Zobrazenie zdroja stránky Medveď hnedý

{{Dobrý článok}}
{{Infobox živočíchy
 | Názov                        = medveď hnedý
 | Obrázok                      = Brown_bear_(Ursus_arctos)_in_early_morning_light,_Viiksimo,_Kainuu_region,_Finland_(50545034706).jpg
 | Titulok                      = Medveď hnedý, [[Viiksimo]], [[Fínsko]]
 | Stupeň ohrozenia             = {{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/41688/121229971 IUCN Red list 2021.1. Prístup 27. júna 2021.]</ref>
 | Ríša po slovensky            = [[živočíchy]]
 | Ríša po latinsky             = Animalia
 | Podríša po slovensky         = [[mnohobunkovce]]
 | Podríša po latinsky          = Polycytozoa
 | Vývojový stupeň po slovensky = [[epitelovce]]
 | Vývojový stupeň po latinsky  = Eumetazoa
 | Skupina 1 po slovensky       = [[dvojstranovce]]
 | Skupina 1 po latinsky        = Bilateralia
 | Vývojová vetva po slovensky  = [[druhoústovce]]
 | Vývojová vetva po latinsky   = Dueterostomia
 | Kmeň po slovensky            = [[chordáty]]
 | Kmeň po latinsky             = Chordata
 | Podkmeň po slovensky         = [[stavovce]]
 | Podkmeň po latinsky          = Vertebrata
 | Nadtrieda po slovensky       = [[čeľustnatce]]
 | Nadtrieda po latinsky        = Gnathostomata
 | Stupeň po slovensky          = [[štvornožce]]
 | Stupeň po latinsky           = Tetrapoda
 | Trieda po slovensky          = [[cicavce]]
 | Trieda po latinsky           = Mammalia
 | Podtrieda po slovensky       = [[živorodé]]
 | Podtrieda po latinsky        = Theria
 | Nadrad po slovensky          = [[placentovce (taxón)|placentovce]]
 | Nadrad po latinsky           = Eutheria
 | Rad po slovensky             = [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravce]]
 | Rad po latinsky              = Carnivora
 | Podrad po slovensky          = [[suchozemské]]
 | Podrad po latinsky           = Fissipedia
 | Čeľaď po slovensky           = [[medveďovité]]
 | Čeľaď po latinsky            = Ursidae
 | Podčeľaď po slovensky        = 
 | Podčeľaď po latinsky         = [[Ursinae]]
 | Skupina 3 po slovensky       = 
 | Skupina 3 po latinsky        = [[Ursini]]
 | Rod po slovensky             = [[ursus (rod)|medveď]]
 | Rod po latinsky              = Ursus
 | Druh po slovensky            = medveď hnedý
 | Druh po latinsky             = <br/>Ursus arctos
 | Binomické meno               = Ursus arctos
 | Klasifikátor1                = [[Carl Linné|Linnaeus]]
 | Dátum1                       = [[1758]]
 | Synonymá                     = 
 | Obrázok2                     = Ursus arctos range map.svg
 | Titulok2                     = Rozšírenie medveďa hnedého (2010)
}}
'''Medveď hnedý'''<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy
  | priezvisko = Krištofík
  | meno = Ján 
  | priezvisko2 = Danko
  | meno2 = Štefan 
  | spoluautori = et al.
  | titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana 
  | rok = 2012
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
  | miesto = Bratislava
  | isbn = 978-80-224-1264-3
  | kapitola = Medveď hnedý - Ursus arctos 
  | poznámka = Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová
  | strany = 485 - 491
}}</ref> (zastarano '''medveď obyčajný'''; {{lat|''Ursus arctos''}}) je [[Druh (taxonómia)|druh]] [[cicavce|cicavca]] z čeľade [[medveďovité|medveďovitých]], [[všežravec]] a jediný zástupca svojej [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]], ktorý sa vyskytuje aj na území [[Slovensko|Slovenska]]. Z celosvetového hľadiska má druh [[Holarktis|holarktický]] areál rozšírenia, v ktorom obýva predovšetkým [[Les|zalesnené oblasti]]. Je to jeden z najväčších suchozemských mäsožravcov (skôr však príležitostných), ktorému konkuruje iba jeho najbližší príbuzný, [[medveď biely]], ktorého miery sú naprieč populáciami oveľa konštantnejšie a ktorý je v priemere o niečo väčší. Medveď hnedý je [[Sexuálny dimorfizmus|pohlavne dimorfný]]. Dospelý samec býva až o 30 % väčší ako samica.

Všeobecne meria 100 – {{cm|220|m}}, z toho chvost 5 – {{cm|20|m}}, v kohútiku 90 – {{cm|150|m}} a váži 100 – {{kg|350}}. Do najväčších rozmerov rastú predovšetkým americké a severoázijské [[poddruh]]y medveďa hnedého, obzvlášť potom [[Medveď hnedý kodiak|medveď kodiak]], [[medveď grizly]] alebo [[medveď kamčatský]] (''Ursus arctos beringianus''). Podľa niektorých zdrojov môžu dosiahnuť dĺžku až tri metre a hmotnosť až jednu tonu (ale zvyčajne len v zajatí, kde sa dá očakávať [[obezita]]).

Napriek všeobecným predstavám, že ide o nebezpečnú či krvilačnú šelmu, živí sa prevažne [[Rastliny|rastlinnou]] potravou. Ak sú však okolnosti priaznivé, vďaka svojim rozmerom dokáže skoliť aj také mohutné zviera, ako je [[Zubor (rod)|zubor]], [[Los (rod)|los]] alebo [[pižmoň]]. V niektorých oblastiach [[Aljaška|Aljašky]] sa medveď hnedý živí prevažne [[Lososovité|lososmi]]. Na vrchole jesenného hodovania dokáže denne skonzumovať až {{kg|40}} potravy. Zimu prečkáva v brlohu a [[Zimný spánok (cicavce)|hibernuje]].

Po väčšinu roka je to samotárske zviera, ktoré sa účelne združuje iba v období rozmnožovania a pri výchove mláďat (samica s mláďatami). K páreniu dochádza na jar či v lete, od mája do júla, prípadne aj neskôr, čím severnejšie medvede žijú. [[Gravidita]] samice trvá šesť až deväť mesiacov a rodí jedno až tri medvieďatá, o ktoré sa stará 2,5 až 4 roky. Samec sa na starostlivosti o mláďatá nepodieľa. Medveď hnedý sa dožíva 25 až 30 rokov, zriedka aj viac. Vzhľadom na svoju veľkosť nemá okrem človeka veľa nepriateľov, ale veľkou konkurenciou sa stávajú iné dospelé medvede.

[[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodný zväz ochrany prírody]] (IUCN) považuje druh za [[najmenej ohrozený]], hoci je naprieč celým areálom mnoho populácií stále vzácnych, a to najmä kvôli ľudským aktivitám (úbytku prostredia či lovu). Celková populácia je však stabilná. K roku 2019 počet medveďov hnedých na celom svete presahuje 200 000, z ktorých väčšina žije v [[Rusko|Rusku]] (~100 000 jedincov), v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] asi 58 000 a v [[Európa|Európe]] približne 15 400 až 17 000 jedincov. Ak pominieme európsku časť Ruska, najväčšia populácia medveďov v Európe sa nachádza v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol v roku 2012 doložený na 32,7 % územia. Kriticky ohrozený je napríklad [[medveď stredoázijský]] (''Ursus arctos isabellinus''). Už vyhubený je [[medveď severoafrický]] (''Ursus arctos crowtheri''), jediný poddruh i čoby druh medveďa, ktorý žil v Afrike. V roku 2014 bol medveď hnedý spolu s [[Vlk dravý|vlkom]], [[Lynx (rod)|rysom]], [[rosomák]]om a [[Zubor lesný|zubrom]] zvolený za jedného zo reprezentatívnych zástupcov Európy – tzv. európska veľká päťka.

== Taxonómia a evolúcia ==
[[Druh (taxonómia)|Druh]] opísal švédsky prírodovedec [[Carl Linné]] vo svojom diele z roku 1758 [[Systema naturae|''Systema naturae'']], pod dodnes platným vedeckým názvom ''Ursus arctos''. Tento názov je zložený z [[Latinčina|latinského]] a [[Grécke jazyky|gréckeho]] slova pre medveďa.
[[Súbor:Ursus etruscus 3.jpg|náhľad|Lebka vyhynutého predka ''[[Ursus etruscus]]'']]
Medveď hnedý je jedným z ôsmich recentných druhov z [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[Ursida]]e (medveďovitých), zo šiestich recentných druhov z [[Podčeľaď|podčeľade]] [[Ursinae]] a jedným zo štyroch žijúcich zástupcov [[Rod (taxonómia)|rodu]] [[Ursus (rod)|''Ursus'']], kam sa radí aj [[medveď biely]], [[medveď baribal]] a [[medveď ušatý]]. Ako druh sa medvede vyvinuli pred asi 5 miliónmi rokov a prešli si rozsiahlou [[Hybridizácia|hybridizáciou]].<ref name=":28" /> Zrejme najstarším známym zástupcom tohto rodu je vyhynutý ''[[Ursus minimus]]'', čo by relatívne malý medveď vážiaci okolo {{kg|50}}, ktorý žil v období [[pliocén]]u až [[pleistocén]]u.<ref>{{Citácia knihy|titul=Polar Bears|url=|vydavateľ=Cavendish Square Publishing, LLC|rok=2015|isbn=978-1-62712-965-7|jazyk=en|poznámka=|meno=Rebecca|priezvisko=Stefoff|miesto=New York|strany=7–9|kapitola=Prehistoric Bears}}</ref> Za predka medveďa hnedého je považovaný ''[[Ursus etruscus]]'' pôvodom z Eurázie, ktorý žil v ranom pleistocéne a ktorý sa podobal dnešným medveďom, až na trochu primitívnejší chrup.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ursus etruscus from the late Early Pleistocene of the Taurida сave (Crimean Peninsula)|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/08912963.2022.2067993|periodikum=Historical Biology|dátum=2023-06-03|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=35|číslo=6|strany=843–856|issn=0891-2963|doi=10.1080/08912963.2022.2067993|jazyk=en|meno=Dmitry|priezvisko=Gimranov|meno2=Alexander|priezvisko2=Lavrov|meno3=Maria|priezvisko3=Prat-Vericat}}</ref><ref name=":24">{{Citácia periodika|titul=A Review of Bear Evolution|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872687?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1994|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=9|strany=85|doi=10.2307/3872687|meno=Bruce|priezvisko=McLellan|meno2=David C.|priezvisko2=Reiner|jazyk=en| issn = 1936-0614 }}</ref> Najstaršie známe [[Fosília|fosílne]] nálezy samotného medveďa hnedého sú staré asi 500 000 rokov a pochádzajú z Ázie, z jaskynného systému [[Čou-kchou-tien]] v Číne.<ref name=":25">{{Citácia periodika|titul=Aspects of Evolution and Adaptation in American Black Bears (Ursus americanus Pallas) and Brown and Grizzly Bears (U. arctos Linné.) of North America|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872586?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1972|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=2|strany=221|doi=10.2307/3872586|meno=Stephen|priezvisko=Herrero|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Palaeoecological and genetic analyses of Late Pleistocene bears in Asiatic Russia|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/bor.12570|periodikum=Boreas|dátum=2022-04|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=51|číslo=2|strany=465–480|issn=0300-9483|doi=10.1111/bor.12570|jazyk=en|meno=Pavel A.|priezvisko=Kosintsev|meno2=Hervé|priezvisko2=Bocherens|meno3=Irina V.|priezvisko3=Kirillova}}</ref> Asi pred 250 000 rokmi sa tento druh dostal do Európy, kde na niekoľkých miestach zdieľal stanovište spoločne s [[Medveď jaskynný|medveďom jaskynným]] (''Ursus spelaeus''), s ktorým sa tiež rozmnožoval, a ktorý bol o niečo málo väčší ako dnešný medveď hnedý a mohol dosahovať hmotnosť 250 – {{kg|500}}.<ref name=":24" /><ref name=":26">{{Citácia periodika|titul=Partial genomic survival of cave bears in living brown bears|url=https://www.nature.com/articles/s41559-018-0654-8|periodikum=Nature Ecology & Evolution|dátum=2018-08-27|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=2|číslo=10|strany=1563–1570|issn=2397-334X|doi=10.1038/s41559-018-0654-8|jazyk=en|meno=Axel|priezvisko=Barlow|meno2=James A.|priezvisko2=Cahill|meno3=Stefanie|priezvisko3=Hartmann}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Záruba|meno=Bořivoj|titul=Svět pravěku|vydanie=1|vydavateľ=Albatros|miesto=Praha|rok=2001|isbn=978-8000009896|strany=134–135|kapitola=Svět savců|jazyk=cs}}</ref> Výskumy z odborov [[Molekulárna biológia|molekulárnej biológie]] a [[Genetika|genetiky]] ukazujú, že súčasný medveď hnedý má stále podiel svojho [[genóm]]u v množstve 0,9 až 2,4 % zodpovedajúci genómu medveďa jaskynného.<ref name=":26" /> Onedlho potom, čo medveď hnedý prenikol do Európy sa objavil aj v Afrike, kde dnes už vyhynul.<ref name=":24" /><ref name=":35">{{Citácia periodika|titul=Genetic diversity of endangered brown bear ( Ursus arctos ) populations at the crossroads of Europe, Asia and Africa|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1472-4642.2009.00586.x|periodikum=Diversity and Distributions|dátum=2009-09|dátum prístupu=2024-06-29|ročník=15|číslo=5|strany=742–750|issn=1366-9516|doi=10.1111/j.1472-4642.2009.00586.x|jazyk=en|meno=Sébastien|priezvisko=Calvignac|meno2=Sandrine|priezvisko2=Hughes|meno3=Catherine|priezvisko3=Hänni}}</ref> Počas poslednej (weichselskej) [[Ľadová doba|doby ľadovej]], asi pred 50 000 až 14 000 rokmi migroval medveď hnedý do Severnej Ameriky cez vtedy pevninskú [[Beringov prieliv|Beringovu úžinu]] a stal sa predchodcom dnešného [[Medveď grizly|grizlyho]] alebo [[Medveď hnedý kodiak|kodiaka]], a než bol vytlačený späť človekom, dostal sa aj do oblastí dnešného [[Ontário|Ontária]], [[Kentucky]], [[Labrador (polostrov)|Labradoru]] alebo severného [[Mexiko|Mexika]].<ref name=":25" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Lions and brown bears colonized North America in multiple synchronous waves of dispersal across the Bering Land Bridge|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/mec.16267|periodikum=Molecular Ecology|dátum=2022-12|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=31|číslo=24|strany=6407–6421|issn=0962-1083|doi=10.1111/mec.16267|jazyk=en|meno=Alexander T.|priezvisko=Salis|meno2=Sarah C. E.|priezvisko2=Bray|meno3=Michael S. Y.|priezvisko3=Lee}}</ref><ref name=":4" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Pleistocene mammals of North America|url=http://archive.org/details/pleistocenemamma0000kurt|vydavateľ=Columbia University Press|rok=1980|isbn=978-0-231-03733-4|meno=Björn|priezvisko=Kurtén|miesto=New York|strany=183|jazyk=en}}</ref> Je tak možné, že za vyhynutím severoamerického druhu ''[[Arctodus simus]]'', ktorý žil v období medzi 3 miliónmi – 10 000 rokov, stál [[Invázny druh|invázny]] medveď hnedý, pretože mohol predstavovať silného potravinového konkurenta.<ref>{{Citácia periodika|titul=On the association of giant short-faced bear ( Arctodus simus ) and brown bear ( Ursus arctos ) in late Pleistocene North America|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0016699517300384|periodikum=Geobios|dátum=2018-02|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=51|číslo=1|strany=61–74|doi=10.1016/j.geobios.2017.12.001|jazyk=en|meno=Martina L.|priezvisko=Steffen|meno2=Tara L.|priezvisko2=Fulton}}</ref>
[[Súbor:Polar bear after unlucky hunt for a seal.jpg|vľavo|náhľad|[[Medveď biely]] je považovaný za najbližšieho žijúceho príbuzného]]
Za najbližšieho príbuzného medveďa hnedého je považovaný [[medveď biely]] (pozri tiež kladogramy nižšie), ktorý sa vyvinul pomerne nedávno, pravdepodobne v strednom [[pleistocén]]e (pred 600 000 až 150 000 rokmi<ref>{{Citácia periodika|titul=Population Genomics Reveal Recent Speciation and Rapid Evolutionary Adaptation in Polar Bears|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0092867414004887|periodikum=Cell|dátum=2014-05|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=157|číslo=4|strany=785–794|doi=10.1016/j.cell.2014.03.054|jazyk=en|meno=Shiping|priezvisko=Liu|meno2=Eline D.|priezvisko2=Lorenzen|meno3=Matteo|priezvisko3=Fumagalli}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Nuclear Genomic Sequences Reveal that Polar Bears Are an Old and Distinct Bear Lineage|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1216424|periodikum=Science|dátum=2012-04-20|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=336|číslo=6079|strany=344–347|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.1216424|jazyk=en|meno=Frank|priezvisko=Hailer|meno2=Verena E.|priezvisko2=Kutschera|meno3=Björn M.|priezvisko3=Hallström}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dlouhá historie ledních medvědů | url = https://plus.rozhlas.cz/dlouha-historie-lednich-medvedu-6628302 | vydavateľ = Plus (Český rozhlas) | dátum vydania = 2012-04-23 | dátum prístupu = 2024-07-17 | jazyk = cs | priezvisko = Redakce ČRo Leonardo}}</ref>). S týmto druhom zdieľa medveď hnedý hneď niekoľko spoločných znakov, ako napríklad podobnú chemicko-biologickú štruktúru mozgu, alebo je hostiteľom rovnakých črevných parazitov.<ref name=":42">{{Citácia periodika|titul=Mitochondrial DNA Phylogeography of the North American Brown Bear and Implications for Conservation|url=https://conbio.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1523-1739.1998.96351.x|periodikum=Conservation Biology|dátum=1998-04-26|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=12|číslo=2|strany=408–417|issn=0888-8892|doi=10.1111/j.1523-1739.1998.96351.x|jazyk=en|meno=Lisette P.|priezvisko=Waits|meno2=Sandra L.|priezvisko2=Talbot|meno3=R. H.|priezvisko3=Ward}}</ref> Výskumy tiež ukázali, že niektoré populácie medveďov hnedých sú z hľadiska genetiky podobnejšie s populáciami ľadových medveďov, ako s populáciami iných medveďov hnedých.<ref>{{Citácia periodika|titul=Genomic evidence of geographically widespread effect of gene flow from polar bears into brown bears|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/mec.13038|periodikum=Molecular Ecology|dátum=2015-03|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=24|číslo=6|strany=1205–1217|issn=0962-1083|doi=10.1111/mec.13038|jazyk=en|meno=James A.|priezvisko=Cahill|meno2=Ian|priezvisko2=Stirling|meno3=Logan|priezvisko3=Kistler}}</ref> Z [[Vetva (taxonómia)|kladistického]] hľadiska je teda medveď hnedý čoby [[Parafyletizmus|parafyletickým]] druhom, ktorého jednou z jeho vnútorných línií je medveď biely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do “polar bears” exist? | url = https://whyevolutionistrue.com/2010/03/17/do-polar-bears-exist/ | vydavateľ = Why Evolution Is True | dátum vydania = 2010-03-17 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = en | priezvisko = }}</ref> V tradičnom ponímaní sú však oba druhy považované za samostatné [[taxón]]y. Blízku príbuznosť s ľadovým medveďom podporuje aj skutočnosť, že sa oba druhy medveďov [[Kríženec|krížia]] a plodia životaschopných potomkov. To sa zistilo už v druhej polovici 19. storočia v zajatí, keď boli oba druhy medveďov chované spoločne v jednom výbehu a porodili mláďatá,<ref name=":58">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meteor o jaderném odpadu, plavání žraloků a křížení medvědů | url = https://dvojka.rozhlas.cz/meteor-o-jadernem-odpadu-plavani-zraloku-a-krizeni-medvedu-9165754 | vydavateľ = Dvojka, Český rozhlas | dátum vydania = 2024-02-03 | dátum prístupu = 2024-11-28 | jazyk = cs | priezvisko = Andreska | meno = Jan}}</ref> ale jeden z prvých dôkazov v divočine sa objavil v roku 2006 na [[Banksov ostrov|Banksovom ostrove]], kde bol zastrelený medveď s hnedastou ale neobvykle svetlou srsťou, podobnú medveďovi bielemu. Neskoršia analýza [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] ukázala, že zabité zviera bolo prekvapivo krížencom ľadového medveďa a [[Medveď grizly|medveďa grizlyho]]. Odvtedy bolo v rovnakej oblasti nájdených ďalších najmenej sedem [[hybrid]]ov, pričom všetci pochádzali z jedinej samice medveďa bieleho,<ref name=":59">{{Citácia periodika|titul=Recent Hybridization between a Polar Bear and Grizzly Bears in the Canadian Arctic|url=https://journalhosting.ucalgary.ca/index.php/arctic/article/view/67681|periodikum=ARCTIC|dátum=2017-05-31|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=70|číslo=2|strany=151|issn=1923-1245|doi=10.14430/arctic4643|meno=Jodie D.|priezvisko=Pongracz|meno2=David|priezvisko2=Paetkau|meno3=Marsha|priezvisko3=Branigan|jazyk=en}}</ref> ale sú známe aj z iných lokalít, kde dochádza k tesnému kontaktu medzi týmito dvoma druhmi.<ref name=":58" /><ref name=":59" />

