
 | url = http://planety.astro.cz/neptun/5/ 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2008-12-27 
 | vydavateľ = Astronómia - astronómie pre každého 
 | miesto = 
 | jazyk = po česky 
}}</ref> Od roku [[1996]] do roku [[2002]] postupne rástla svetlosť južnej časti planéty dôsledkom nárastu množstva svetlejších mrakov v tejto oblasti. To podporilo predchádzajúce pozorovanie vykonané od roku 1980 na pôde [[Lowell Observatory|Lowellovho observatória]] v [[Arizona|Arizone]]. Predpokladá sa, že podobne ako na Zemi, aj na Neptúne panujú štyri [[ročné obdobia]], ktoré sa prejavujú teplejším [[leto]]m a studenšou [[Zima|zimou]] s postupným prechodom cez [[jar]] a [[jeseň]]. Na základe dĺžky obežnej dráhy Neptúna, ktorá je približne 165 rokov, je zrejmé, že dĺžka každého ročného obdobia na Neptúne bude okolo 40 rokov.<ref name="rocnidoby">{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = Devitt 
 | meno = Terry 
 | odkaz na autora =  
 | titul = Brighter Neptune Suggests A Planetary Change Of Seasons 
 | url = http://falck.org/feature/neptune.html 
 | dátum vydania = 2003-05-15 
 | dátum aktualizácie =  
 | dátum prístupu = 2009-9-24 
 | vydavateľ =  
 | miesto =  
 | jazyk = po anglicky 
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101214193611/http://falck.org/feature/neptune.html 
 | dátum archivácie = 2010-12-14 
 }}</ref> Pre definitívne potvrdenie teórie o ročných obdobiach bude potrebné pokračovať v pozorovaní asi ďalších 20 rokov (údaj z roku 2005). Časom by malo dochádzať k neustálemu zvyšovaniu jasu južných oblastí planéty.<ref name="rocnidoby" />

Teóriu o striedaní ročných období podporuje skutočnosť, že rotačná os planéty je naklonená o 29° od kolmice na obežnú rovinu, v prípade Zeme je to 23,5 °.<ref name="rocnidoby"/> Len planéty s výrazným sklonom osi môžu mať ročné obdobia.

== Telesá pod gravitačným vplyvom ==
=== Prstence planéty ===
{{hlavný článok|Prstence Neptúna}}
Neptún má slabé planetárne [[prstenec planéty|prstence]] neznámeho zloženia. Majú svojráznu špecifickú štruktúru, ktorá je narušovaná zrejme mesiacmi Neptúna.

Prvý náznak, že prstence sú nekompletné, sa objavil v polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]], keď sa pri [[zákryt]]e hviezdy planétou objavilo niekedy bliknutie navyše. Obrázky z ''Voyageru 2'' ukázali, že systém obsahuje veľa slabých prstencov. Vonkajší prstenec nazvaný Adams obsahuje tri oblúky – ''Liberté'', ''Egalité'' a ''Fraternité'' (sloboda, rovnosť a bratstvo). Existencia týchto oblúkov je ťažko vysvetliteľná, pretože podľa pohybových zákonov by sa za krátky čas sformovali do jednotného prstenca. Úlohu tu pravdepodobne zohráva mesiac [[Galatea (mesiac)|Galatea]], ktorý asi bráni spojeniu oblúkov.

Mnoho ďalších prstencov našli kamery Voyageru. Okrem Adamsovho prstenca (polomer {{km|63000|m}} od stredu planéty), sa tu nachádza Laverrierov prstenec ({{km|53000|m}}) a širší i slabší Galleho prstenec ({{km|42000|m}}). Slabý vonkajší výbežok Laverrierovho prstenca sa volá Lassel, a na jeho konci je pomenovaný prstenec Arago ({{km|57000|m}}).

Nové pozorovania zo Zeme ukázali, že prstence sú omnoho menej stabilné ako sa predpokladalo. Prstenec ''Liberté'' (sloboda), môže zmiznúť za menej ako storočie.

=== Mesiace planéty ===
[[Súbor:Detail of Triton - GPN-2000-000422.jpg|thumb|Mesiac [[Triton (mesiac)|Triton]], ako ho zo vzdialenosti {{km|530000|m}} vyfotografovala sonda [[Voyager 2]]]]
{{hlavný článok|Mesiace Neptúna}}

Neptún mal k septembru 2007 13 známych mesiacov.<ref name="v číslach">{{Cite web
| author = Peter Ivan
| title = Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach
| url = http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf
| accessdate = 18. november 2008
| archiveurl = https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf
| archivedate = 2009-12-10
}}</ref> 1.7.2013 sa po objavení mesiaca Hippocamp zvýšil počet na 14. Zďaleka najväčší a jediný [[guľa]]tý je [[Triton (mesiac)|Triton]], objavený [[William Lassel|Williamom Lasselom]] iba 17 dní po objavení samotného Neptúna. Triton má [[retrográdna dráha|retrográdnu dráhu]], čo naznačuje, že môže ísť o bývalý objekt [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]] zachytený na obežnú dráhu okolo planéty jej gravitáciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Hvězdárna Uherský Brod
| titul = Nový scénář původu Neptunova měsíce Triton
| url = http://astrosvet.com/planety/novy-scenar-puvodu-neptunova-mesice-tritonu
| dátum vydania = 2006-05-22
| dátum prístupu = 2009-05-09
| jazyk = česky
}}</ref> Pomaly sa k planéte približuje a keď napokon dosiahne [[Rocheova medza|Rocheovu medzu]], [[slapová sila|slapové sily]] ho roztrhajú. Triton je najchladnejšie teleso pozorované v slnečnej sústave. Teplota jeho povrchu je 38,15 K (−228&nbsp;°C).

Nepravidelná  [[Nereida (mesiac)|Nereida]], druhý najbližší mesiac Neptúna, má jednu z [[excentricita|najexcentrickejších]] obežných dráh v slnečnej sústave. Od júla do septembra 1989 ''Voyager 2'' objavil ďalších šesť mesiacov. Druhým najväčším je [[Proteus (mesiac)|Proteus]], ktorý však má iba pol percenta hmotnosti Tritonu. Je známy ako veľmi tmavé teleso, keďže [[albedo|odráža]] iba 6 % dopadajúceho svetla. K najvnútornejším patria [[Najáda (mesiac)|Najáda]], [[Thalassa (mesiac)|Thalassa]], [[Despina (mesiac)|Despina]], [[Galatea (mesiac)|Galatea]] a [[Larissa (mesiac)|Larissa]]. Z ďalších 5 nových mesiacov objavených zo Zeme je pomenovaný len jeden s názvom [[Psamathe (mesiac)|Psamathe]] (S/2003 N1). Ostatné 4 majú dočasné pomenovanie (S/2002 N1-4).

<center>'''Prehľad mesiacov Neptúna s priemerom nad {{km|100|m}}'''</center>
{| class=wikitable
! style="background:#efefef;" ! rowspan=2| Meno
! style="background:#efefef;" ! colspan=2| Označenie
! style="background:#efefef;" ! colspan=4| [[Elementy dráhy]]
! style="background:#efefef;" ! rowspan=2| Rozmer (km)
! style="background:#efefef;" ! rowspan=2| [[Magnitúda|Mag.]]
! style="background:#efefef;" ! rowspan=2| Rok objavu
! style="background:#efefef;" ! rowspan=2| Objaviteľ
|-
! style="background:#efefef;" | definit.
! style="background:#efefef;" |  predbežné 
! style="background:#efefef;" | [[veľká polos]] (10<sup>3</sup> km)
! style="background:#efefef;" | [[výstrednosť]]
! style="background:#efefef;" | [[Uhol sklonu dráhy|Sklon dráhy]] (°)
! style="background:#efefef;" | [[doba obehu]] (dni)
|-
|[[Triton (mesiac)|Triton]]||I|| ||align="right"| 354,8||align="right"| 0,0000||align="right"| 156,8000||align="right"| 5,8769||align="right"|2706||13,0||1846||W. Lassell
|-
|[[Proteus (mesiac)|Proteus]]||VIII||S/1989 N1||align="right"| 117,6||align="right"| 0,0004||align="right"| 0,0390||align="right"| 1,1223||align="right"|416||20,0||1989||S. P. Synnott / [[Voyager 2]]
|-
|[[Nereida (mesiac)|Nereida]]||II|| ||align="right"| 5513,4||align="right"| 0,7512||align="right"| 7,2300||align="right"| 360,1362||align="right"|340||19,2||1949||G. Kuiper
|-
|[[Galatea (mesiac)|Galatea]]||VI||S/1989 N4||align="right"| 62,0||align="right"| 0,0001||align="right"| 0,0540||align="right"| 0,4287||align="right"|158||22,0||1989||S. P. Synnott / [[Voyager 2]]
|-
|[[Despina (mesiac)|Despina]]||V||S/1989 N3||align="right"| 52,5||align="right"| 0,0001||align="right"| 0,0650||align="right"| 0,3347||align="right"|148||22,0||1989||S. P. Synnott / [[Voyager 2]]
|}