'''Fylogenéza súčasných druhov medveďov znázornená v [[kladogram]]och na základe kompletných sekvencií [[Mitochondriálna DNA|mitochondriálnej DNA]] podľa Yu et al. 2007 (prvý)'''<ref>{{Citácia periodika|titul=Analysis of complete mitochondrial genome sequences increases phylogenetic resolution of bears (Ursidae), a mammalian family that experienced rapid speciation|url=http://bmcevolbiol.biomedcentral.com/articles/10.1186/1471-2148-7-198|periodikum=BMC Evolutionary Biology|dátum=2007|dátum prístupu=2023-11-07|ročník=7|číslo=1|strany=198|doi=10.1186/1471-2148-7-198|meno=Li|priezvisko=Yu|meno2=Yi-Wei|priezvisko2=Li|meno3=Oliver A|priezvisko3=Ryder|jazyk=en}}</ref> '''a [[Genetika|genetické]] štúdie podľa Kumar et al. 2017 (druhý)'''<ref name=":28">{{Citácia periodika|titul=The evolutionary history of bears is characterized by gene flow across species|url=https://www.nature.com/articles/srep46487|periodikum=Scientific Reports|dátum=2017-04-19|dátum prístupu=2023-11-07|ročník=7|číslo=1|issn=2045-2322|doi=10.1038/srep46487|jazyk=en|meno=Vikas|priezvisko=Kumar|meno2=Fritjof|priezvisko2=Lammers|meno3=Tobias|priezvisko3=Bidon}}</ref>''':'''
{| cellpadding="10" align="center" style="text-align:left;"
|{{clade|{{clade
     |1={{clade
        |label1=[[Ursinae]]
        |1={{clade
           |1={{clade
              |1={{clade
                 |1=[[medveď biely]] [[File:Lossy-page1-2518px-Ursus maritimus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]]
                 |2='''medveď hnedý''' [[File:Ursus arctos - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]]
                 }}
              |2={{clade
                 |1={{clade
                    |1=[[medveď baribal]] [[File:Ursus americanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]]
                    |2=[[medveď ušatý]] [[File:Ursus thibetanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam -(white background).jpg|50px]]
                    }}
                 |2=[[medveď malajský]] [[File:Ursus malayanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]]
                 }}
              }}
           |2=[[medveď pyskatý]] [[File:Tremarctos ornatus 1824 (flipped).jpg|50px]]
           }}
        |2=[[medveď okuliarnatý]] [[File:Spectacled bear (1829).jpg|50px]]
        }}
     |2=[[panda veľká]] [[File:Recherches pour servir à l'histoire naturelle des mammifères (Pl. 50) (white background).jpg|50px]]
   }}|label1=[[Ursidae]]}}
|{{clade|{{clade
   |2=[[panda veľká]] [[File:Recherches pour servir à l'histoire naturelle des mammifères (Pl. 50) (white background).jpg|50px]]
   |1={{clade
      |2=[[medveď okuliarnatý]] [[File:Spectacled bear (1829).jpg|50px]]
      |label1=[[Ursinae]]
      |1={{clade
         |2={{clade
            |1=[[medveď ušatý]] [[File:Ursus thibetanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam -(white background).jpg|50px]]
            |2={{clade
               |1=[[medveď pyskatý]] [[File:Tremarctos ornatus 1824 (flipped).jpg|50px]]
               |2=[[medveď malajský]] [[File:Ursus malayanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]]
               }}
            }}
         |1={{clade
            |2=[[medveď baribal]] [[File:Ursus americanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]]
            |1={{clade
               |2='''medveď hnedý''' [[File:Ursus arctos - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]]
               |1=[[medveď biely]] [[File:Lossy-page1-2518px-Ursus maritimus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]]
               }}
            }}
         }}
      }}
   }}|label1=[[Ursidae]]}}
|}

=== Poddruhy ===
Vzhľadom na rozsiahly areál výskytu medveďov hnedých existujú značné rozdiely vo veľkosti a hmotnosti, tvare lebky, sfarbení srsti a ďalších morfologických znakoch naprieč populáciami. Z tohto dôvodu bolo opísaných niekoľko [[poddruh]]ov, ktorých počet sa priebežne mení vinou rozdielov v odborných názoroch. V priebehu histórie výskumu boli tak opísané desiatky (spočiatku takmer 90) poddruhov. V moderných klasifikáciách sa obvykle rozlišujú nasledujúce poddruhy (celkom 22):<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Mammal Species of the World | url = http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=14000970 | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 24.2.2017 | vydavateľ = Bucknell Univesity | miesto = }}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lupták|meno=Peter|titul=Slovenské mená cicavcov sveta|vydanie text=[1. vyd.]|miesto=Bojnice|vydavateľ=Zoologická záhrada|rok=2003|isbn=80-969059-9-6|počet strán=218|strany=62}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Zviera|vydavateľ=[[Ikar]]|miesto=Bratislava|rok=2002|isbn=80-551-0375-5|počet strán=623|strany=192}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bryl | meno = Marek | priezvisko2 = Matyáštík | meno2 = Tomáš | titul = Carnivora - Šelmy - Carnivores | url = http://www.savci.upol.cz/selmy.htm | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 22.8.2001 | dátum prístupu = 24.2.2017 | vydavateľ = savci.upol.cz | miesto = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haaramo | meno = Mikko | titul = Ursidae | url = http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/carnivora/arctoidea/ursidae.html | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 16.3.2016 | dátum prístupu = 24.2.2017 | vydavateľ =  | miesto = }}</ref>

==== [[Paleoarktis|Palearktická oblasť]] ([[Eurázia]] a [[severná Afrika]]) ====

* ''[[Ursus arctos arctos|'''Ursus arctos arctos''']]'' – medveď (hnedý) európsky/medveď (hnedý) eurázijský: nominátny a najrozšírenejší poddruh v [[Európa|Európe]], západnom [[Rusko|Rusku]] a na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurasian brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/eurasian-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2024-07-18 | jazyk = en}}</ref>
* ''[[Ursus arctos beringianus|'''Ursus arctos beringianus''']]'' – medveď (hnedý) kamčatský (vrátane ''Ursus arctos mandchuricus'' – medveďa (hnedého) mandžuského): [[Kamčatka]], [[Paramušir]] a okolité pobrežné oblasti. Možno patrí skôr k severoamerickému poddruhu ''Ursus arctos horribilis''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kamchatka (Far Eastern) brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/kamchatka-or-far-eastern-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-17 | jazyk = en}}</ref>
* ''[[Ursus arctos collaris|'''Ursus arctos collaris''']]'' – medveď (hnedý) (?-) sibírsky (vrátane ''Ursus arctos jeniseensis'', ''Ursus arctos sibiricus'', ''Ursus arctos kolymensis'' a ''Ursus arctos baikalensis''): takmer celá [[Sibír]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = East Siberian brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/east-siberian-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-20 | jazyk = en}}</ref>
* † ''[[Ursus arctos crowtheri|'''Ursus arctos crowtheri''']]'' – medveď (hnedý) severoafrický: [[Severná Afrika]] ([[Atlas (pohorie)|pohorie Atlas]]), vyhynutý poddruh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atlas bear (extinct) | url = http://www.bearconservation.org.uk/atlas-bear-extinct/ | dátum vydania =  | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | jazyk = en | dátum aktualizácie = 2021-02-11}}</ref>
* ''[[Ursus arctos gobiensis|'''Ursus arctos gobiensis''']]'' – púšť [[Gobi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gobi bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/gobi-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-15 | jazyk = en}}</ref> Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos isabellinus''.
* ''[[Ursus arctos isabellinus|'''Ursus arctos isabellinus''']]'' – medveď (hnedý) stredoázijský: [[Himaláje]] ([[Nepál]], [[India]] a [[Pakistan]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Himalayan brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/himalayan-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2023-03-09 | jazyk = en}}</ref>
* ''[[Ursus arctos lasiotus|'''Ursus arctos lasiotus''']]'' – [[Rusko]] (vrátane [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovov]]), [[Čína]], [[Japonsko]] a [[Kórea|Kórejský polostrov]].<ref name=":47">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ussuri or Amur brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/ussuri-or-amur-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-16 | jazyk = en}}</ref> Niektoré autority sa domnievajú, že medvede vyskytujúce sa na ostrove [[Hokkaido]] a na ostrovoch [[Kunašir]] a [[Iturup]] v reťazci Kurilských ostrovov sú samostatným poddruhom '''''[[Ursus arctos yesoensis]]''''' – medveď (hnedý) japonský.<ref name=":47" />
* ''[[Ursus arctos marsicanus|'''Ursus arctos marsicanus''']]'' – [[Národný park Abruzzo, Lazio a Molise]] a okolité oblasti v [[Taliansko|Taliansku]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Demographic projections of the Apennine brown bear population Ursus arctos marsicanus (Mammalia: Ursidae) under alternative management scenarios|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/24750263.2018.1478003|periodikum=The European Zoological Journal|dátum=2018-01-01|dátum prístupu=2024-07-17|ročník=85|číslo=1|strany=242–252|issn=2475-0263|doi=10.1080/24750263.2018.1478003|jazyk=en|meno=V.|priezvisko=Gervasi|meno2=P.|priezvisko2=Ciucci}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marsican (Appenine) brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/marsican-or-appenine-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2024-07-05 | jazyk = en}}</ref> Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos arctos''.
* † ''[[Ursus arctos priscus|'''Ursus arctos priscus''']]'' –  [[Eurázia]]. Vyhynutý prehistorický druh alebo pravdepodobne poddruh medveďa hnedého, ktorý žil v pleistocéne alebo na začiatku holocénu, napríklad aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Bol mäsožravejší ako väčšina dnešných medveďov hnedých. Dosahoval dĺžku 2,9 metra a hmotnosť až jednu tonu. Podľa niektorých odborníkov ide o neplatný poddruh.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ursus priscus | url = https://uchytel.com/Ursus-priscus | vydavateľ = Uchytel Studio (Resource of reconstructions of prehistoric animals) | dátum prístupu = 2024-07-27 | priezvisko = Uchytel | meno = Roman | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Steppe brown bear Ursus arctos “priscus” from the Late Pleistocene of Europe|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1040618218308437|periodikum=Quaternary International|dátum=2019-12|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=534|strany=158–170|doi=10.1016/j.quaint.2019.02.042|jazyk=en|meno=Adrian|priezvisko=Marciszak|meno2=Charles|priezvisko2=Schouwenburg|meno3=Grzegorz|priezvisko3=Lipecki}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Looking for the earliest evidence of Ursus arctos LINNAEUS, 1758 in the Iberian Peninsula: the Middle Pleistocene site of Postes cave|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/bor.12537|periodikum=Boreas|dátum=2022-01|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=51|číslo=1|strany=159–184|issn=0300-9483|doi=10.1111/bor.12537|jazyk=en|meno=Mónica|priezvisko=Villalba de Alvarado|meno2=Hipólito|priezvisko2=Collado Giraldo|meno3=Juan Luis|priezvisko3=Arsuaga}}</ref>
* ''[[Ursus arctos pruinosus|'''Ursus arctos pruinosus''']]'' – medveď (hnedý) tibetský: [[Tibetská náhorná plošina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tibetan blue bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/tibetan-blue-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-25 | jazyk = en}}</ref>
* '''''[[Ursus arctos pyrenaicus]]''''' – [[Pyrenejský polostrov]] ([[Kantábrijské vrchy|Kantábrijské pohorie]], [[Galícia|Galície]] a [[Pyreneje]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ooborný slovník: Ursus arctos pyrenaicus | url = https://www.priroda.cz/slovnik.php?detail=345929 | vydavateľ = PŘÍRODA.cz | dátum prístupu = 2024-07-27 | jazyk = cs | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Staying out in the cold: glacial refugia and mitochondrial DNA phylogeography in ancient European brown bears|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1365-294X.2007.03590.x|periodikum=Molecular Ecology|dátum=2007-12|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=16|číslo=24|strany=5140–5148|issn=0962-1083|doi=10.1111/j.1365-294X.2007.03590.x|jazyk=en|meno=Cristina E.|priezvisko=Valdiosera|meno2=Nuria|priezvisko2=GarcíA|meno3=Cecilia|priezvisko3=Anderung}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Brown bear conservation and the ghost of persecution past|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0006320711001923|periodikum=Biological Conservation|dátum=2011-09|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=144|číslo=9|strany=2163–2170|doi=10.1016/j.biocon.2011.05.005|jazyk=en|meno=Andreas|priezvisko=Zedrosser|meno2=Sam M.J.G.|priezvisko2=Steyaert|meno3=Hartmut|priezvisko3=Gossow}}</ref> Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos arctos''.
* ''[[Ursus arctos syriacus|'''Ursus arctos syriacus''']]'' – medveď (hnedý) sýrsky (vrátane ''Ursus arctos meridionalis''<ref>{{Citácia periodika|titul=Modern Condition and Population Dynamics of the Brown Bear (Ursus arctos meridionalis) in the Western Caucasus|url=http://link.springer.com/10.1134/S1062359020080142|periodikum=Biology Bulletin|dátum=2020-12|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=47|číslo=8|strany=1022–1031|issn=1062-3590|doi=10.1134/S1062359020080142|jazyk=en|meno=S. A.|priezvisko=Trepet|meno2=T. G.|priezvisko2=Eskina|meno3=A. B.|priezvisko3=Pkhitikov}}</ref> – medveďa (hnedého) kaukazského): Severné [[Arménsko]], [[Azerbajdžan]], [[Abcházsko]] v Gruzínsku, [[Irak]], [[Irán]], [[Turecko]] a [[Turkménsko]]. Napriek tomu, že sa v minulosti vyskytoval tiež v [[Sýria|Sýrii]] (po ktoré je pomenovaný), v súčasnosti je v tejto krajine pravdepodobne vyhynutý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Syrian brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/syrian-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2023-10-04 | jazyk = en}}</ref><ref name=":18" />

==== [[Nearktická oblasť]] ([[Severná Amerika]]) ====
Mnohé autority uznávajú v Severnej Amerike len dva žijúce poddruhy, [[Medveď grizly|medveďa grizlyho]] (''U. a. horribilis'') a [[Medveď hnedý kodiak|medveďa kodiaka]] (''U. a. middendorffi'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-20 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown Bear Species Profile | url = https://www.adfg.alaska.gov/index.cfm?adfg=brownbear.main | vydavateľ = Alaska Department of Fish and Game | dátum prístupu = 2024-07-27 | jazyk = en | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown or Grizzly Bear | url = http://www.bear.org/website/bear-pages/brown-or-grizzly-bear.html | vydavateľ = North American Bear Center | dátum vydania = 2015-08-29 | dátum prístupu = 2024-07-27 | dátum archivácie = 2015-08-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150829061559/http://www.bear.org/website/bear-pages/brown-or-grizzly-bear.html | jazyk = en}}</ref>