=== Trójania ===
{{hlavný článok|Trójan Neptúna}}
Častice prstencov a Neptúnove mesiace nie sú jediné telesá, ktoré pri svojom obehu okolo Slnka súvisia s Neptúnom. Podobne ako pri [[Jupiter]]i, aj pri Neptúne objavili výskumníci z [[Carnegie Institution]] štyri telesá, ktoré zdieľajú s Neptúnom približne rovnakú obežnú dráhu. Takéto telesá, ktoré obiehajú 60° pred alebo 60° za planétou sa nazývajú [[Trójan (planétka)|Trójania]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na oběžné dráze Neptunu byli nalezeni tři noví Trojané
  | url = http://astrosvet.com/planety/na-obezne-draze-neptunu-byli-nalezeny-tri-novi-trojane 
  | dátum vydania = 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Hvězdárna Uherský Brod
  | miesto = 
  | jazyk = česky
}}</ref>. Neptún je po Jupiteri len druhou planétou slnečnej sústavy, pri ktorej sú známi Trójania. Prvý Neptúnov Trójan, planétka {{mpl|2001 QR|322}}, bola objavená v roku [[2001]].

=== Vplyv Neptúna na ťažisko slnečnej sústavy ===
Neptún má hneď po Jupiteri druhý najväčší vplyv spomedzi planét na umiestnenie a pohyb [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]] (barycentra) slnečnej sústavy a teda aj na pohyb Slnka. Za to môže nielen jeho veľká hmotnosť, ktorá je tretia najväčšia medzi planétami, ale hlavne jeho najdlhšia [[veľká polos]] obežnej dráhy. Vplyv Neptúna na ťažisko slnečnej sústavy tvorí približne 13 % z celkového vplyvu slnečnej sústavy. Je možné, že vplyv Neptúna má súvislosť s istou dlhou periódou v cykle [[slnečná aktivita|slnečnej aktivity]] známej ako ''[[Gleisbergov cyklus]]'', ktorej hodnota 80 – 85 rokov súhlasí s polovicou siderickej obežnej doby Neptúna alebo so synodickou periódou Neptúna voči spoločnej perióde známych planét.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kalenda
  | meno = P.
  | priezvisko2 = Málek
  | meno2 = J.
  | titul = Je sluneční aktivita spojená s variacemi
momentu hybnosti Slunce?
  | url = http://www.suh.sk/obs/slnsem/kalenda.pdf
  | dátum prístupu = 2010-01-08
  | kapitola = 5. SLUNEČNÍ AKTIVITA A JEJÍ MODELOVÁNÍ
  | jazyk = po česky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20081210003033/http://www.suh.sk/obs/slnsem/kalenda.pdf
  | dátum archivácie = 2008-12-10
  }}</ref>

== Pozorovanie ==
[[Súbor:Neptune-Methane.jpg|thumb|left|Neptún s mesiacmi Proteus, Larissa, Galatea a Despina.]]
Neptún nie je objekt viditeľný voľným okom. Jeho jasnosť sa pohybuje medzi 7,8 a 8 [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|magnitúdami]], takže na jeho pozorovanie je potrebný [[ďalekohľad]]. Vo veľkom ďalekohľade sa javí ako malý modrozelený disk. Vzhľadom na jeho vzdialenosť sa zo Zeme študuje iba veľmi ťažko.

=== Objavenie ===
Prvé pozorovanie Neptúna sa podarilo už [[Galileo]]vi [[27. december|27. decembra]] [[1612]] a druhé [[27. január]]a [[1613]]. V oboch prípadoch planétu pokladal za nehybnú [[hviezda|hviezdu]], ktorá bola veľmi blízko (v [[Konjunkcia (astronómia)|konjunkcii]]) Jupitera. Jeho objav tak nemôže byť uznaný. Práve počas jeho prvého pozorovania koncom decembra 1612 mal Neptún veľmi malý pohyb na oblohe pri pohľade zo Zeme, ktorý nestačil na to, aby si Galileo uvedomil, že ide o planétu.

V roku [[1821]] [[Alexis Bouvard]] vytvoril zoznam vypočítaných obežných dráh Urána. Následné pozorovania odhalili významnú odchýlku od tohto zoznamu, pričom Bouvard uvažoval o nejakom telese s rušivým vplyvom. V roku [[1843]] [[John Couch Adams]] vypočítal dráhu ôsmej planéty, ktorá by zohľadňovala odchýlky Urána. [[Urbain Le Verrier]] v roku [[1846]] mal nezávisle od Adamsa vlastné výpočty. Poslal ich nemeckému astronómovi [[Johann Gottfried Galle|Johannovi Gottfriedovi Gallemu]]. Pri pozorovaní používal Besselovu mapu, pričom uvidel hviezdu, ktorú na mape nemal zaznačenú. Na observatóriu v Berlíne s pomocou študenta Heinricha Louisa d'Arresta ako prvý človek vedome pozoroval planétu Neptún v noci z [[23. september|23.]] na [[24. september|24.]] septembra 1846 iba 1 stupeň od predpovedanej polohy. Bolo isté že ide o planétu, keďže hviezda zmenila svoju polohu medzi inými hviezdami.

Následne sa rozpútala národnostne ladená diskusia medzi [[Francúzi|Francúzmi]] a [[Briti|Britmi]], o tom kto sa viac zaslúžil o objav. Nakoniec sa medzinárodne uznáva, že zásluhy za objav si zaslúžia obaja. Napriek tomu je však táto otázka prehodnocovaná, kvôli znovuobjavenie tzv. „dokumentov o Neptúne“ z roku [[1998]]. Tieto dokumenty [[Royal Observatory, Greenwich|kráľovského astronomického observatória v Greenwichi]] boli spreneverené astronómom [[Olli Eggen|Ollim Eggenom]]. Po ich preskúmaní niektorí historici uvažujú o tom, že Adams sa nezaslúžil o objav rovnakým dielom ako Le Verrier.

=== Pozemské teleskopy ===
Napriek tomu, že Neptún je najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy od Zeme, pozorovaním zo Zeme sa podarilo urobiť na tomto telese a jeho družiciach už veľa objavov. Zo Zeme boli objavení všetci Neptúnovi Trójania a v roku 1999 tiež nový prstenec vo vnútri už známeho prstenca Le Verrier. V [[infračervené žiarenie|infračervenom spektre]] získanom družicou [[ISO]] boli v roku [[1998]] objavené [[spektrálna čiara|čiary]] [[metyl]]u, čo je zlúčenina vznikajúca [[fotolýza|fotolýzou]] metánu.<ref name="Grygar" /> V roku 2002 objavili astronómovia za pomoci veľkých ďalekohľadov na [[Havaj]]i a v [[Čile]] 4 nové družice s jasnosťami 25 – 26 mag a s lineárnym priemerom do {{km|60|m}}. V nasledujúcom roku našli ďalší mesiac, ktorý sa od Neptúna vzďaľuje na rekordných 80 miliónov km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| meno = Jiří
| priezvisko = Grygar
| titul = Žeň objevů 2003 - díl A 1.1.6. Nejvzdálenější planety
| vvydavateľ = IAN
| dátum vydania = 2005-03-21
| url = http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=1494#1.1.6.
| dátum prístupu = 2009-09-03
| url archívu = https://web.archive.org/web/20050928054342/http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=1494#1.1.6.
| dátum archivácie = 2005-09-28
}}</ref><ref name="britanica">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Later observations of Neptune from Earth
 | url = http://www.britannica.com/EBchecked/topic/409330/Neptune/251785/Later-observations-from-Earth
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2009-1-4
 | vydavateľ = Britannica
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky
}}</ref>