* ''[[Ursus arctos alascensis|'''Ursus arctos alascensis''']]'' – pevninská časť [[Aljaška|Aljašky]]. Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos horribilis''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alaskan brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/alaskan-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-19 | jazyk = en}}</ref>
* † ''[[Ursus arctos californicus|'''Ursus arctos californicus''']]'' – medveď (hnedý) kalifornský: [[Kalifornia]], vyhynutý poddruh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = California grizzly bear (extinct) | url = http://www.bearconservation.org.uk/california-grizzly-bear-extinct/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | jazyk = en | dátum aktualizácie = 2021-02-12}}</ref><ref name=":41" />
* '''[[Ursus arctos dalli|''Ursus arctos dalli'']]''' – [[Dall Island]]. Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos horribilis.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dall Island brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/dall-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-22}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Brown Bear Population Estimation in Yakutat, Southeast Alaska|url=http://rgdoi.net/10.13140/RG.2.2.35947.54568|dátum=2017|dátum prístupu=2024-07-27|doi=10.13140/RG.2.2.35947.54568|jazyk=en|meno=Anthony|priezvisko=Crupi|meno2=Jason N|priezvisko2=Waite|meno3=Rodney W|priezvisko3=Flynn|periodikum=rgdoi.net}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Phylogeography of Brown Bears (Ursus arctos) of Alaska and Paraphyly within the Ursidae|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1055790396900445|periodikum=Molecular Phylogenetics and Evolution|dátum=1996-06|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=5|číslo=3|strany=477–494|doi=10.1006/mpev.1996.0044|jazyk=en|meno=Sandra L.|priezvisko=Talbot|meno2=Gerald F.|priezvisko2=Shields}}</ref><ref name=":43">{{Citácia knihy|titul=Geographic variation among brown and grizzly bears (Ursus arctos) in North America|url=https://www.biodiversitylibrary.org/bibliography/4054|vydavateľ=University of Kansas|rok=1984|miesto=Lawrence|doi=10.5962/bhl.title.4054.|edícia=Special publication /  University of Kansas, Museum of Natural History|meno=E. Raymond|priezvisko=Hall|priezvisko2=University of Kansas.|jazyk=en}}</ref>
* ''[[Ursus arctos gyas|'''Ursus arctos gyas''']]'' – medveď (hnedý) aljašský: [[Aljašský polostrov]] a ostrov [[Unimak]] na [[Aleuty|Aleutských ostrovoch.]] Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos horribilis''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peninsula brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/peninsula-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-20 | jazyk = en}}</ref>
* '''''[[Medveď grizly|Ursus arctos horribilis]]''''' – medveď (hnedý) grizly: západná [[Kanada]] a [[Spojené štáty|USA]] ([[Aljaška]], [[Idaho]], [[Montana (USA)|Montana]], [[Washington (štát USA)|Washington]] a [[Wyoming]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grizzly bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/grizzly-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2023-08-12 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Geographic variation in size in North American brown bears, Ursus arctos L., as indicated by condylobasal length|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/z63-005|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=1963-01-01|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=41|číslo=1|strany=33–45|issn=0008-4301|doi=10.1139/z63-005|jazyk=en|meno=Robert L.|priezvisko=Rausch}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Relating populations to habitats using resource selection functions|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0169534799015931|periodikum=Trends in Ecology & Evolution|dátum=1999-07|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=14|číslo=7|strany=268–272|doi=10.1016/S0169-5347(99)01593-1|jazyk=en|meno=Mark S.|priezvisko=Boyce|meno2=Lyman L.|priezvisko2=McDonald}}</ref>
* ''[[Medveď hnedý kodiak|'''Ursus arctos middendorffi''']]'' – medveď (hnedý) kodiak: [[Kodiak (súostrovie)|súostrovie Kodiak]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kodiak bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/kodiak-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2018-03-18 | jazyk = en}}</ref>
* † ''[[Ursus arctos nelsoni|'''Ursus arctos nelsoni''']]'' –  medveď (hnedý) mexický: severné regióny [[Mexiko|Mexika]] a juhozápad [[Spojené štáty|USA]] ([[Arizona]], [[Nové Mexiko]], [[Texas]]). Vyhynutý poddruh, ktorý patrí k ''Ursus arctos horribilis''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mexican grizzly bear (extinct) | url = http://www.bearconservation.org.uk/mexican-grizzly-extinct/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | jazyk = en | dátum aktualizácie = 2021-02-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Probable Occurrence of a Brown Bear (Ursus arctos) in Sonora, Mexico, in 1976|url=http://www.bioone.org/doi/abs/10.1894/0038-4909%282008%2953%5B256%3APOOABB%5D2.0.CO%3B2|periodikum=The Southwestern Naturalist|dátum=2008-06|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=53|číslo=2|strany=256–260|issn=0038-4909|doi=10.1894/0038-4909(2008)53[256:POOABB]2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Juan-Pablo|priezvisko=Gallo-Reynoso|meno2=Thomas|priezvisko2=Van Devender|meno3=Ana Lilia|priezvisko3=Reina-Guerrero}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oso Plateado | url = https://www.biodiversidad.gob.mx/biodiversidad/EdHielo/osoPlateado | vydavateľ = Biodiversidad Mexicana (CONABIO) | dátum prístupu = 2024-07-27 | jazyk = es | priezvisko =  | dátum vydania = 2022-10-13}}</ref>
* ''[[Ursus arctos sitkensis|'''Ursus arctos sitkensis''']]'' – ostrovy Admiralty, Baranof a Chichagof (takzvané ostrovy ABC) v [[Alexandrovy ostrovy|Alexandrovom súostroví]]. Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos horribilis''.<ref name=":42" /><ref name=":43" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sitka brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/sitka-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-20 | jazyk = en}}</ref>
* ''[[Ursus arctos stikeenensis|'''Ursus arctos stikeenensis''']]'' (vrátane ''Ursus arctos pervagor'') – [[Britská Kolumbia]]. Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos horribilis''.<ref name=":42" /><ref name=":41" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stickeen brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/stickeen-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-20 | jazyk = en}}</ref>
Genetické štúdie ukazujú, že okrem nedávnej fragmentácie pôvodných biotopov spôsobenej človekom a následnej priestorovej izolácie<ref>{{Citácia periodika|titul=Population fragmentation and inter‐ecosystem movements of grizzly bears in western Canada and the northern United States: Fragmentation de la Population et Mouvements Inter‐Ecosystèmes des Ours Grizzlis dans L'ouest du Canada et le Nord des États‐Unis|url=https://wildlife.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/wmon.6|periodikum=Wildlife Monographs|dátum=2012-01|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=180|číslo=1|strany=1–46|issn=0084-0173|doi=10.1002/wmon.6|jazyk=en|meno=Michael F.|priezvisko=Proctor|meno2=David|priezvisko2=Paetkau|meno3=Bruce N.|priezvisko3=Mclellan}}</ref> sú medvede hnedé v Severnej Amerike súčasťou jedného prepojeného populačného systému, s výnimkou poddruhu alebo populácie na súostroví Kodiak (pozri medveď kodiak), ktorá je pravdepodobne izolovaná od konca poslednej doby ľadovej.<ref name=":42" /><ref name=":41" /><ref name=":44">{{Citácia periodika|titul=An Empirical Evaluation of Genetic Distance Statistics Using Microsatellite Data From Bear (Ursidae) Populations|url=https://academic.oup.com/genetics/article/147/4/1943/6054059|periodikum=Genetics|dátum=1997-12-01|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=147|číslo=4|strany=1943–1957|issn=1943-2631|doi=10.1093/genetics/147.4.1943|jazyk=en|meno=David|priezvisko=Paetkau|meno2=Lisette P|priezvisko2=Waits|meno3=Peter L|priezvisko3=Clarkson}}</ref> Tieto údaje naznačujú, že ''U. a. alascensis'', ''U. a. dalli'', ''U. a. gyas'', ''U. a. horribilis'', ''U. a. sitkensis'' a ''U. a. stikeenensis'' nie sú odlišné skupiny, ale len [[ekotyp]]y (ekotyp je genetická podjednotka druhu, ktorá vznikla ako výsledok selektívneho procesu v prírodnom prostredí a vykazuje prispôsobivosť tomuto prostrediu). Z tohto dôvodu by bolo možné rozpoznať len jediný poddruh ''U. a. horribilis'' a jeho regionálne subpopulácie (ostatné poddruhy okrem medveďa kodiaka).<ref name=":41" /><ref name=":44" /> Napríklad medvede hnedé žijúce pri pobreží Aljašky sú bližšie príbuzné so susednými medveďmi grizly ako so vzdialenými populáciami medveďov hnedých.<ref name=":44" />

Ale, nedávna štúdia celého [[genóm]]u (2023) naznačuje, že niektoré aljašské medvede hnedé, vrátane medveďa kodiaka a medveďa grizlyho z Aljašského polostrova, sú členmi euroázijskej línie medveďov hnedých, ktorá je bližšie príbuzná medveďom kamčatským ako ostatným severoamerickým medveďom hnedým.<ref>{{Citácia periodika|titul=Range-wide whole-genome resequencing of the brown bear reveals drivers of intraspecies divergence|url=https://www.nature.com/articles/s42003-023-04514-w|periodikum=Communications Biology|dátum=2023-02-06|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=6|číslo=1|issn=2399-3642|doi=10.1038/s42003-023-04514-w|jazyk=en|meno=Menno J.|priezvisko=de Jong|meno2=Aidin|priezvisko2=Niamir|meno3=Magnus|priezvisko3=Wolf}}</ref> História medveďov na Alexandrových ostrovoch je tiež nezvyčajná. Tieto ostrovné populácie nesú DNA [[Medveď biely|medveďa bieleho]], ktorý tu bol prítomný na konci pleistocénu, ale odvtedy sa premiešala s priľahlými pevninskými populáciami v dôsledku pohybu iných medvedích samcov do takej miery, že ich [[Jadrová DNA|jadrový genóm]] je teraz z viac ako 90 % tvorený predkami medveďa hnedého.<ref>{{Citácia periodika|titul=Genomic Evidence for Island Population Conversion Resolves Conflicting Theories of Polar Bear Evolution|url=https://dx.plos.org/10.1371/journal.pgen.1003345|periodikum=PLoS Genetics|dátum=2013-03-14|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=9|číslo=3|strany=e1003345|issn=1553-7404|doi=10.1371/journal.pgen.1003345|jazyk=en|meno=James A.|priezvisko=Cahill|meno2=Richard E.|priezvisko2=Green|meno3=Tara L.|priezvisko3=Fulton}}</ref>

== Opis a charakteristika ==
[[Súbor:European Brown Bear.jpg|vľavo|náhľad|Detail hlavy medveďa hnedého]]
[[Súbor:Catalogue of the mammals of Western Europe (Europe exclusive of Russia) in the collection of the British museum (fig. 50, 51 & 52).png|náhľad|Lebka medveďa hnedého]]
Medveď hnedý je mohutná šelma so zavalitou stavbou tela, silnými končatinami a veľkou guľatou [[Hlava (anatómia)|hlavou]]. [[Chvost (stavovce)|Chvost]] je veľmi malý, rovnako ako nenápadné okrúhle [[Ucho|uši]]. Zimná [[Chlp (cicavce)|srsť]] je veľmi hustá a dlhá, najmä u severných poddruhov, a môže dosahovať 11 až 12 centimetrov v oblasti ramien. Letná srsť je oveľa kratšia a redšia, jej dĺžka aj hustota sa geograficky líšia. Rovnako aj sfarbenie srsti sa líši v závislosti od poddruhu a môže byť svetlohnedá až krémovo zlatá, tmavo čokoládová, medovo hnedá, gaštanová až tmavo gaštanová, so striebristým, sivastým nádychom a nakoniec čierna so svetlejšími škvrnami na hlave a krku. Mladí jedinci majú do druhého roku života biely pruh na hrdle.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Výnimočne možno naraziť na svetlé až snehovo biele jedince, podobné [[Medveď biely|medveďovi ľadovému]] alebo vzácnemu poddruhu [[Medveď baribal|medveďa baribala]] (''Ursus americanus kermodei'') – tzv. [[leucizmus]], nejde o [[Albinizmus|albínov]] (hoci aj s nimi sa možno stretnúť<ref>{{Citácia periodika|titul=Inbreeding depression in brown bear Ursus arctos|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/0006320795000844|periodikum=Biological Conservation|dátum=1996|dátum prístupu=2024-07-17|ročník=76|číslo=1|strany=69–72|doi=10.1016/0006-3207(95)00084-4|jazyk=en|meno=Linda|priezvisko=Laikre|meno2=Robert|priezvisko2=Andrén|meno3=Hans-Ove|priezvisko3=Larsson}}</ref>).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Not a polar bear! White brown bear cub spotted in Finland | url = https://news.cgtn.com/news/2019-11-10/Not-a-polar-bear-White-brown-bear-cub-spotted-in-Finland-LvfQtz4oJa/index.html | vydavateľ = news.cgtn.com | dátum prístupu = 2024-07-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2019-11-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Rare white grizzly bear sighted in Canadian Rockies|url=https://www.theguardian.com/world/2020/may/22/canada-rockies-white-grizzly-bear|periodikum=The Guardian|dátum=2020-05-22|dátum prístupu=2024-07-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Leyland|priezvisko=Cecco}}</ref> Ani veľkosť nie je pevne stanovená a kolíše u jednotlivých populácií podľa typu a množstva dostupnej potravy, podobne ako hmotnosť v priebehu roka. Pohlavie sa od seba líši iba veľkosťou, samec je väčší ako samica.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Color Variations in Wild Animals|url=https://academic.oup.com/jmammal/article-lookup/doi/10.2307/1373567|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=1923-08|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=4|číslo=3|strany=172|doi=10.2307/1373567|meno=Sarah V. H.|priezvisko=Jones|jazyk=en}}</ref><ref name=":29">{{Citácia knihy|titul=The great bear almanac|url=http://archive.org/details/greatbearalmanac0000brow|vydavateľ=Lyons & Burford|rok=1993|isbn=978-1-55821-210-7|meno=Gary|priezvisko=Brown|miesto=New York|kapitola=Bear Anatomy and Physiology|jazyk=en}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Hair characteristics of four Indian bear species|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S135503060700024X|periodikum=Science & Justice|dátum=2008-03|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=48|číslo=1|strany=8–15|doi=10.1016/j.scijus.2007.05.001|jazyk=en|meno=V.|priezvisko=Sahajpal|meno2=S.P.|priezvisko2=Goyal|meno3=R.|priezvisko3=Jayapal}}</ref> Viac nižšie, v podkapitole ''Fyzické parametre''.
[[Súbor:BärenspurP1050395.jpg|náhľad|Stopa prednej laby]]
[[Súbor:Grizzly rear paw print.jpg|náhľad|Stopa zadnej laby]]
Medveď hnedý má veľké nestiahnuteľné [[Pazúr (útvar)|pazúry]], na predných labách väčší ako na zadných. Vrátane zakrivenia môžu dosahovať dĺžku {{cm|10|m}} a v prípade väčších poddruhov pravdepodobne až {{cm|15|m}}.<ref name=":30">{{Citácia knihy|titul=Mammals of the Soviet Union|url=http://archive.org/details/mammalsofsov211998gept|vydavateľ=Smithsonian Institution Libraries and National Science Foundation|rok=1988|meno=V. G.|priezvisko=Geptner|meno2=A. A.|priezvisko2=Nasimovich|meno3=A. G.|priezvisko3=Bannikov|jazyk=en|miesto=Washington, D.C|strany=601–676}}</ref><ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Beware of bear: Return of the brown bear to Switzerland | url = https://wwf.panda.org/wwf_news/?50840/Beware-of-bear-Return-of-the-brown-bear-to-Switzerland | vydavateľ = World Wide Fund For Nature (WWF) | dátum prístupu = 2023-06-30 | jazyk = en | priezvisko = Schulman | meno = Mark | dátum vydania = 2005-11-24}}</ref><ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear family | url = https://parks.canada.ca/pn-np/ab/jasper/nature/faune-wildlife/ursides-bear | vydavateľ = Parks Canada Agency, Government of Canada | dátum vydania = 2020-11-12 | dátum prístupu = 2023-06-30 | meno =  | priezvisko =  | jazyk = en}}</ref><ref name=":33">{{Citácia knihy|titul=Deadly Animals|url=|vydavateľ=Gareth Stevens Publishing LLLP|rok=2017|isbn=978-1-4824-5014-9|jazyk=en|poznámka=|meno=Anna|priezvisko=Claybourne|miesto=New York|strany=33}}</ref><ref name=":34">{{Citácia knihy|titul=The Secret Lives of Brown Bears|url=|vydavateľ=Gareth Stevens Publishing LLLP|rok=2007|isbn=978-0-8368-7655-0|jazyk=en|poznámka=|meno=J. Lou|priezvisko=Barnes|miesto=Milwaukee|strany=9, 11}}</ref> Sú tak dlhšie ako u [[Medveď baribal|medveďa baribala]] či [[Medveď biely|medveďa bieleho]]. Pazúry ľadového medveďa sú obzvlášť odlišné, typické pre [[Hypermäsožravec|hypermäsožravcov]] – výrazne kratšie, ale širšie so silným zakrivením a ostrejším hrotom.<ref name=":29" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Aspects of Evolution and Adaptation in American Black Bears (Ursus americanus Pallas) and Brown and Grizzly Bears (U. arctos Linné.) of North America|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872586?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1972|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=2|strany=221|doi=10.2307/3872586|meno=Stephen|priezvisko=Herrero|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Stirling|meno=Ian|titul=Polar Bears|vydavateľ=University of Michigan Press|rok=1988|strany=20–25|jazyk=en|isbn=978-0-472-10100-9}}</ref> Medvedie pazúry sú nielen účinnou zbraňou, ale aj užitočným nástrojom na uchopenie a držanie potravy, napríklad rýb.<ref name=":39" /> Zadné laby medveďa hnedého meria na dĺžku 21 až {{cm|36|m}}, predné bývajú o 40 % menšie.<ref name=":36">{{Citácia knihy|titul=Carnivores of the world|url=http://archive.org/details/carnivoresofworl0000hunt|vydavateľ=Princeton University Press|rok=2011|isbn=978-0-691-15228-8|meno=Luke|priezvisko=Hunter|miesto=Princeton, NJ|strany=122–133|jazyk=en}}</ref><ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hinterland Who's Who - Grizzly Bear | url = https://www.hww.ca/en/wildlife/mammals/grizzly-bear.html | vydavateľ = Environment and Climate Change Canada & Canadian Wildlife Federation | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = en}}</ref> Zadná stopa môže pripomínať odtlačok ľudskej nohy, na rozdiel od nej má však viditeľné silné pazúry. Pri pomalej chôdzi je dĺžka kroku dospelých medveďov približne 50 až {{cm|60|m}}, pri behu je vzdialenosť väčšia, mláďatá majú výrazne kratší krok. Pri chôdzi medvede došľapujú na celé chodidlo, sú to teda tzv. ploskochodci.<ref name=":54" />