=== Hubblov vesmírny ďalekohľad ===
{{Pozri aj|Hubblov vesmírny ďalekohľad}} 
Neptún bol v druhej polovici 90. rokov detailne sledovaný Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom<ref name="britanica"/> 20. storočia. Pozorovania mimo rušivých vplyvov [[Atmosféra Zeme|pozemskej atmosféry]] prebiehali po dobu šiestich rokov, čo umožnilo zaobstarať sériu snímok, ktoré ukazujú dynamické zmeny v atmosfére planéty počas 16 hodín sledovania. Na základe snímok mohla byť vytvorená animácia javov v atmosfére<ref name="movie">{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Hubble Makes Movie of Neptune's Rotation and Weather 
 | url = http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/1996/33/ 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2009-1-4 
 | vydavateľ = hubblesite.org 
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky 
}}</ref> pomáhajúca vedcom sledovať pohyby mračien v horných častiach atmosféry či sledovať silné [[dýzové prúdenie]] v oblasti rovníka.<ref name="movie"/> Súčasne po šesťročnom sledovaní pomohol objaviť sezónne zmeny v atmosfére a umožnil vznik hypotézy o striedaní ročných období (planéta bola snímkovaná v rokoch 1996, 1998 a 2002).<ref name="space">{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = Britt 
 | meno = Robert Roy 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Hubble Photos Show Neptune Has Seasons 
 | url = http://www.space.com/scienceastronomy/neptune_seasons_030519.html 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2009-1-4 
 | vydavateľ = Space.com 
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky 
}}</ref>

Okrem Hubblovho ďalekohľadu bol na podporné merania použitý aj [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]] sledujúci vesmír v infračervenom spektre.<ref name="britanica"/>

=== [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] ===
[[File:Neptune Close-Up (NIRCam Image) (weic2214a).jpeg|thumb|Neptún a jeho prstence na snímke [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba]]]]
Neptún pozoruje aj vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, doposiaľ najväčší kozmický ďalekohľad, aký bol kedy vypustený. V infračervenom spektre napríklad vytvoril veľmi ostré snímky prstencov tejto planéty a umožnil vidieť aj také prstence, ktoré neboli pozorované od preletu sondy Voyager 2. Zábery odhalili aj nepretržitý prúd oblakov obklopujúci južný pól a sedem Neptúnových mesiacov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = Majer
 | meno = Dušan
 | odkaz na autora = 
 | titul = Prstence Neptunu pohledem Teleskopu Jamese Webba
 | url = https://kosmonautix.cz/2022/09/prstence-neptunu-pohledem-teleskopu-jamese-webba/
 | dátum vydania = 2022-09-28 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2023-08-15 
 | vydavateľ = 
 | miesto = 
 | jazyk = po česky
}}</ref>

=== Voyager 2 ===
{{Hlavný článok|Voyager 2}}
Neptún navštívila zatiaľ iba jediná sonda – Voyager 2. Táto sonda odvysielala na Zem všetky blízke zábery planéty a jej mesiacov. Najbližšie priblíženie k Neptúnu nastalo [[25. august]]a [[1989]]. Pretože to bola posledná planéta, ktorú mohol Voyager 2 skúmať, bolo rozhodnuté preletieť bližšie pri mesiaci Triton. Počas preletu okolo Neptúna sonda objavila Veľkú tmavú škvrnu, čo viedlo k názoru, že podobne ako pri Jupiteri ide o atmosférickú poruchu. V oblasti pólu boli pozorované polárne žiare.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor = Dr. Edwin V. Bell, II
 | titul = Voyager Project Information
 | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/voyager.html
 | dátum prístupu = 2008-2-22
 | vydavateľ = NSSDC
 | jazyk = po anglicky
}}</ref> Počas preletu okolo planéty sonda odoslala na Zem okolo 10 000 fotografií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = NSSDC ID: 1977-076A
 | url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/masterCatalog.do?sc=1977-076A
 | dátum prístupu = 2008-2-22
 | vydavateľ = nssdc.gsfc.nasa.gov
 | jazyk = po anglicky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130220223406/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/masterCatalog.do?sc=1977-076A
 | dátum archivácie = 2013-02-20
 }}</ref>