Dospelý medveď hnedý má mohutnú [[Lebka|lebku]] – najširšiu zo všetkých žijúcich medveďov, široký ňufák a robustný [[krk]].<ref name=":4" /><ref name=":29" /> U ruskej populácie medveďov (t. j. väčších poddruhov) dosahuje lebka dĺžku 315 až {{mm|455|m}} u samcov a 275 až {{mm|397|m}} u samíc.<ref name=":30" /> Medveď hnedý má silné [[čeľuste]] a jeho [[chrup]] sa skladá z 42 [[zub]]ov; zubný vzorec je <small><math>{3 \over 3}{1 \over 1}{4 \over 4}{2 \over 3}</math></small> × 2.<ref name=":4" /><ref name=":30" /><ref name=":48" /> Pri stisku čeľustí môže medveď grizly vyvinúť tlak 8 [[Pascal|MPa]] – 975 až 1160 [[Psi (jednotka)|psi]] = 68,5 až {{kg|81.6}}/cm².<ref name=":49">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casey & Brutus: Grizzly Encounters: Facts | url = http://natgeotv.com/uk/casey-and-brutus-grizzly-encounters/facts | vydavateľ = National Geographic Channel | dátum vydania =  | dátum prístupu = 2024-07-31 | dátum archivácie = 2010-08-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100817111342/http://natgeotv.com/uk/casey-and-brutus-grizzly-encounters/facts | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ouch! 10 Animals With Incredibly Strong Bites | url = https://scoutlife.org/video-audio/166569/ouch-10-animals-with-incredibly-strong-bites/ | vydavateľ = Scout Life magazine | dátum vydania = 2020-01-14 | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en | meno = Don | priezvisko = Vaughan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top 10: Which animals have the strongest bite? | url = https://www.sciencefocus.com/nature/top-10-which-animals-have-the-strongest-bite | vydavateľ = BBC Science Focus (Our Media) | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en | priezvisko = Spanner | meno = Holly | dátum vydania = 2023-04-29}}</ref> Podľa niektorých zdrojov by dokázal rozdrviť bowlingovú guľu.<ref name=":49" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Owings|meno=Lisa|titul=The Grizzly Bear|vydavateľ=Bellwether Media|miesto=North Mankato, USA|rok=2009|isbn=978-1-61211-601-3|strany=7|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Healy|meno=Joseph B.|titul=When Bears Attack: Close Encounters of the Terrifying Kind|vydavateľ=Skyhorse|rok=2016|isbn=978-1-5107-0719-1|jazyk=en}}</ref> Očné zuby sú veľké až {{mm|50|m}} a silne zakrivené. Nie sú tak ostré ako u výlučných mäsožravcov a sú dôkazom ich oveľa rozmanitejšieho jedálnička.<ref name=":4" /><ref name=":49" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Feeding ecology and morphology of the upper canines in bears (carnivora: Ursidae)|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jmor.10643|periodikum=Journal of Morphology|dátum=2008-07|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=269|číslo=7|strany=896–908|issn=0362-2525|doi=10.1002/jmor.10643|jazyk=en|meno=Per|priezvisko=Christiansen}}</ref> Na rozdrvenie tuhých častí rastlín mu slúžia črenové zuby, široké stoličky s hrboľatou korunkou a pohyblivé čeľustné kĺby.<ref name=":4" /><ref name=":30" /> Medvede ako všežravce majú relatívne nešpecializovaný [[Tráviaca sústava|tráviaci systém]] skôr podobný typickým mäsožravcom. Líšia sa však tým, že majú tráviaci trakt predĺžený, čo im umožňuje účinnejšie tráviť vegetáciu. Na rozdiel od [[Prežúvavce|prežúvavcov]] však nemajú [[slepé črevo]] a majú veľmi slabú schopnosť tráviť štrukturálne zložky rastlín. Aby medvede kompenzovali nedokonalosť v trávenia [[Celulóza (organická látka)|celulózy,]] maximalizujú príjem potravy a obvykle sa pri tom zameriavajú na rastliny vo fenologických fázach s najvyššou stráviteľnosťou a dostupnosťou živín. [[Semeno (rastlina)|Semená]] [[Bobuľa|bobúľ]] prechádzajú tráviacim traktom neporušené a medvede tak plnia úlohu ich roznášačov (pozri [[zoochória]]). Živiny sa tiež vracajú späť do životného prostredia.<ref name=":60">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Intestines, the Bear Facts | url = https://westernwildlife.org/intestines-the-bear-facts/ | vydavateľ = Western Wildlife Outreach | dátum vydania = 2008-11-04 | dátum prístupu = 2024-11-27 | jazyk = en | priezvisko = Gardner | meno = Wendy}}</ref>

Charakteristickým znakom tohto druhu je svalnatý hrb v oblasti lopatiek. Je to [[Adaptácia (biológia)|adaptácia]], ktorá zvyšuje jeho výkonnosť (silu) pri vyhrabávaní podzemných častí rastlín či malých hlodavcov z nôr, obracaní kameňov alebo pri stavbe brlohov.<ref name=":29" /> [[Oko|Oči]] sú malé, v lebke hlboko usadené, umiestnené po oboch stranách ňufáku. Tým, že smerujú dopredu, zaisťujú medveďovi [[binokulárne videnie]], vďaka ktorému presne odhaduje vzdialenosť. Zrakom dokáže zachytiť pohyb a rozoznávať obrysy na vzdialenosť až 60 metrov. Vidí aj pri nízkej intenzite svetla, vďaka reflexnej vrstve na [[Sietnica|sietnici]].<ref name=":4" /> [[Sluch]] je slabý, nie príliš vyvinutý, asi podobný človeku (medveď sa preto ľahko vyľaká, ak prichádzajúceho, napríklad človeka, začuje až na poslednú chvíľu).<ref name=":4" /><ref name=":56" /> [[Čuch]] je naopak veľmi citlivý.<ref name=":4" /> Medveď hnedý má jeden z najlepších čuchov v živočíšnej ríši.<ref name=":34" /><ref name=":50">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Sense of Smell | url = https://tools.niehs.nih.gov/wetp/Public/DOE_Trainers/13_The_Sense_of_Smell.pdf | vydavateľ = National Institute of Environmental Health Sciences | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en | strany = 4}}</ref><ref name=":51">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bears and Their Keen Sense of Smell | url = https://www.lionstigersandbears.org/bears-and-their-keen-sense-of-smell/ | vydavateľ = Lions Tigers & Bears: The San Diego Animal Sanctuary | dátum vydania = 2023-11-10 | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en | meno = Bobbi | priezvisko = Brink}}</ref> Podľa niektorých zdrojov je medvedí čuch až 7-krát citlivejší ako čuch priemerného [[Bloodhound (pes)|bloodhounda]] (čo je veľmi dobrý stopársky pes<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bloodhound je králem stopařů | url = https://www.novinky.cz/clanek/bydleni-jak-na-to-bloohound-je-kralem-stoparu-40309371 | vydavateľ = Novinky.cz (Borgis a.s.) | dátum vydania = 2020-01-09 | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = cs | priezvisko = Mašín | meno = Roman}}</ref>) a až 2100-krát citlivejší ako čuch priemerného človeka.<ref name=":50" /><ref name=":51" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear Nose - Teachers | url = https://www.nps.gov/teachers/classrooms/bear-nose.htm | vydavateľ = U.S. National Park Service | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en | dátum aktualizácie = 2020-12-29}}</ref> Dokáže detegovať ľudský pach aj 14 hodín po tom, čo ho človek svojou prítomnosťou zanechal (napr. na stezke, po ktorej prešiel),<ref name=":34" /> alebo zaregistrovať zápach [[Kadáver|mŕtveho zvieraťa]] až na vzdialenosť {{km|28|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear (Grizzly) - Food and Hunting | url = https://betterplaneteducation.org.uk/factsheets/bear-grizzly-food-and-hunting | vydavateľ = Better Planet Education | dátum prístupu = 2024-10-22 | jazyk = en}}</ref> Pre intenzívnejšie vnímanie okolitého pachu medveď zdvihne ňufák do vzduchu a otvorí papuľu.<ref name=":56">{{Citácia knihy|titul=Bears|url=|vydavateľ=Stackpole Books|rok=2005|isbn=978-0-8117-3251-2|jazyk=en|poznámka=|meno=Charles|priezvisko=Fergus|miesto=Mechanicsburg, Pennsylvania|strany=7}}</ref>

Medveď hnedý má jeden z najväčších [[Mozog|mozgov]] spomedzi všetkých žijúcich mäsožravcov v pomere k veľkosti tela. Vyniká priestorovou orientáciou i motorickými schopnosťami a dokáže zručne (a účelne) manipulovať s predmetmi (s kameňmi, konármi atď.), podobne ako [[Medveď biely#Mozog a inteligencia|medveď biely]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Tool-use in the brown bear (Ursus arctos)|url=http://link.springer.com/10.1007/s10071-012-0475-0|periodikum=Animal Cognition|dátum=2012-07|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=15|číslo=4|strany=725–730|issn=1435-9448|doi=10.1007/s10071-012-0475-0|jazyk=en|meno=Volker B.|priezvisko=Deecke}}</ref><ref name=":61">{{Citácia periodika|titul=Problem-Solving and Spontaneous Tool-Using Ability in European Brown Bears (Ursus arctos arctos)|url=https://www.animalbehaviorandcognition.org/uploads/journals/51/3%20Chambers_ABC_10(1).pdf|periodikum=Animal Behavior and Cognition|dátum=2023-02-01|dátum prístupu=2025-01-10|ročník=10|číslo=1|strany=40–61|doi=10.26451/abc.10.01.03.2023|meno=Helen R.|priezvisko=Chambers|meno2=Sean J.|priezvisko2=O’Hara|jazyk=en}}</ref>

=== Fyzické parametre ===
[[Súbor:Brown bear (Ursus arctos), Viiksimo, Kainuu region, Finland (29058988558).jpg|náhľad|Medveď hnedý v lese ([[Fínsko]])]]
Medveď hnedý je zo všetkých moderných medveďov najvariabilnejší vo veľkosti. Typická veľkosť závisí od toho, z ktorej populácie medveď pochádza, pretože väčšina uznaných poddruhov sa od seba výrazne líši. Je to spôsobené aj [[Sexuálny dimorfizmus|pohlavným dimorfizmom]], keďže [[samec|samce]] medveďa hnedého sú v priemere minimálne o 20 – 30 % väčšie a ťažšie ako [[samica|samice]]. Existujú aj sezónne rozdiely, pričom najmenšiu hmotnosť dosahujú na jar kvôli pôstu počas [[Zimný spánok (cicavce)|hibernácie]] a najväčšiu hmotnosť koncom jesene, keď priberajú, aby boli dobre pripravené na ďalší zimný spánok.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Seasonal patterns in the physiology of the European brown bear (Ursus arctos arctos) in Finland|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/0300962994902224|periodikum=Comparative Biochemistry and Physiology Part A: Physiology|dátum=1994-11|dátum prístupu=2023-06-23|ročník=109|číslo=3|strany=781–791|doi=10.1016/0300-9629(94)90222-4|jazyk=en|meno=Raimo|priezvisko=Hissa|meno2=Juha|priezvisko2=Siekkinen|meno3=Esa|priezvisko3=Hohtola}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Implications of a high-energy and low-protein diet on the body composition, fitness, and competitive abilities of black ( Ursus americanus ) and grizzly ( Ursus arctos ) bears|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/z11-026|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=2011-06|dátum prístupu=2023-06-23|ročník=89|číslo=6|strany=546–558|issn=0008-4301|doi=10.1139/z11-026|jazyk=en|meno=B.N.|priezvisko=McLellan}}</ref> Plné fyzické vyspelosti medvede dosahujú vo veku 10 – 11 rokov.<ref name=":4" />
* Dĺžka tela (vrátane [[Chvost (stavovce)|chvosta]]): 100 – 220, zriedkavo až {{cm|280|m}}<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=Kolektiv autorů|titul=Medvědi|vydavateľ=International Masters Publisher AB|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-87208-53-3|kapitola=Medvěd hnědý brtník (str. 104–119), Medvěd grizzly (str. 120–135), Medvěd kodiak (str. 136–152)|jazyk=cs}}</ref><ref name=":1">REICHHOLF, Josef, et al. ''Průvodce přírodou, Savci''. Praha: Ikar, 1996. Kapitola Medvěd hnědý (Ursus arctos), s. 138–140. (po česky)</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LibGuides: Brown Bear (Ursus arctos) Fact Sheet | url = https://ielc.libguides.com/sdzg/factsheets/brownbear/characteristics | vydavateľ = San Diego Zoo Wildlife Alliance | dátum prístupu = 2023-06-19 | jazyk = en | meno = Kate | priezvisko = Jirik}}</ref><ref name=":2">BOUCHNER, Miroslav. ''Kapesní atlas savců''. Praha: Státní zemědělské nakladatelství (SZN), 1982. 196 s. Kapitola Medvěd brtník (Ursus arctos), s. 130–131. (po česky)</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ursus arctos (brown bear)|url=https://animaldiversity.org/accounts/Ursus_arctos/|vydavateľ=Animal Diversity Web (University of Michigan)|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=en|meno=Tanya|priezvisko=Dewey|meno2=Liz|priezvisko2=Ballenger}}</ref>
* Dĺžka chvosta: 5 – {{cm|20|m}}<ref name=":0" />
* Hmotnosť: 100 – {{kg|350}} (zriedka {{kg|600}} a viac)<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":3" />
* Výška po plecia: 90 – {{cm|150|m}}<ref name=":4" /><ref name=":0" />
* Výška v stoji: 185 – {{cm|275|m}} (vzácne okolo {{cm|300|m}})<ref>{{Citácia periodika|titul=A Review of Fatal Bear Maulings in Alberta, Canada:|url=http://journals.lww.com/00000433-199303000-00005|periodikum=The American Journal of Forensic Medicine and Pathology|dátum=1993-03|dátum prístupu=2024-07-22|ročník=14|číslo=1|strany=22–27|issn=0195-7910|doi=10.1097/00000433-199303000-00005|jazyk=en|meno=Suzanne C.|priezvisko=Tough|meno2=John C.|priezvisko2=Butt}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown Bears | url = https://www.nps.gov/subjects/bears/brown-bears.htm | vydavateľ = U.S. National Park Service | dátum prístupu = 2024-07-22 | jazyk = en | dátum aktualizácie = 2022-04-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kodiak Brown Bear Fact Sheet | url = https://www.adfg.alaska.gov/index.cfm?adfg=brownbear.trivia | vydavateľ = Alaska Department of Fish and Game | dátum prístupu = 2024-07-22 | jazyk = en | priezvisko = Van Daele | meno = Larry}}</ref>

Medvede hnedé sú vo všeobecnosti menšie, ako sa často predpokladá. Dosahujú približne rovnakú hmotnosť ako priemerný [[Lev púšťový|lev]] – okolo {{kg|180}} (samce) a {{kg|135}} (samice), ale v pobrežných oblastiach vážia približne dvakrát toľko.<ref name=":40">{{Citácia knihy|priezvisko=Feldhamer|meno=George A.|titul=Wild Mammals of North America: Biology, Management, and Conservation|vydavateľ=JHU Press|miesto=Baltimore and London|rok=2003|isbn=978-0-8018-7416-1|priezvisko2=Thompson|meno2=Bruce C.|priezvisko3=Chapman|meno3=Joseph A.|jazyk=en}}</ref> Do najväčších rozmerov rastú americké a severoázijské [[poddruh]]y medveďa hnedého, najmä [[Medveď hnedý kodiak|medveď kodiak]], [[medveď grizly]] a [[medveď kamčatský]], a súperia o prvenstvo s [[Medveď biely|medveďom bielym]], ktorého mnohí autori považujú za najväčšiu žijúcu suchozemskú šelmu. Podľa niektorých zdrojov môže napríklad medveď girzzly alebo kodiak dosiahnuť dĺžku až tri metre a hmotnosť jednu tonu (ale zvyčajne len v zajatí, kde možno očakávať [[Obezita|obezitu]] v dôsledku obmedzeného pohybu a pravidelného príjmu potravy).<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Na druhej strane [[medveď eurázijský]] patrí k najmenším poddruhom; ak porovnáme jeho hlavu s robustnou hlavou medveďa kodiaka, je takmer o polovicu menšia.<ref name=":1" /> Úplne najmenší je [[medveď sýrsky]], s maximálnou dĺžkou tela {{cm|140|m}} a hmotnosťou {{kg|190}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil taxonu: medvěd syrský (Ursus arctos syriacus)|url=https://www.biolib.cz/cz/taxon/id1842/|vydavateľ=BioLib: Biological library|dátum prístupu=2023-06-23|meno=Milan|priezvisko=Kořínek|priezvisko2=Prudký|meno2=Libor|jazyk=cs}}</ref> (podľa iných zdrojov najviac {{kg|250}}).

== Výskyt a populácia ==
[[Súbor:Ursus arctos distribution in the 19 century.png|náhľad|Pôvodná oblasť rozšírenia (19. storočie)]]
[[Súbor:Ursus arctos range map.svg|náhľad|Súčasná oblasť rozšírenia (21. storočie)]]
Medvede hnedé sa do Ameriky dostali na konci [[pleistocén]]u cez vtedajší pevninský most [[Beringia]], ktorý spájal [[Sibír]] a [[Aljaška|Aljašku]]. Po skončení poslednej [[Ľadová doba|doby ľadovej]] sa vyskytovali v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] (západné a stredné oblasti od [[Hudsonov záliv|Hudsonovho zálivu]] po severné [[Mexiko]]), [[Eurázia|Eurázii]] (všade okrem [[Indický polostrov|indického subkontinentu]] a [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]]) a [[Severná Afrika|severnej Afrike]] ([[Atlas (pohorie)|pohorie Atlas]]).

V dôsledku lovu a ničenia ich biotopov sa areál výskytu medveďa hnedého výrazne zmenšil. Vyhynuli v mnohých regiónoch, ako napríklad vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] (už v 10. storočí), v [[Česko|Česku]] (v priebehu 17. až 19. storočia, ale od 70. rokov 20. storočia sa tam opäť nachádza niekoľko medveďov), v [[Nemecko|Nemecku]] (v priebehu 17. až 19. storočia), v severoafrickom pohorí Atlas (v 19. storočí), v Mexiku a v mnohých oblastiach [[Spojené štáty|Spojených štátov]] (v 20. storočí). Ich počet výrazne klesol aj v juhozápadnej Ázii a v oblastiach [[Severná Európa|severnej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]]. V [[Západná Európa|západnej]] a [[Stredná Európa|strednej Európe]] prežívajú zvyčajne len [[Relikt (biológia)|reliktné]] populácie. V USA v súčasnosti obývajú len severozápadné oblasti krajiny. Najväčšie populácie sa dnes nachádzajú na Aljaške, v západnej [[Kanada|Kanade]] a [[Severná Ázia|severnej Ázii]].

Medveď hnedý je najrozšírenejším druhom medveďa, na ktorého možno naraziť aj v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{m|5000|m}} ([[Himaláje]]).<ref name=":18" /><ref name=":36" /> V závislosti od potravy a prostredia sa výrazne líši jeho veľkosť. v Severnej Amerike na prežitie potrebuje veľké otvorené plochy, čo vysvetľuje životaschopné populácie na izolovaných územiach v [[Yukon (teritórium)|Yukone]] a na Aljaške, zatiaľ čo v [[Európa|Európe]] a [[Ázia|Ázii]] žije skôr v [[les]]och.

Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] medveď hnedý patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], lebo celková populácia je dnes vďaka ochrane skôr na vzostupe a stabilná.<ref name="IUCN" /><ref name=":17" />

=== Populácia ===
Na [[Severná pologuľa|severnej pologuli]] žije viac ako 200 000 medveďov hnedých, ktoré sú rozdelené do 44 subpopulácií. Väčšina medveďov žije v [[Rusko|Rusku]] (~100 000) a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] (~58 000).<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=McLellan|meno=B.N.|titul=Brown Bear|url=https://www.iucnredlist.org/species/41688/121229971|dátum vydania=2017|dátum prístupu=2023-06-30|vydavateľ=The IUCN Red List of Threatened Species|meno2=M.F.|priezvisko2=Proctor|priezvisko3=Huber|meno3=D.|jazyk=en}}</ref>

[[Európa|Celoeurópsky]] areál zahŕňa asi 22 až 23 štátov s celkovou populáciou 15 400<ref name=":18" />{{--}}17 000<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurasian brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/eurasian-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-11 | vydavateľ = Bear Conservation | jazyk = en | dátum aktualizácie = 2023-03-09}}</ref> jedincov.<ref name=":18" /> Najviac medveďov sa vyskytuje v [[Rumunsko|rumunských]] [[Karpaty|Karpatoch]]<ref name=":18" /><ref name=":27" /><ref name=":16">{{Citácia periodika|titul=Recovery of large carnivores in Europe’s modern human-dominated landscapes|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1257553|periodikum=Science|dátum=2014-12-19|dátum prístupu=2023-06-27|ročník=346|číslo=6216|strany=1517–1519|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.1257553|jazyk=en|meno=Guillaume|priezvisko=Chapron|meno2=Petra|priezvisko2=Kaczensky|meno3=John D. C.|priezvisko3=Linnell}}</ref> – približne 8 000 jedincov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministrul Barna Tánczos a prezentat rezultatele celui mai recent studiu care estimeazăpopulația de urs brun din România | url = https://www.mmediu.ro/articol/ministrul-barna-tanczos-a-prezentat-rezultatele-celui-mai-recent-studiu-care-estimeazapopulatia-de-urs-brun-din-romania/6108 | vydavateľ = Ministerul Mediului | dátum prístupu = 2024-07-11 | dátum vydania = 2023-04-05 | jazyk = ro}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mircea Fechet: Populaţia de urs brun în România este scăpată de sub control, relocarea nu reprezintă o soluţie | url = https://stirileprotv.ro/stiri/politic/mircea-fechet-populatia-de-urs-brun-in-romania-este-scapata-de-sub-control-relocarea-nu-reprezinta-o-solutie.html | vydavateľ = Știrile ProTV | dátum prístupu = 2024-07-11 | jazyk = ro | priezvisko = Dobrea | meno = Vlad | dátum vydania = 2024-07-10}}</ref> ak nepočítame európsku časť Ruska, kde žije asi 36 000 medveďov.<ref name=":27" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bears in Europe and the world | url = https://carpathianbear.pl/en/brown-bear/bears-in-europe/ | dátum prístupu = 2024-07-11 | jazyk = en | vydavateľ = Carpathian Brown Bear Project}}</ref>

=== Rozšírenie a stav na Slovensku ===
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,7 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 58, 13,5 %) v nadmorských výškach 170 ([[Veľké Zálužie|Veľké Zálužie Gulakov]]) – {{mnm|1840}} ([[Chata pod Soliskom|Solisko]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]).<ref name="CicavceSK" />

Ekosozologický status od roku [[2001]]  ''LR'' – menej ohrozený.<ref name="RL2001">{{Citácia knihy
 | priezvisko = Baláž
 | meno = Daniel
 | priezvisko2 = Marhold 
 | meno2 = Karol
 | priezvisko3 = Urban
 | meno3 = Peter
 | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
 | miesto = Banská Bystrica
 | rok = 2001
 | počet strán = 160
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf
 | isbn = 80-89035-05-1
 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia)
 | strany = 154 - 156
 | jazyk = Sk
}}</ref><ref name="AtlasDruhovNatura2000">{{Citácia knihy
 | priezvisko = Krištofík
 | meno = Ján
 | titul = Atlas druhov európskeho významu pre územia NATURA 2000 na Slovensku
 | vydanie = 1. slov
 | vydavateľ = Slovart
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2011
 | počet strán = 520
 | isbn = 978-80-556-0220-2
 | kapitola = Cicavce, Ursus arctos
 | strany = 510 - 511
 | jazyk = SK, EN
}}</ref>

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch [[2007]]{{--}}[[2012]] bola 700{{--}}900 jedincov ([[alpský bioregión]]). Krátkodobý trend za posledných 12 rokov ([[2000]]{{--}}[[2012]]) aj dlhodobý trend od roku [[1988]] ([[1988]]{{--}}[[2012]]) boli ''stúpajúce''. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako ''dobrá'', rozloha vhodných biotopov z krátkodobého aj dlhodobého pohľadu takisto ako ''stúpajúca''.<ref name="EUreport2018nonaves">{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV & V species)
 | url = https://cdr.eionet.europa.eu/Converters/run_conversion?file=sk/eu/art17/envxrnpda/SK_species_reports-20190711-093907.xml&conv=593&source=remote#1091
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu
 | dátum vydania = 04. 09. 2019
 | dátum prístupu = 2020-03-24
 | miesto = Banská Bystrica
 | jazyk = En
}}</ref>

Z pohľadu výskytu v [[Karpaty|Karpatoch]] bol v rámci projektu Bioregio<ref>https://www.interregeurope.eu/bioregio/</ref> v roku [[2014]] vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko ''VU'' – zraniteľný.<ref name="bioregio">{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík
 | url = http://www.bioregio-carpathians.eu/tl_files/bioregio/donwnloads_resources/Key%20Outputs%20and%20Publication/RedListofSpecies_Habitats_AlienSpecies.pdf
 | vydavateľ = the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org
 | dátum vydania = 2014
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-03-23
 | miesto = 
 | jazyk = En
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170603140803/http://www.bioregio-carpathians.eu/tl_files/bioregio/donwnloads_resources/Key%20Outputs%20and%20Publication/RedListofSpecies_Habitats_AlienSpecies.pdf
 | dátum archivácie = 2017-06-03
 }}</ref>

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch [[2013]]{{--}}[[2018]] bola 900{{--}}1 300 ([[alpský bioregión]]). Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov ([[2007]]{{--}}[[2018]]) bol ''stúpajúci''.<ref name="EUreport2018nonaves"/>

Podľa najnovších oficiálnych údajov z rokov [[2020]]{{--}}[[2021]] na Slovensku žije približne 1 050 medveďov (1 012 až 1 275 jedincov).<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štátna ochrana prírody SR zverejnila štúdiu početnosti medveďov|url=https://www.minzp.sk/spravy/jul/statna-ochrana-prirody-sr-zverejnila-studiu-pocetnosti-medvedov.html|vydavateľ=Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR)|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk|dátum vydania=2023-07-18}}</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Monitoring veľkých šeliem|url=https://www.sopsr.sk/web/?cl=251|vydavateľ=Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOPSR)|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk|priezvisko=|dátum vydania=2022-08-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet medvědů na Slovensku se nejspíš výrazně nezměnil. Dokazuje to genetický výzkum|url=https://www.selmy.cz/clanky/pocet-medvedu-na-slovensku-se-nejspis-vyrazne-nezmenil/|vydavateľ=Šelmy.cz (Přírodovědecká fakulta UK)|dátum prístupu=2023-07-18|dátum vydania=2022-08-22|jazyk=cs}}</ref> No podľa niektorých [[Poľovníctvo|poľovníkov]] ich je 2 500 až 3 000,<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Útoků na lidi bude přibývat. Medvědi nemají kam jít, říká slovenský zoolog|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/utoku-na-lidi-bude-pribyvat-medvedi-nemaji-kam-jit-rika-slovensky-zoolog-168598|vydavateľ=Seznam Zprávy (Seznam.cz)|dátum prístupu=2023-07-19|jazyk=cs|priezvisko=Marek|meno=Lukáš|dátum vydania=2021-07-07}}</ref> ale podľa niektorých ďalších odborníkov by ich mohlo byť dokonca aj 8 000.<ref name=":52">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medveď sem, medveď tam. Koľko ich na Slovensku naozaj je? Môže ich byť tisíc aj osemkrát viac | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638543-kolko-je-v-skutocnosti-na-slovensku-medvedov-moze-ich-byt-tisic-ale-aj-osemkrat-viac/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2024-08-01 | jazyk = sk | priezvisko = Vargová | meno = Jana}}</ref> Hustota populácie bola stanovená na 10 jedincov na {{km2|100}}.<ref name=":21" /><ref name=":22" /> Najväčšiu populáciu evidujú v [[Chránená krajinná oblasť Poľana|Chránenej krajinnej oblasti Poľana]], kde sa pohybuje asi 278 medveďov.<ref name=":21" /><ref name=":22" />

==== Sú na Slovensku medvede premnožené? ====
Už v roku 2017 Najvyšší súd konštatoval, že medveď hnedý je na území Slovenska zrejme premnožený, na čo poukazuje aj [[Národné lesnícke centrum]] či [[LESY Slovenskej republiky]], podľa ktorých sa populácia medveďov zvýšila na približne 3 000 jedincov, a že to súvisí so skutočnosťou, že medveď hnedý nie je regulovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nárast medvedej populácie nesúvisí s vnadením | url = https://www.lesy.sk/lesy/media/aktuality/aktuality-tlacove-spravy-novinky/tlacove-spravy/narast-medvedej-populacie-nesuvisi-vnadenim.html | vydavateľ = LESY SR | dátum prístupu = 2024-10-22 | jazyk = sk | dátum vydania = 2022-06-17}}</ref> [[Zoológia|Zoológ]] Tibor Pataky v rozhovore pre ''[[Seznam.cz]]'' odhadol populáciu na 1 500 až 1 800 jedincov, ale tiež zastáva názor, že medvede už nemajú dostatok priestoru na žitie, takže bude zrejme pribúdať aj útokov na ľudí. Ak by bola celková populácia rovnomernejšie rozložená po celom Slovensku, za optimálny počet považuje približne 1 200 až 1 500 medveďov. Ďalej vysvetlil, že medvede u nás nerastú do takých enormných rozmerov ako napríklad v Rumunsku – s najväčšou populáciou medveďov v Európe, kde len za tri roky (v rokoch 2018 až 2021) zabili najmenej 23 ľudí. Za toľko smrteľných prípadov môže práve aj veľkosť týchto šeliem; medvede v Rumunsku sú údajne raz také veľké ako na Slovensku. Podobná situácia, že medvede rastú do väčších rozmerov a dochádza k častejším smrteľným incidentom, by však mohla nastať aj na Slovensku, ak sa ich populácia ešte viac rozrastie a neprijme sa žiadne opatrenie, ako napríklad legalizácia lovu.<ref name=":23" />

Označiť medvede za premnožené zvieratá je ale všeobecne problematické. „''Premnoženie znamená, že populácia prekračuje kapacitu prostredia, teda že zvieratá vo svojom areáli nemajú dostatok potravy. To je u medveďa ako všežravca veľmi zložité určiť''“, tvrdí Pavel Hulva z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Rastúci počet útokov odborníci zdôvodňujú nie počtom medveďov, ale skôr zmenou ich správania, vyvolanou pôsobením človeka. „''Nezabezpečené kontajnery, návnady pri posedoch, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú vo väčšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť'',“ uviedol riaditeľ slovenskej Štátnej ochrany prírody Dušan Karaska. Podľa slovenského zoológa Michala Haringa je kľúčom k spolužitiu medveďov a ľudí prevencia. „''Krásny príklad je mesto Vysoké Tatry. Stačilo, keď sme tam zabezpečili odpad, a dnes už tam medvede nechodia'',“ uviedol. Ďalej vysvetľuje, že plošný odstrel nezaistí, že sa zníži riziko stretu s medveďom. „''Nemá význam vystrieľať náhodne vybrané nevinné medvede, ktoré len v pokoji žijú svoj život''," upresnil Haring.<ref name=":53">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medvědí krize na Slovensku: Nedá se tu pohybovat, musíme je střílet, řekl ministr | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/medvedi-krize-na-slovensku-update-infografika/r~92b13cf6e50d11eebf960cc47ab5f122/ | vydavateľ = Aktuálně.cz (Economia, a.s.) | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2024-03-19 | jazyk = cs | priezvisko = Klézl | meno = Tomáš | priezvisko2 = Novák | meno2 = Štefan}}</ref>