Sonda pomohla zmerať veľkosť planéty, rýchlosť rotácie atmosféry a objavila magnetické pole planéty. Súčasne potvrdila existenciu Neptúnových prstencov a objavila šesť nových mesiacov.<ref name="britanica"/>

=== Budúce misie ===
Do roku 2023 nebola oficiálne schválená žiadna ďalšia misia k Neptúnu alebo ktorémukoľvek z mesiacov planéty. Existuje množstvo štúdií a inžinierskych návrhov, ako by sonda mala vyzerať, ale žiadny z nich ešte nebol schválený alebo definitívne odsúhlasený. Koncepty predpokladajú napríklad atmosférickú sondu pre štúdium atmosféry planéty,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = Carroll 
 | meno = Michael 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Far-reaching future missions 
 | url = http://www.astronomy.com/asy/default.aspx?c=a&id=3373 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2009-9-24 
 | vydavateľ = Astronomy.com 
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky 
}}</ref> ktorá oproti Jupiteru a Saturnu bude zrejme bližšie pôvodnej hmlovine, z ktorej vznikla slnečná sústava. Pre úspešné vyslanie sondy je potrebné taktiež vyvinúť iný druh napájania sondy, ako sa spravidla používa. Pre prílišnú vzdialenosť od Slnka nebude možné pri Neptúne používať [[fotovoltaický článok|fotovoltaické panely]], ale energiu bude potrebné získavať [[rádioaktívny rozpad|rádioaktívnym rozpadom]] prvkov.<ref name="tritona">{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Mission to Neptune Under Study 
 | url = http://www.universetoday.com/2004/12/09/mission-to-neptune-under-study/ 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2009-9-24 
 | vydavateľ = Universetoday.com 
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky 
}}</ref>

Iné plány počítali s vyslaním sondy medzi rokmi 2015 až 2020, kedy by bolo možné využiť [[gravitačný prak]] Jupitera a Saturna pre urýchlenie letu a príletu sondy k planéte koncom 20. rokov 21. storočia. Do roku 2009 sa vedecká komunita sústredila na zostavenie úloh, ktoré by sonda mala vykonať, aby priniesla nové poznatky o planéte či o jej mesiaci Triton.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = White Paper: Argo Mission to Neptune, Triton, and a KBO 
 | url = http://futureplanets.blogspot.com/2009/08/white-paper-argo-mission-to-neptune.html 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2009-9-24 
 | vydavateľ = utureplanets.blogspot.com 
 | miesto = 
 | jazyk = po anglicky 
}}</ref> Nič z toho sa však nezrealizovalo.

V súčasnosti (2023) je najprepracovanejším návrhom misie k Neptúnu sonda [[Neptune Odyssey]]. Má byť zložená z hlavnej sondy a atmosferického puzdra. Telesá by mala vyniesť do vesmíru raketa [[Space Launch System|SLS]] a let k Neptúnu by trval 16 rokov v prípade, že dátum štartu neumožní uskutočniť gravitačný manéver pri Jupiteri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = Škorpík
 | meno = Vítězslav
 | odkaz na autora = 
 | titul = Top 5 návrhů fyzikálních observatoří
 | url = https://kosmonautix.cz/2023/07/top-5-navrhu-fyzikalnich-observatori/
 | dátum vydania = 2023-07-07 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2023-08-15 
 | vydavateľ = 
 | miesto = 
 | jazyk = po česky
}}</ref>
 
=== Amatérske pozorovanie ===
Podobne ako iné planéty sa aj Neptún najlepšie pozoruje v čase [[opozícia (astronómia)|opozície]], ktorá nastáva približne raz do roka. Počas opozície narastá [[zdanlivá hviezdna veľkosť]] na maximálnu hodnotu 7,8<sup>m</sup>, čo však stále neumožňuje pozorovanie planéty voľným okom. Ako modrozelený disk ho možno uvidieť teleskopom, ktorého [[zrkadlo]] má priemer najmenej 25 až 30&nbsp;cm.<ref name="sledovatneptun">{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko =  
 | meno =  
 | odkaz na autora =  
 | titul = Observing Neptune 
 | url = http://planet-neptune.com/index.php?document_id=100 
 | dátum vydania =  
 | dátum aktualizácie =  
 | dátum prístupu = 2009-9-28 
 | vydavateľ =  
 | miesto =  
 | jazyk = po anglicky 
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131029180428/http://planet-neptune.com/index.php?document_id=100 
 | dátum archivácie = 2013-10-29 
 }}</ref>

Od roku 2010 sa Neptún nachádza v [[Súhvezdie Vodnár|súhvezdí Vodnár]] a keďže sa Neptún ocitne v opozícii začiatkom septembra, sú najlepšie mesiace pre pozorovanie medzi [[júl]]om a [[november|novembrom]]. Pre zistenie polohy planéty je najvhodnejšie použiť niektorý z množstva softvérov (napr. ''Stellarium''), ktorý ku konkrétnemu dátumu presne určí pozíciu planéty.