== Správanie ==
Medveďom sa často pripisuje nočná aktivita, najaktívnejšie sú však v ranných a skorých večerných hodinách, pri [[Východ slnka|východe]] a [[Západ slnka|západe slnka]], a po zvyšok dňa zvyčajne odpočívajú v hustom poraste. Štúdie tiež ukázali, že medvede môžu byť nakoniec aktívne v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu, pričom medvede, ktoré žijú v blízkosti ľudí, sú zo strategických dôvodov, aby sa vyhli riziku stretnutia s človekom, najaktívnejšie v [[noc]]i.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nocturnal and diurnal foraging behaviour of brown bears ( Ursus arctos ) on a salmon stream in coastal British Columbia|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/z02-123|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=2002-08-01|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=80|číslo=8|strany=1317–1322|issn=0008-4301|doi=10.1139/z02-123|jazyk=en|meno=D R|priezvisko=Klinka|meno2=T E|priezvisko2=Reimchen}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Activity patterns of brown bears ( Ursus arctos ) in Slovenia and Croatia|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-7998.2006.00114.x|periodikum=Journal of Zoology|dátum=2006-08|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=269|číslo=4|strany=474–485|issn=0952-8369|doi=10.1111/j.1469-7998.2006.00114.x|jazyk=en|meno=P.|priezvisko=Kaczensky|meno2=D.|priezvisko2=Huber|meno3=F.|priezvisko3=Knauer}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Importance of diel behaviour when studying habitat selection: examples from female Scandinavian brown bears (Ursus arctos)|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/Z07-034|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=2007-04|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=85|číslo=4|strany=518–525|issn=0008-4301|doi=10.1139/Z07-034|jazyk=en|meno=T.F.|priezvisko=Moe|meno2=J.|priezvisko2=Kindberg|meno3=I.|priezvisko3=Jansson}}</ref> Väčšinu dňa trávia hľadaním a príjmom potravy,<ref name=":4" /> ale často tiež v priebehu dňa iba len odpočívajú (až z 60 %).<ref name=":55">{{Citácia periodika|titul=Bears are bigger killers than thought, gruesome video footage reveals|url=http://www.sciencemag.org/news/2017/03/bears-are-bigger-killers-thought-gruesome-video-footage-reveals|periodikum=Science|dátum=2017-03-17|dátum prístupu=2024-11-28|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.aal0913|meno=Joshua L.|priezvisko=Rapp|jazyk=en}}</ref> V lete a na jeseň môžu až zdvojnásobiť svoju hmotnosť, aby prežili zimu.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Patterns of Weight Gain and Loss for Grizzly Bears in Northern Canada|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872535?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1983|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=5|strany=174|doi=10.2307/3872535|meno=M. C. S.|priezvisko=Kingsley|meno2=J. A.|priezvisko2=Nagy|meno3=R. H.|priezvisko3=Russell|jazyk=en}}</ref> V najchladnejších mesiacoch sú pomerne letargické, ukrývajú sa na bezpečnom a tichom mieste a žijú zo svojich tukových zásob. Ako brlohy môžu slúžiť jaskyne, korene a duté kmene stromov, diery vo svahu, hromada balvanov alebo len nakopená hromada chrastia. Vnútro svojich brlohov vystielajú [[Machy|machom]] alebo vetvičkami.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Lactation, hibernation, and mass dynamics of American black bears and grizzly bears|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/z95-262|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=1995-12-01|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=73|číslo=12|strany=2216–2222|issn=0008-4301|doi=10.1139/z95-262|jazyk=en|meno=Sean D.|priezvisko=Farley|meno2=Charles T.|priezvisko2=Robbins}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Capture, Anesthesia, and Disturbance of Free-Ranging Brown Bears (Ursus arctos) during Hibernation|url=https://dx.plos.org/10.1371/journal.pone.0040520|periodikum=PLoS ONE|dátum=2012-07-16|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=7|číslo=7|strany=e40520|issn=1932-6203|doi=10.1371/journal.pone.0040520|jazyk=en|meno=Alina L.|priezvisko=Evans|meno2=Veronica|priezvisko2=Sahlén|meno3=Ole-Gunnar|priezvisko3=Støen}}</ref>
[[Súbor:Grizzly bear den, taken from inside, on K'isskwatsta mountain near Bella Coola.jpg|vľavo|náhľad|Brloh [[Medveď grizly|medveďa grizlyho]]]]
Medvede hnedé sú väčšinou samotárske, menšie skupiny tvoria len samice s [[mláďa]]tami. S výnimkou obdobia [[Kopulácia (párenie)|párenia]] sa zhromažďujú asi len pri potravných príležitostiach (napr. v lesoch, pri [[Skládka odpadov|skládke odpadu]] alebo pri rieke plnej [[Lososovité|lososov]]) a vytvárajú sociálnu hierarchiu založenú na veku a veľkosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Social Behaviour of Brown Bears on an Alaskan Salmon Stream|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872753?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1976|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=3|strany=41|doi=10.2307/3872753|meno=Allan L.|priezvisko=Egbert|meno2=Allen W.|priezvisko2=Stokes|meno3=Allen L.|priezvisko3=Egbert|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The Mating Tactics and Spacing Patterns of Solitary Carnivores|url=http://link.springer.com/10.1007/978-1-4613-0855-3_7|vydavateľ=Springer US|rok=1989|miesto=Boston, MA|isbn=978-1-4612-8204-4|doi=10.1007/978-1-4613-0855-3_7|strany=164–182|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1007/978-1-4613-0855-3_7|meno=Mikael|priezvisko=Sandell}}</ref> Dospelé medvedie samce sú pomerne agresívne a preto sa im ostatní samci, predovšetkým dospievajúce medvede, alebo samice s mláďatami (kvôli [[Infanticída|infanticíde]]), radšej vyhýbajú. V agresivite im konkurujú len samice starajúce sa o svoje medvieďatá, keď ich chránia pred nebezpečenstvom, ale osamelé samice sú oveľa tolerantnejšie. Najmenej agresívne bývajú mladé dospievajúce samce a pomerne dobre znášajú prítomnosť iných, podobne starých medveďov.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Movements of Subadult Male Grizzly Bears, Ursus arctos, in the Central Canadian Arctic|url=http://www.canadianfieldnaturalist.ca/index.php/cfn/article/view/920|periodikum=The Canadian Field-Naturalist|dátum=2004-04-01|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=118|číslo=2|strany=239|issn=0008-3550|doi=10.22621/cfn.v118i2.920|meno=Robert J.|priezvisko=Gau|meno2=Philip D.|priezvisko2=McLoughlin|meno3=Ray|priezvisko3=Case|jazyk=en}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=Seasonal range size in relation to reproductive strategies in brown bears Ursus arctos|url=https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30893970|periodikum=The Journal of Animal Ecology|dátum=2003-07|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=72|číslo=4|strany=660–667|issn=1365-2656|doi=10.1046/j.1365-2656.2003.00737.x|poznámky=PMID 30893970|meno=Bjørn|priezvisko=Dahle|meno2=Jon E.|priezvisko2=Swenson|jazyk=en}}</ref><ref name=":7" />
[[Súbor:Bear Alaska (4).jpg|náhľad|Pri súboji]]
Dominantné postavenie medzi medveďmi sa potvrdzuje sústredeným pozeraním, vycerenými špičákmi a naťahovaním alebo potriasaním [[Hlava (anatómia)|hlavou]], na čo podriadený reaguje odvrátením pohľadu, sklonením hlavy, sedením alebo ležaním. Ak náhodou dôjde k súboju, zbraňou sa stáva veľká a silná tlapa, ktorou sa snažia zasiahnuť súpera do hrude alebo ramien, alebo tlama, ktorou sa zahryznú do hlavy alebo krku. Svoju silu demonštrujú aj hlasovými prejavmi; vrčaním alebo hlasným revom. Ten môže byť počuť až do vzdialenosti dvoch kilometrov.<ref name=":4" /><ref name=":7">{{Citácia periodika|titul=The Social Behavior of Brown Bears at McNeil River, Alaska|url=https://digitalcommons.usu.edu/etd/2101|dátum=1978|dátum prístupu=2023-06-22|doi=10.26076/2055-8A45|meno=Allan L.|priezvisko=Egbert|periodikum=Utah State University|jazyk=en|strany=30–35, 46}}</ref>

Medvede hnedé sa zvyčajne pohybujú na veľkom území, pričom samce vždy pokrývajú väčšiu plochu ako samice, ale nie sú vyslovene teritoriálne. [[Teritórium|Teritóriá]] medveďov sa často prekrývajú, najmä teritóriá samíc zasahujú do teritórií samcov. Pokiaľ nedôjde k boju o samicu alebo o potravu, medvede sa inak navzájom celkom tolerujú. Celková veľkosť teritórií sa líši v závislosti od rôznych [[biotop]]ov (t. j. aké sú podmienky pre lov alebo stavbu brlohov), množstva vhodných úkrytov a všeobecne vhodnej potravy a predovšetkým od miery vyrušovania človekom, pričom o počte medveďov a o lokalitách, ktoré obývajú, rozhoduje najmä hustota ľudskej populácie. V dôsledku toho sa domovské okrsky môžu pohybovať od {{km2|8100}} do {{km2|25}}, pričom samce obývajú až 7-krát väčšie územia ako samice. Obvod svojho teritória si označujú [[moč]]om, pravdepodobne aj [[Výkal|trusom]] (čo niektorí vedci spochybňujú<ref name=":0" />), alebo škrabaním [[kôra|kôry]] na kmeňoch stromov či trením tela o kmeň.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":6" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Movement ecology of brown bears (Ursus arctos) in the Romanian Eastern Carpathians|url=https://natureconservation.pensoft.net/articles.php?id=22955|periodikum=Nature Conservation|dátum=2018-04-17|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=26|strany=15–31|issn=1314-3301|doi=10.3897/natureconservation.26.22955|meno=Ioan Mihai|priezvisko=Pop|meno2=Leonardo|priezvisko2=Bereczky|meno3=Silviu|priezvisko3=Chiriac|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Visual marking in mammals first proved by manipulations of brown bear tree debarking|url=https://www.nature.com/articles/s41598-021-88472-5|periodikum=Scientific Reports|dátum=2021-05-04|dátum prístupu=2024-07-19|ročník=11|číslo=1|issn=2045-2322|doi=10.1038/s41598-021-88472-5|jazyk=en|meno=Vincenzo|priezvisko=Penteriani|meno2=Enrique|priezvisko2=González-Bernardo|meno3=Alfonso|priezvisko3=Hartasánchez}}</ref> Medvede komunikujú aj nohami. Pri pohybe krútením nôh roznášajú svoj pach po zemi pomocou chodidlových žliaz obsahujúcich až 26 špecifických prchavých látok, ktoré upozorňujú ostatné medvede napríklad na pohlavie zvieraťa.<ref>{{Citácia periodika|titul=Histological, chemical and behavioural evidence of pedal communication in brown bears|url=https://www.nature.com/articles/s41598-017-01136-1|periodikum=Scientific Reports|dátum=2017-04-21|dátum prístupu=2024-09-03|ročník=7|číslo=1|strany=1052|issn=2045-2322|doi=10.1038/s41598-017-01136-1|jazyk=en|meno=Agnieszka|priezvisko=Sergiel|meno2=Javier|priezvisko2=Naves|meno3=Piotr|priezvisko3=Kujawski}}</ref>
[[Súbor:Автор фото -А.Латыпов.jpg|vľavo|náhľad|medvieďa lezúce na strom]]
Pre svoju veľkosť, silu a nepredvídateľné správanie sú niekedy nebezpečné pre ľudí nebo ich dobytok. [[medveď grizly|Medvede grizly]] bývajú agresívnejšie, pretože sa vyvinuli na otvorených priestranstvách, kde pri sebaobrane nemajú veľa možností nájsť si bezpečný úkryt. Medveď budí rešpekt najmä v prípade, keď sa postaví na zadné nohy. No napriek tomu, že pri tom môže naháňať strach, robí to len z toho dôvodu, aby mal lepší rozhľad, či sa v blízkosti nenachádza nebezpečenstvo alebo potrava.<ref name=":1" /> Napriek svojej mohutnosti a tupým pazúrom dokážu prekvapivo dobre liezť po stromoch, najmä mladé medvede. Dospelí pravdepodobne tiež dokážu liezť na stromy, ale často to nerobia.<ref name=":1" /><ref name=":8">{{Citácia knihy|titul=Into Brown Bear Country|url=|vydavateľ=University of Alaska Press|rok=2005|isbn=978-1-889963-72-3|jazyk=en|poznámka=|meno=Willard A.|priezvisko=Troyer|miesto=China|strany=69}}</ref><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Menjivar|meno=Angie|titul=Yes, Brown Bears Can Climb Trees! 3 Facts to Know about These Agile Climbers|url=https://a-z-animals.com/blog/yes-brown-bears-can-climb-trees-facts-to-know-about-these-agile-climbers/|dátum vydania=2023-03-24|dátum prístupu=2023-06-22|vydavateľ=A-Z Animals|jazyk=en}}</ref> No niektoré zdroje tvrdia, že dospelé medvede sú priveľmi ťažké alebo ich pazúry príliš dlhé na to, aby sa mohli vyšplhať na strom,<ref name=":3" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Brown Bears|url=|vydavateľ=Nelson Thornes|rok=1997|isbn=978-1-86961-101-9|jazyk=en|poznámka=|meno=Beverley|priezvisko=Randell|miesto=New Zealand|strany=14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grizzly bear | url = https://www.britannica.com/animal/grizzly-bear | vydavateľ = Encyclopaedia Britannica | dátum vydania = 2024-06-16 | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = en | priezvisko = Rafferty | meno = John P.}}</ref> ale to môže byť [[mýtus]].<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":8" /><ref name=":9" /> Dobre sa cíti aj vo vode a vie veľmi dobre a vytrvalo plávať – často trávi hodiny pri [[vodopád]]och alebo v plytkej vode čakajúc na ryby.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Na krátku vzdialenosť dokážu bežať rýchlosťou 48 až {{km|56|m}}/h.<ref name=":4" /><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Fast Can A Grizzly Bear Run?|url=https://yellowstonebearworld.com/how-fast-can-a-grizzly-bear-run|dátum prístupu=2023-06-21|vydavateľ=Yellowstone Bear World|jazyk=en}}</ref><ref name=":11">{{Citácia knihy|titul=Bear Hunting|url=|vydavateľ=Abdo Publishing|rok=2015|isbn=978-1-62969-897-7|jazyk=en|poznámka=|meno=Tom|priezvisko=Carpenter|strany=14|miesto=Minnesota}}</ref> Uprednostňujú však chôdzu oveľa pomalšiu a často len doslova šúchajú nohami (chodia pomaly a rozvážne). Nerušený medveď sa pohybuje rýchlosťou 5,5 až {{km|6|m}}/h a poklusom priemernou rýchlosťou 10 až {{km|12|m}}/h.<ref name=":0" />

== Potrava ==
[[Súbor:Brown Bear Paws.jpg|náhľad|Laby s dlhými pazúrmi]]
Medveď hnedý je veľký [[Oportunizmus|oportunista]], [[všežravec]], ktorý konzumuje širokú škálu potravín. Dokáže zožrať prakticky akýkoľvek organizmus (no niekedy aj predmet), na ktorý narazí, pričom uprednostňuje hojnú a ľahko dostupnú potravu. Ich strava sa preto v rôznych oblastiach ich výskytu značne líši. Napriek svojej povesti väčšina medveďov hnedých takmer nie je mäsožravá. Živí sa predovšetkým [[Rastliny|rastlinnou]] potravou, a to z 80 – 95 % (v [[Európa|Európe]] 60 – 91 %<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvěd hnědý: Potrava|url=http://www.velkeselmy.cz/medved-potrava|vydavateľ=velkeselmy.cz, Česky svaz ochránců přírody (ČSOP)|dátum prístupu=2023-06-27|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvěd hnědý: Potrava|url=https://www.selmy.cz/medved/potrava/|vydavateľ=Šelmy.cz, Hnutí DUHA|dátum prístupu=2023-06-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvěd hnědý: Setkání s největší šelmou našich krajů|url=https://www.stoplusjednicka.cz/medved-hnedy-setkani-s-nejvetsi-selmou-nasich-kraju|vydavateľ=100+1 zahraniční zajímavost,  Extra Publishing, s. r. o|dátum prístupu=2023-06-27|jazyk=cs|priezvisko=Procházka|meno=Martin|dátum vydania=2023-02-24}}</ref>) a najmä rôznymi druhmi [[Bobuľa|bobúľ]], [[Tráva (porast)|tráv]], [[kvet]]ov, [[ovocie|ovocia]], [[Orech (rod)|orechov]], [[Šuška|šišiek]], [[Semeno (rastlina)|semien]] stromov alebo [[Huby|húb]], v závislosti od ročného obdobia. Vďaka svojim dlhým a silným pazúrom sú medvede hnedé dobre vybavené aj na vykopávanie [[Koreň (botanika)|koreňov]], [[Cibuľa (stonka)|cibúľ]], [[hľuza|hľúz]] a [[Výhonok|výhonkov]].<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" />

Na jar sú hlavnou potravou medveďa hnedého trávy, výhonky, [[Machy|mach]], [[Bylina|byliny]], ale príležitostne aj [[Kadáver|zdochliny]], ktorých zápach je schopný zachytiť na vzdialenosť viac ako tri kilometre, a od ktorých odháňa potravinových konkurentov, napr. vlky, pumy či menšie medvede. V lete a začiatkom jesene sú dôležité rôzne plody vrátane bobúľ, ktorých denne zje aj 200 000. Na jeseň sa hlavnou potravou niektorých vnútrozemských populácií medveďov stávajú korene a cibule. Bežne konzumujú aj živočíšnu potravu v podobe [[hmyz]]u, [[Larva|lariev]] a [[Húsenica|húseníc]] alebo aj [[med]] divých lesných [[Včela (rod)|včiel]]. Tam, kde je veľa motýľov (napríklad rodu ''[[Euxoa]]''), ich môže jeden medveď zjesť až 40 000 za deň. Na vrchole jesenného hodovania môže medveď skonzumovať celkovo až {{kg|40}} potravy denne a denný prírastok hmotnosti činiť 1,5 – {{kg|3}}, aby si vytvoril dostatočné zásoby tuku. Zvýšená hladina [[cholesterol]]u medveďovi neprivodí žiadne zdravotné komplikácie, pretože sa mu tuky neukladajú na cievnych stenách a teda nedochádza ku kôrnateniu tepien (pozri [[ateroskleróza]]). Zimu, keď je potravy nedostatok, prečkáva tým, že sa až na šesť (v severnejšie položených oblastiach až sedem<ref name=":0" />) mesiacov skryje do brlohu a [[Zimný spánok (cicavce)|hibernuje]], ale v európskych podmienkach, vďaka miernejšej klíme, je obdobie hibernácie zvyčajne kratšie a medvede sú tak aktívnejšie po väčšinu roka, no niekedy aj v zimných mesiacoch. Dobre nakŕmení jedinci sa ukryjú do brlohu skôr, zatiaľ čo hladujúce medvede zostávajú aktívne dlhšie, kým je ešte zima znesiteľná. Počas zimného spánku stratia 25 až 45 % svojej hmotnosti (samica z dôvodu vyššieho energetického výdaja počas gravidity a dojčenia ubúda na váhe výrazne viac).<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":17" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Brown Bears ( Ursus arctos ) Seem Resistant to Atherosclerosis Despite Highly Elevated Plasma Lipids during Hibernation and Active State|url=https://ascpt.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1752-8062.2011.00370.x|periodikum=Clinical and Translational Science|dátum=2012-06|dátum prístupu=2024-07-17|ročník=5|číslo=3|strany=269–272|issn=1752-8054|doi=10.1111/j.1752-8062.2011.00370.x|jazyk=en|meno=Karin|priezvisko=Arinell|meno2=Berolla|priezvisko2=Sahdo|meno3=Alina L.|priezvisko3=Evans}}</ref>
[[Súbor:Grizzly Bears.jpg|náhľad|[[Medveď grizly|Medvěd grizly]] pri love [[Lososovité|lososov]]|vľavo]]
Môžu sa živiť aj [[Vtáky|vtákmi]] a ich [[Vajce|vajcami]], ako aj [[Hlodavce|hlodavcami]] a inými menšími [[Stavovce|stavovcami]] vrátane [[svišť]]ov, [[Vevericovité|zemných veveričiek]], [[Myšovité|myší]], [[potkan]]ov, [[lumík]]ov a [[hraboš]]ov.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Medvede hnedé žijúce v blízkosti pobrežných oblastí sa prehrabávajú v piesku a hľadajú [[krab]]y alebo [[Mušľa|mušle]],<ref name=":4" /> môžu napadnúť [[Vydra morská|vydry morské]] (''Enhydra lutris''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown Bear Predation on Sea Otters | url = https://www.nps.gov/im/swan/bears-otters.htm | vydavateľ = U.S. National Park Service | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en}}</ref> alebo konzumujú mŕtve či uviaznuté [[Veľryby (rad)|veľryby]] (napr. [[Vráskavec dlhoplutvý|keporkaky]]) a plutvonožce (napr. [[Tuleň obyčajný|tulene]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In photos: Huge whale carcass becomes a buffet for bears in Alaska | url = https://www.earthtouchnews.com/natural-world/predator-vs-prey/in-photos-huge-whale-carcass-becomes-a-buffet-for-bears-in-alaska | vydavateľ = Earth Touch News Network | dátum vydania = 2016-06-14 | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en | priezvisko = Keartes | meno = Sarah}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Brown bears and wolves scavenge humpback whale carcass in Alaska|url=http://www.bioone.org/doi/abs/10.2192/URSUS-D-14-00004.1|periodikum=Ursus|dátum=2014-05|dátum prístupu=2024-07-31|ročník=25|číslo=1|strany=8–13|issn=1537-6176|doi=10.2192/URSUS-D-14-00004.1|jazyk=en|meno=Tania M.|priezvisko=Lewis|meno2=Diana J. R.|priezvisko2=Lafferty}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Blubber Bonanza: An Opportunistic Scavenger Study | url = https://www.nps.gov/glba/learn/nature/blubber-bonanza.htm | vydavateľ = Glacier Bay National Park & Preserve (U.S. National Park Service) | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en | meno =  | priezvisko =  | dátum vydania = 2019-02-01}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Tielmann|meno=Johnas|titul=Encyclopedia of marine mammals|vydanie=3|vydavateľ=Academic Press, an imprint of Elsevier|miesto=London, United Kingdom ; San Diego, CA, United States|rok=2018|isbn=978-0-12-804327-1|strany=451–455|meno2=Anders|poznámka=In Bernd G. Würsig, J. G. M. Thewissen, Kit M. Kovacs|jazyk=en|priezvisko2=Galatius}}</ref> Na [[Kamčatka|Kamčatke]] a [[Aljaška|Aljaške]] sa medvede hnedé živia často tiěž [[Lososovité|lososmi]]. Skúsený medveď môže za dve hodiny uloviť až 18 rýb.<ref name=":4" /><ref name=":39" /><ref name=":3" /> Táto potrava a jej hojnosť môže byť príčinou výslednej robustnosti miestnych medveďov (poddruhy [[Medveď hnedý kodiak|kodiak]], [[Medveď grizly|grizly]] a [[Medveď kamčatský|kamčatský]]). Napriek ich samotárskemu životu sa pri tejto potravnej ponuke zhromažďujú v pomerne veľkom počte. Najväčšie a najsilnejšie samce si nárokujú najlepšie lovné miesta.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dokumentární film Predátoři z blízka (2005) | url = https://www.csfd.cz/film/283618-predatori-z-blizka/prehled/ | dátum prístupu = 2024-07-19 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze (POMO Media Group s.r.o.) | poznámka = Kapitola Kodiaci - Vládci ostrova | jazyk = cs}}</ref><ref name=":2" /><ref name=":3" />