== Neptún v kultúre ==
[[Súbor:Fountain of Neptune.jpg|right|thumb|[[Neptúnova fontána]] vo [[Florencia|Florencii]]]]

=== Mytológia ===
[[Neptún (boh)|Neptún]] bol [[staroveký Rím|starorímsky]] boh mora, totožný s gréckym [[Poseidón]]om. Pôvodne bol bohom vôd, prameňov a riek, až približne v [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]] ho povýšili na boha mora. Ako boha pramenitých vôd ho uctievali pod menom ''Nethus'' už [[Etruskovia]]. Spolu s bratmi [[Jupiter (boh)|Jupiterom]] a [[Pluto (boh)|Plutom]] patril k najmocnejším bohom, synom boha [[Saturn (boh)|Saturna]]. [[Tritón (boh)|Tritón]], podľa ktorého bol pomenovaný jeho najväčší mesiac, bol Neptúnov najobľúbenejší syn. Ďalšie Neptúnove mesiace boli pomenované podľa [[Nereida|Nereíd]], morských [[Nymfa (mytológia)|nýmf]]. Jedna z Nereíd, [[Amfitria]], bola Neptúnovou manželkou, v starších mýtoch mal však za manželku [[Salacia|Salaciu]], bohyňu prameňov. Najväčší [[chrám]] zasvätený Neptúnovi stál na [[Marsove pole|Marsovom poli]] v [[Rím]]e. Kult Neptúna sa udržal v celom rímskom [[Stredomorie|Stredomorí]] ešte dlho po víťazstve [[kresťanstvo|kresťanstva]].<ref>{{Cite book
| author = Vojtech Zamarovský
| year = 
| title = Bohovia a hrdinovia antických bájí
| publisher = Perfekt, Bratislava
| isbn = 80-8046-203-8
}}</ref>

=== Sci-fi ===
Planéta Neptún sa objavila vo viacerých [[sci-fi]] filmoch a knihách. Prvýkrát sa v literatúre vyskytla v roku 1889 ako neobývateľná ľadová planéta v diele ''Spirito Gentil''. V roku 1930 napísal [[Olaf Stepledon]] epický román ''Last and First Men: A Story of the Near and Far Future'', v ktorom vystupoval Neptún ako domov vyspelej ľudskej rasy budúcnosti. V 40. a 50. rokoch 20. storočia sa Neptún objavoval ako planéta s globálnym oceánom v príbehoch ''[[Kapitán budúcnosti|Kapitána budúcnosti]]''. V 60. rokoch vyšiel román ''Nearly Neptune'' od [[Hugh Walters|Hugha Walters]], ktorý pojednáva o prvom pilotovanom lete k Neptúnu, ktorý však skončí neúspechom potom, čo oheň zničí systémy podpory života na palube lode. Vo filme sa objavil Neptún napríklad v sci-fi horore ''[[Horizont udalostí (film)|Horizont udalostí]]'', opisujúci príbeh stratenej lodi za dráhou Neptúna a záchrannú misiu.

Okrem planéty samotnej sa v umení objavujú aj jej mesiace. Napríklad americký autor [[Larry Niven]] vo svojom diele ''Prstenec'' situoval na mesiac [[Nereida (mesiac)|Nereida]] základňu mimozemskej rasy známej ako Outsider.

== Poznámky ==
<references group="pozn."/>

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Neptune (planet)}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Neptun (planeta)|6481541}}

{{portál|Slnečná sústava|}} 
{{Mesiace Neptúna}}
{{Slnečná sústava}}

[[Kategória:Neptún| ]]
[[Kategória:Planéty slnečnej sústavy]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1846]]