Okrem lovu rýb a iných, zriedka odchytených, malých stavovcov nie je väčšina medveďov hnedých obzvlášť aktívnymi predátormi, pretože iné spôsoby hľadania a získavania potravy sú často energeticky výhodnejšie neboli jednoduchšie. Hoci sa niekedy pokúsi o výpad i na väčšiu korisť, mnohé pokusy o predačné útoky sa začínajú tým, že medveď zviera nešikovne prenasleduje, a končia sa tým, že mu pomerne ľahko unikne. Niekedy sú však medvede celkom sebavedomými predátormi, ktorí sa odvážia prenasledovať aj veľké cicavce – rôzne druhy [[Kopytníky|kopytníkov]], ako sú [[Diviak lesný|divé prasatá]], [[Ovca (Ovis)|ovce]], [[Jelene|jelenia]], [[Daniel (rod)|daniele]], [[Srnec|srny]], [[Pižmoň|pižmoni]], [[Bizón americký|bizóny]], [[Los (rod)|losy]] a [[sob]]y.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> Zvyčajne sa však zameriavajú na mladé alebo choré jedince, ktorí nedokážu držať krok so stádom. [[Kanibalizmus]] je tiež možný, ale zriedkavý.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" />

Medvede žijúce v blízkosti ľudí môžu napadnúť domáce alebo hospodárske zvieratá, ktoré, ak sú v oplotenom výbehu, zvládnu celkom ľahko chytiť a usmrtiť. Nepohrdnú ani odpadkami, čo nakoniec vedie k tomu, že stratia prirodzený strach z človeka.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" />

=== Mäsožravosť a frekvencia lovu, zabíjanie koristi a kŕmenie ===
[[Súbor:Moose mom with calves and a bear, Deanli National Park.png|náhľad|Medveď prenasleduje losicu s mláďatami]]
Možno je prekvapujúce, že najväčší podiel medvedej potravy v prípade cicavcov tvoria hlodavce alebo podobne veľké zvieratá, lebo približne polovica konzumovaných druhov váži v priemere menej ako {{kg|10}}. Medveď hnedý sa pravidelne živí aj kopytníkmi na väčšine územia svojho výskytu, ale v mnohých prípadoch ide len o zdochliny. V niektorých častiach východnej Európy a Ruska však napríklad diviaky môžu loviť v prekvapujúco veľkých počtoch. Jedna štúdia v [[Amurská oblasť|Amurskej oblasti]] v Rusku zistila, že medvede hnedé sú dokonca aktívnejšími zabijakmi diviakov ako tigre a vlky dohromady, čo však môže byť spôsobené aj tým, že populácia tigrov je tam zdecimovaná človekom a preto len veľmi malá.<ref>{{Citácia periodika|titul=Feeding Patterns of Barren-ground Grizzly Bears in the Central Canadian Arctic|url=https://journalhosting.ucalgary.ca/index.php/arctic/article/view/63774|periodikum=ARCTIC|dátum=2002-01-01|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=55|číslo=4|issn=1923-1245|doi=10.14430/arctic717|meno=Robert J.|priezvisko=Gau|meno2=Ray|priezvisko2=Case|meno3=David F.|priezvisko3=Penner|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The European Brown Bear in the Carpathians|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872781?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1976|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=3|strany=313|doi=10.2307/3872781|meno=A. A.|priezvisko=Slobodyan|jazyk=en}}</ref><ref>RAKOV, N. V. (1970). ''Causes of mortality of the wild boar and its interrelation with predators in the Amur territory''. Zoologicheskii Zhurnal. '''49''' (8): s. 1220–1228. (in Russian with English summary)</ref><ref name=":57" />

Najmenej mäsožravé sú medvede žijúce v [[Mierne pásmo|miernych]] až [[Subtropické pásmo|subtropických]] oblastiach Eurázie (napr. Španielsko, Slovensko, väčšina [[Balkánsky polostrov|Balkánu]], Turecko, Himaláje a pravdepodobne aj [[Blízky východ]]), kde je rastlinná potrava hojná a ľahko dostupná po väčšinu roka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pragmatic management increases a flagship species, the Himalayan brown bears, in Pakistan’s Deosai National Park|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0006320708002206|periodikum=Biological Conservation|dátum=2008-09|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=141|číslo=9|strany=2230–2241|doi=10.1016/j.biocon.2008.06.012|jazyk=en|meno=Muhammad Ali|priezvisko=Nawaz|meno2=Jon E.|priezvisko2=Swenson|meno3=Vaqar|priezvisko3=Zakaria}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The dietary habits of the Brown bear (Ursus arctos) in western Greece|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1616504709000433|periodikum=Mammalian Biology|dátum=2010-01|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=75|číslo=1|strany=29–35|doi=10.1016/j.mambio.2009.03.010|jazyk=en|meno=Nikolaos P.|priezvisko=Paralikidis|meno2=Nikolaos K.|priezvisko2=Papageorgiou|meno3=Vasilios J.|priezvisko3=Kontsiotis}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Litter size and basic diet of brown bears (Ursus arctos, Carnivora) in northeastern Turkey|url=https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/mammalia-2014-0111/html|periodikum=Mammalia|dátum=2016-01-01|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=80|číslo=2|issn=1864-1547|doi=10.1515/mammalia-2014-0111|meno=Hüseyin|priezvisko=Ambarlı|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=BROWN BEAR FOOD HABITS AT THE BORDER OF ITS RANGE: A LONG-TERM STUDY|url=https://academic.oup.com/jmammal/article-lookup/doi/10.1644/05-MAMM-A-318R2.1|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=2006-10|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=87|číslo=5|strany=899–908|issn=0022-2372|doi=10.1644/05-MAMM-A-318R2.1|jazyk=en|meno=Javier|priezvisko=Naves|meno2=Alberto|priezvisko2=Fernández-Gil|meno3=Carlos|priezvisko3=Rodríguez}}</ref> Aj v mnohých vnútrozemských častiach Severnej Ameriky je strava medveďa hnedého prevažne rastlinná, ale v niektorých oblastiach sa živí skôr živočíšnou potravou;<ref>{{Citácia periodika|titul=Local Food Habits of the Grizzly Bear in Montana|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872813?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1986|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=6|strany=105|doi=10.2307/3872813|meno=Richard D.|priezvisko=Mace|meno2=Charles J.|priezvisko2=Jonkel|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The diet of grizzly bears in the Flathead River drainage of southeastern British Columbia|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/z95-082|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=1995-04-01|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=73|číslo=4|strany=704–712|issn=0008-4301|doi=10.1139/z95-082|jazyk=en|meno=Bruce N.|priezvisko=McLellan|meno2=Fred W.|priezvisko2=Hovey}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Grizzly Bear Food Habits in the Northern Yukon, Canada|url=https://www.jstor.org/stable/3873022|periodikum=Ursus|dátum=2003|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=14|číslo=2|strany=225–235|issn=1537-6176|meno=A. Grant|priezvisko=MacHutchon|meno2=Debbie W.|priezvisko2=Wellwood|jazyk=en}}</ref> napríklad u medveďov grizly v [[Yellowstonský národný park|Yellowstonskom národnom parku]] tvorilo mäso približne 50 % priemernej celoročnej stravy, ale o niekoľko sto kilometrov severnejšie v populácii medveďov žijúcich v [[Národný park Glacier (USA)|Národnom parku Glacier]] tvorilo mäso len približne 10 % celoročnej stravy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Trophic Relations of Brown and Black Bears in Several Western North American Ecosystems|url=https://www.jstor.org/stable/3802806?origin=crossref|periodikum=The Journal of Wildlife Management|dátum=1999-07|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=63|číslo=3|strany=921–929|doi=10.2307/3802806|meno=Michael E.|priezvisko=Jacoby|meno2=Grant V.|priezvisko2=Hilderbrand|meno3=Christopher|priezvisko3=Servheen|jazyk=en}}</ref> Orientácia na konkrétnu potravu alebo frekvencia lovu zveri je tiež inak veľmi individuálna; zatiaľ čo jeden medveď na Aljaške zabil za necelý mesiac až 44 mláďat losa alebo [[Sob|karibu]], iný jedinec z tej istej lokality zabil za podobné obdobie len 7 mláďat.<ref name=":55" />

Pri love medveď prirazí svoju korisť k zemi jedným alebo viacerými silnými údermi labou do hlavy, zátylku alebo cez chrbát, zahryzne sa jej do krku a zabije stlačením hrdla, pričom jej môže mávnutím čeľustí zlomiť [[Väzy|väz]], alebo ju roztrhá a zje aj zaživa.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Alaska Bear Tales|url=|vydavateľ=Alaska Northwest Publishing Company|rok=1983|isbn=978-0-88240-232-1|jazyk=en|poznámka=|meno=Larry|priezvisko=Kaniut|miesto=Alaska|strany=11}}</ref> Menšiu korisť, napríklad rybu, buď jednoducho uhryzne, alebo ju zabije úderom labou. Podľa niektorých zdrojov a ľudských svedectiev dokáže najväčší poddruh medveďa usmrtiť väčšiu obeť (napr. statného býka) jediným úderom laby a zlomiť jej [[Chrbtica|chrbticu]].<ref name=":39" /><ref name=":45">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear's diet and hunting behaviour | url = https://www.largecarnivores.fi/species/brown-bear/bears-diet-and-hunting-behaviour.html | vydavateľ = Suurpedot.fi (Metsähallitus, the Finnish Ministry of Agriculture and Forestry, the Finnish Wildlife Agency, Natural Resources Institute Finland and the Finnish Ministry of the Environment) | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Potaczała | meno = Krzysztof | titul = W Bieszczadach niedźwiedź zabił żubra | url = https://nowiny24.pl/w-bieszczadach-niedzwiedz-zabil-zubra/ar/6104709 | dátum vydania = 2010-12-10 | dátum prístupu = 2024-07-19 | vydavateľ = Polska Press | jazyk = pl}}</ref> Ak medveď hnedý narazí na mŕtvolu alebo korisť iného predátora, často ju odtiahne na iné bezpečné miesto, kde sa potom nakŕmi.<ref name=":46">{{Citácia periodika|titul=Behavior of Brown Bears During Feeding in the Sikhote-Alin|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S207815201630027X|periodikum=Achievements in the Life Sciences|dátum=2016-06|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=10|číslo=1|strany=38–47|doi=10.1016/j.als.2016.05.003|jazyk=en|meno=Ivan V.|priezvisko=Seryodkin}}</ref>

Väčšiu korisť začína požierať v oblasti hrudníka, bokov a proximálnych častí zadných končatín, pričom najprv skonzumuje vnútornosti zvieraťa (okrem žalúdka a čriev). Potom konzumuje mäso z ostatných častí tela a nakoniec zje kožu, distálne časti končatín, hlavu a malé kosti. Požiera aj mäkké parožie kopytníkov. Hladujúci medveď, ktorý sa už dlho dobre nenakŕmil, zožerie zdochlinu takmer celú, vrátane všetkých kostí. Väčšie kosti však zvyčajne nedokáže stráviť.<ref name=":45" /><ref name=":46" />

Za jeden deň môže zjesť až {{kg|50}} mäsa. Prvý deň po konzumácii mäsa má medveď zvyčajne tráviace problémy a jeho výkaly majú tekutú konzistenciu, ale na druhý deň sa jeho tráviaci trakt vráti do normálu. Ak zviera neskonzumuje na posedenie (ihneď), prikryje ho dostupnou vegetáciou a zostáva v blízkosti zdochliny tri až desať dní, pričom sa pohybuje v okruhu maximálne {{m2|500}}. Tým, že ju zakryje, sa ju snaží nielen skryť pred ostatnými predátormi, ale aj urýchliť proces fermentácie, vďaka ktorej čerstvé surové mäso „dozrieva“ a je pre medveďa atraktívnejšie. Jeleňa s hmotnosťou {{kg|150}} dokáže zožrať za päť až šesť dní.<ref name=":46" />

Medvede hnedé môžu byť agresívne voči predátorom (iným medveďom, tigrom) a ľuďom, ktorí sa približujú k ich koristi alebo zdochline.<ref name=":46" />

=== Trus ===
[[Súbor:Kot Braunbär.JPG|náhľad|Výkal medveďa hnedého (Rumunsko)]]
Medvedí [[Výkal|trus]] vyzerá rôzne v závislosti od ročného obdobia a ponuky potravy. Keďže medvede nemajú dokonalé trávenie a neživia sa prevažne mäsom, v ich truse sa často nachádzajú zvyšky rastlín (tráva, obilniny, byliny, bobule alebo ovocie). Pri konzumácii mäsa môže mať medvedí trus tvar širokého tmavého valca a môže byť dlhý 3{{--}}{{cm|6|m}}. V prípade prevažne rastlinnej stravy má podobu veľkej nepravidelnej hromady a môže byť redší, takže sa viac podobá trusu hovädzieho dobytka.<ref name=":54">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šulgan | meno = Michal | titul = Jak dál v ochraně medvěda hnědého? | url = http://www.velkeselmy.cz/knihovna/c/SOC_Sulgan_a_Kubecek_2002_Jak_dal_v_ochrane_medveda_hnedeho.pdf | dátum vydania = 2002 | dátum prístupu = 2024-11-27 | vydavateľ = Český svaz ochránců přírody | priezvisko2 = Kubeček | meno2 = Václav | jazyk = cs}}</ref>

== Rozmnožovanie a dožitie ==
Obdobie [[Kopulácia (párenie)|párenia]] prebieha na jar či v lete, od polovice mája do júla, alebo ešte neskôr, čím severnejšie medvede žijú. Samice prichádzajú do [[ruja|ruje]] spravidla každé tri až štyri roky. Medvede hnedé sú sériovo [[monogamia|monogamné]] a s tým istým partnerom zostávajú len niekoľko dní až týždňov. Mimo tohto úzkeho časového rámca prejavujú len malý záujem o opačné pohlavie. Samice pohlavne dospievajú vo veku od štyroch do šiestich rokov, zatiaľ čo samce zvyčajne dospievajú o rok neskôr, keď sú dostatočne veľké a silné, aby mohli úspešne súťažiť s inými samcami o právo na párenie. Samce sa snažia páriť s čo najväčším počtom samíc a podobne záletné sú aj samice. Dokazuje to séria genetických testov, ktoré ukazujú, že súrodenci nemajú spoločného otca v až 29% vrhov. Medvedí samci majú [[bakulum]], kosť v penise, ktorá im umožňuje [[Kopulácia (párenie)|kopulovať]] so samicou pomerne dlhý čas (počas každého jedného pokusu). Niektorí vedci sa domnievajú, že penisová kosť sa vyvinula preto, aby mohli dlhším spojením odradiť iných nenásytných súperov. Pokiaľ ide o konkrétne čísla, kopulácia môže trvať až hodinu, hoci priemerný čas je asi 25 až 35 minút.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Mating Strategies in Relation to Sexually Selected Infanticide in a Non-Social Carnivore: the Brown Bear.|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1439-0310.2006.01152.x|periodikum=Ethology|dátum=2006-03|dátum prístupu=2023-06-20|ročník=112|číslo=3|strany=238–246|issn=0179-1613|doi=10.1111/j.1439-0310.2006.01152.x|jazyk=en|meno=Eva|priezvisko=Bellemain|meno2=Jon E.|priezvisko2=Swenson|meno3=Pierre|priezvisko3=Taberlet}}</ref><ref>CRAIGHEAD, J. J.; HORNOCKER, M. G.; CRAIGHEAD Jr, F. C. (1969). ''Reproductive biology of young female grizzly bears''. J. Reprod. Fertil. Suppl. 6: S. 447–475. (po anglicky)</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Baculum length and copulatory behaviour in carnivores and pinnipeds (Grand Order Ferae)|url=https://zslpublications.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-7998.1995.tb05128.x|periodikum=Journal of Zoology|dátum=1995-01|dátum prístupu=2024-07-19|ročník=235|číslo=1|strany=67–76|issn=0952-8369|doi=10.1111/j.1469-7998.1995.tb05128.x|jazyk=en|meno=A. F.|priezvisko=Dixson}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Postcopulatory sexual selection influences baculum evolution in primates and carnivores|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rspb.2016.1736|periodikum=Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences|dátum=2016-12-14|dátum prístupu=2024-07-19|ročník=283|číslo=1844|strany=20161736|issn=0962-8452|doi=10.1098/rspb.2016.1736|jazyk=en|meno=Matilda|priezvisko=Brindle|meno2=Christopher|priezvisko2=Opie}}</ref> Samice sú v najlepšej reprodukčnej kondícii vo veku od 4 do 20 rokov, ale rozmnožujú sa aj v staršom veku, vo veku až 28 rokov.<ref name=":36" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Reproductive Maturation and Senescence in the Female Brown Bear|url=https://www.jstor.org/stable/3873012|periodikum=Ursus|dátum=2003|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=14|číslo=2|strany=109–119|issn=1537-6176|meno=Charles C.|priezvisko=Schwartz|meno2=Kim A.|priezvisko2=Keating|meno3=Harry V.|priezvisko3=Reynolds|jazyk=en}}</ref> Samica môže mať počas svojho života až 10 vrhov.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biology of the brown bear | url = https://tierpark-bern.ch/en/bearpark/bears/biology-of-the-brown-bear/ | vydavateľ = Tierpark Bern | dátum prístupu = 2024-07-17 | jazyk = en-US}}</ref> Na jednu medvedicu tak pripadá 10 až 30 mláďat, čo je na tak veľké zviera značný počet.<ref name=":1" /><ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grizzly Biology & Behavior | url = https://westernwildlife.org/grizzly-bear-ursus-arctos-horribilis/biology-behavior/ | vydavateľ = Western Wildlife Outreach | dátum prístupu = 2024-07-17 | jazyk = en-US}}</ref> Približne polovica mláďat sa však nedožije dospelosti.<ref name=":37" />
[[Súbor:Copulating pair of brown bears edit.jpg|vľavo|náhľad|Párenie]]
Samce sa na výchove mláďat nepodieľajú, takže výchova je úplne v kompetencii samíc. U samice dochádza k oneskorenej implantácii, pri ktorej sa oplodnené vajíčko po relatívne dlhom čase začne vyvíjať na [[embryo]] (skutočný vývoj zárodku trvá len 8 až 10 týždňov, vyvíja sa len do štádia [[Blastocysta|blastocysty]] a následne je vývoj prerušený). Táto tzv. [[Odložená nidácia|skrytá brezivosť]] je príčinou rozdielnej dĺžky obdobia [[Gravidita|gravidity]], ktorá môže trvať od šiestich do deviatich mesiacov. Ak je však samica v zlom stave, oplodnené vajíčka alebo vyvíjajúce sa embryá hynú.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" />
[[Súbor:Eurasian brown bear (Ursus arctos arctos) mother and cub.jpg|náhľad|Matka s medvieďaťom]]
Samice zvyčajne rodia v zimných mesiacoch, keď [[Zimný spánok (cicavce)|hibernujú]] (november až marec). Staršie a väčšie samice majú tendenciu rodiť väčšie vrhy. Boli zaznamenané prípady až šiestich mláďat, hoci priemerná veľkosť vrhu je jedno až tri mláďatá, pričom viac ako štyri mláďatá sa považujú za raritu. Veľkosť vrhu závisí aj od takých faktorov, ako je geografická poloha a ponuka potravy. Mláďatá sú po narodení slepé, bezzubé a holé, veľké približne {{cm|20|m}} a môžu vážiť od 340 do 680 g, čo závisí od veku a stavu matky. Približne štyri mesiace (v závislosti od klimatických podmienok) sa živí vysoko výživným, na kalórie bohatým materským mliekom (cca 33 % tuku). Na jar alebo začiatkom leta priberajú na váhe a sprevádzajú matku na dlhých cestách.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":38" /><ref name=":48">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A species account of the Grizzly or Brown bear (Ursus arctos) | url = https://www.depts.ttu.edu/nsrl/mammals-of-texas-online-edition/Accounts_Extinct_Carnivora/Ursus_arctos.php | vydavateľ = Natural Science Research Laboratory, Texas Tech University | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = en}}</ref><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika|titul=The mating system of the brown bear Ursus arctos: Brown bear mating system|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1365-2907.2011.00184.x|periodikum=Mammal Review|dátum=2012-01|dátum prístupu=2023-06-20|ročník=42|číslo=1|strany=12–34|doi=10.1111/j.1365-2907.2011.00184.x|jazyk=en|meno=Sam M. J. G.|priezvisko=Steyaert|meno2=Anders|priezvisko2=EndrestøL|meno3=Klaus|priezvisko3=HackläNder}}</ref> Prvého roku života sa nedožije 25 až 40 % mláďat (podľa poddruhov, podmienok a potenciálnych hrozieb).<ref name=":4" /> Štúdie ukázali, že väčšina mláďat umiera v dôsledku straty hmotnosti, t. j. [[Podvýživa|podvýživy]].<ref name=":57">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pasitschniak | meno = Maria A. | titul = Mammalian Species - Ursus arctos | url = http://www.science.smith.edu/msi/pdf/i0076-3519-439-01-0001.pdf | dátum vydania = 1993-04-23 | dátum prístupu = 2024-07-14 | dátum archivácie = 2017-03-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170331110208/http://www.science.smith.edu/msi/pdf/i0076-3519-439-01-0001.pdf | vydavateľ = American Society of Mammalogists, Smith College | jazyk = en}}</ref> Pravdepodobne len na odľahlom ostrove [[Kodiak (ostrov)|Kodiak]] je každému medveďovi k dispozícii toľko potravy, že im hladovanie prakticky nehrozí.<ref name=":39" />

Mláďatá sú plne závislé na svojej matke a počas tohto úzkeho puta sa pozorným pozorovaním a napodobňovaním jej správania učia techniku prežitia, napríklad aká potrava má najvyššiu výživnú hodnotu a kde ju získať. Zostávajú s ňou asi dva až štyri roky (zriedka až do piatich rokov a siedmich mesiacov<ref>{{Citácia periodika|titul=Blood chemistry of the brown bear ( Ursus arctos ) from southwestern Yukon Territory, Canada|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/z72-112|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=1972-06-01|dátum prístupu=2024-07-19|ročník=50|číslo=6|strany=827–833|issn=0008-4301|doi=10.1139/z72-112|jazyk=en|meno=Donal W.|priezvisko=Halloran|meno2=Arthur M.|priezvisko2=Pearson}}</ref>) a potom pôjdu svojou cestou.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> V Severnej Amerike zostávajú po boku matky v priemere dva a pol roka, najčastejšie od jeden a pol do štyri a pol roka života.<ref name=":40" /> Ale v niektorých oblastiach Európy a Ázie môže byť fáza nezávislosti všeobecne skoršia, pretože najdlhšie tu bola matka s medvieďatami videná po dobu dvoch rokov a troch mesiacov. Na japonskom ostrove Hokkaidó väčšina mláďat opustila samicu za menej ako dva roky a vo Švédsku už okolo jedného roku života.<ref>{{Citácia periodika|titul=Reproductive characteristics of brown bears on the Oshima peninsula, Hokkaido, Japan|url=https://academic.oup.com/jmammal/article/83/4/1026-1034/2373121|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=2002-11|dátum prístupu=2024-07-22|ročník=83|číslo=4|strany=1026–1034|issn=0022-2372|doi=10.1644/1545-1542(2002)083<1026:RCOBBO>2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Tsutomu|priezvisko=Mano|meno2=Toshio|priezvisko2=Tsubota}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Family breakup in brown bears: are young forced to leave?|url=https://academic.oup.com/jmammal/article/84/2/536-540/2373424|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=2003-05|dátum prístupu=2024-07-22|ročník=84|číslo=2|strany=536–540|issn=0022-2372|doi=10.1644/1545-1542(2003)084<0536:FBIBBA>2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Bjørn|priezvisko=Dahle|meno2=Jon E.|priezvisko2=Swenson}}</ref> Mladé samce môžu prekonať vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov, aby našli vhodné teritórium, a často zablúdia do obývaných oblastí, kde ich môže neomalené správanie a nedostatok skúseností dostať do konfliktu s človekom.<ref name=":4" />

Hoci mladé medvede nemajú veľa nepriateľov (možno len [[Vlk dravý|vlky]], [[Puma americká|pumy]], [[Orliak bielohlavý|orly bielohlavé]]/[[Orol skalný|skalné]] a veľmi zriedkavo [[Leopard snežný|leopardy snežné]]) musia sa mať na pozore pred inými dospelými samcami. Tie niekedy zabíjajú mláďatá, zvyčajne v snahe priviesť samicu do ruje, do ktorej môže vstúpiť už dva alebo štyri dni po ich smrti. Ak sa statný samec postaví do cesty samici s mláďatami, medvieďatá zvyčajne utečú na strom, kým ich matka bráni. Napriek tomu, že dospelý samec je často dvakrát ťažší ako ona, dokáže svoje potomstvo ochrániť. No niekedy za ne položí aj život. Niektoré matky sa snažia zabrániť zabíjaniu mláďat tým, že sa zámerne pohybujú v blízkosti ľudí alebo ľudskej infraštruktúry, kde sa samce toľko neodvážia ísť. A keď sa skončí kritické obdobie pre mláďatá, ľuďom sa opäť vyhýbajú. Ale, podľa niektorých zdrojov dospelé agresívne samce zabijú až polovicu všetkých narodených mláďat. Medveď hnedý sa môže dožiť 25 až 30, výnimočne a predovšetkým v zajatí i 50 rokov.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Diseases and mortality in free-ranging brown bear (Ursus arctos), gray wolf (Canis lupus), and wolverine (Gulo gulo) in Sweden|url=https://meridian.allenpress.com/jwd/article/41/2/298/123556/DISEASES-AND-MORTALITY-IN-FREE-RANGING-BROWN-BEAR|periodikum=Journal of Wildlife Diseases|dátum=2005-04|dátum prístupu=2023-06-20|ročník=41|číslo=2|strany=298–303|issn=0090-3558|doi=10.7589/0090-3558-41.2.298|jazyk=en|meno=Torsten|priezvisko=Mörner|meno2=Hanna|priezvisko2=Eriksson|meno3=Caroline|priezvisko3=Bröjer}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Human shields mediate sexual conflict in a top predator|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rspb.2016.0906|periodikum=Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences|dátum=2016-06-29|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=283|číslo=1833|strany=20160906|issn=0962-8452|doi=10.1098/rspb.2016.0906|jazyk=en|meno=S. M. J. G.|priezvisko=Steyaert|meno2=M.|priezvisko2=Leclerc|meno3=F.|priezvisko3=Pelletier}}</ref>

Sú známe prípady, kedy si samice adoptovali zatúlané (osirelé) mláďatá alebo dokonca ukradli mláďa v prítomnosti jeho matky (väčšia/staršia samica si môže nárokovať mláďatá od menšej/mladšej samice).<ref name=":36" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Cub Adoption in the Brown Bear|url=https://academic.oup.com/jmammal/article-lookup/doi/10.2307/1377153|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=1963-11|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=44|číslo=4|strany=584|doi=10.2307/1377153|meno=Albert W.|priezvisko=Erickson|meno2=Leo H.|priezvisko2=Miller|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cub adoption by Brown Bears, Ursus arctos middendorffi, on Kodiak Island, Alaska|url=https://www.biodiversitylibrary.org/part/357155|periodikum=The Canadian field-naturalist|dátum=1993|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=107|číslo=3|strany=365–367|issn=0008-3550|doi=10.5962/p.357155|meno=Victor G.|priezvisko=Barnes|meno2=Roger B.|priezvisko2=Smith|jazyk=en}}</ref>

== Medzidruhová konkurencia, predácia ==
[[Súbor:P.t.altaica Tomak Male.jpg|náhľad|[[Tiger džungľový ussurijský|Tiger sibírsky]] je pravdepodobne jediný predátor, čo nežije vo svorke, ktorý sa odváži uloviť dospelého medveďa hnedého]]
Dospelý medveď hnedý (najmä samec) je natoľko veľký predátor, že sa mu len málo živočíchov odhodlá postaviť na odpor. Jedným z nich je predovšetkým [[Tiger džungľový ussurijský|tiger sibírsky]]. Po poklese populácie kopytníkov v rokoch 1944 až 1959 bolo na [[Ruský Ďaleký východ|ruskom Ďalekom východe]] zaznamenaných 32 prípadov, keď tigre napadli ako [[Medveď ušatý|medvede ušaté]], tak medvede hnedé. Zameriavajú sa však na mladých a subadultných jedincov, alebo zraniteľnejšie samice. V rovnakom období boli tiež hlásené štyri prípady, keď medveď hnedý naopak zabil tigriu samicu a jej mláďatá, a to ako pri spore o korisť, tak v sebaobrane.<ref name=":30" /> Neskôr, štúdia o vzťahoch medzi týmito šelmami v [[Prírodná rezervácia Sichote-Aliň|prírodnej rezervácii]] [[Sichote-Aliň]] uvádza, že v rokoch 1992 až 2013 tigre sibírske zabili jedného mladého asi troch či štyr ročného samca medveďa hnedého a vo zvyšku prípadov išlo o samice a medvieďatá.<ref>{{Citácia periodika|titul=Interspecific Relationships between the Amur Tiger (Panthera tigris altaica) and Brown (Ursus arctos) and Asiatic Black (Ursus thibetanus) Bears|url=http://link.springer.com/10.1134/S1062359018080149|periodikum=Biology Bulletin|dátum=2018-12|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=45|číslo=8|strany=853–864|issn=1062-3590|doi=10.1134/S1062359018080149|jazyk=en|meno=I. V.|priezvisko=Seryodkin|meno2=D. G.|priezvisko2=Miquelle|meno3=J. M.|priezvisko3=Goodrich}}</ref> Vplyv prítomnosti tigrov na správanie medveďa hnedého je však rôzny. Boli zaznamenané prípady, kedy medvede neprejavili strach z tigrov, ale aj prípady, kedy si zvolili inú trasu, ak narazili na tigrie stopy. Iné medvede naopak tigrov zámerne prenasledovali a pokúsili sa ukradnúť ich korisť, alebo sa aj zmocniť samotnej šelmy.<ref name=":30" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Ecology of the Amur Tiger [Chapter 12] | url = http://sixote-alin.ru/books/ecolog/ch12_en.html | vydavateľ = Institute of Biology and Soil Science, Far-Eastern Scientific Center, Academy of Sciences of the USSR | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 2024-07-14 | priezvisko = Yudakov | meno = A. G. | dátum archivácie = 2020-02-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200219182809/http://sixote-alin.ru/books/ecolog/ch12_en.html | priezvisko2 = Nikolaev | meno2 = I. G. | jazyk = en}}</ref>
[[Súbor:Zoltán, a Farkasember 1.jpg|vľavo|náhľad|Medveď hnedý v súboji s vlkmi o zdochlinu]]
Medveď hnedý sa pravidelne dostáva do súbojov s [[Vlk dravý|vlkmi]], ktoré odháňa od zabitej koristi. Napriek častému výskytu prípadov obvykle vystačia zastrašovacie gestá a nedochádza tak k žiadnemu krviprelievaniu. V zriedkavých prípadoch sa pri úlovku dokonca navzájom tolerujú. Naproti tomu existujú aj dôkazy, ako poddruh [[medveď grizly]] usmrtil dospelého vlka.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Gray Wolves, Canis lupus, Killed by Cougars, Puma concolor, and a Grizzly Bear, Ursus arctos, in Montana, Alberta, and Wyoming|url=http://www.canadianfieldnaturalist.ca/index.php/cfn/article/view/550|periodikum=The Canadian Field-Naturalist|dátum=2008-01-01|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=122|číslo=1|strany=76|issn=0008-3550|doi=10.22621/cfn.v122i1.550|meno=Michael D.|priezvisko=Jimenez|meno2=Valpa J.|priezvisko2=Asher|meno3=Carita|priezvisko3=Bergman|jazyk=en}}</ref> Ak sa jednému alebo druhému predátorovi naskytne príležitosť zabiť mláďa konkurenčného druhu, v tomto prípade príliš neváhajú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Downey | meno = Betsy | titul = Personal Encounter: Wolf-Grizzly interaction in Yellowstone National Park | url = http://www.wolf.org/wolves/news/iwmag/2006/spring/personalencounter.pdf | dátum vydania = 2006 | dátum prístupu = 2024-07-13 | dátum archivácie = 2008-02-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080227175714/http://www.wolf.org/wolves/news/iwmag/2006/spring/personalencounter.pdf | vydavateľ = International Wolf Center | jazyk = en}}</ref> V niektorých oblastiach medvede pravidelne konkurujú [[Puma americká|pumám]], ktorým aj zaberajú úlovky. Dochádza však i k situáciám, kedy sa medvede nedokážu vysporiadať s hrozbou zo strany pum. Okrem toho tieto veľké mačky príležitostne napádajú medvedie mláďatá.<ref>{{Citácia periodika|titul=Encounter Competition between Bears and Cougars: Some Ecological Implications|url=https://www.jstor.org/stable/3873109|periodikum=Ursus|dátum=1998|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=10|strany=55–60|issn=1537-6176|meno=Kerry M.|priezvisko=Murphy|meno2=Gregory S.|priezvisko2=Felzien|meno3=Maurice G.|priezvisko3=Hornocker|jazyk=en}}</ref>

Menšie mäsožravé zvieratá ([[leopard snežný]], [[Kojot prériový|kojot]], [[rosomák]], [[Lynx (rod)|rys]], dravé vtáky) obvykle nepredstavujú hrozbu pre dospelého medveďa hnedého. Priamemu styku s takto veľkou šelmou sa prirodzene vyhýbajú, niekedy sa však môžu pokúsiť ukoristiť zvyšky medvedieho úlovku. Snáď len rosomáci dokážu otravovať medveďa grizlyho (zviera zhruba desaťkrát ťažšie) tak dlho, až ho od zabitej potravy odoženú.<ref name=":29" /> V zriedkavých prípadoch môžu predstavovať hrozbu [[orol skalný]] či [[Orliak bielohlavý|orol bielohlavý]], ktorí sa môžu pokúsiť uloviť medvedie mláďa.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Predation by a Golden Eagle on a Brown Bear Cub|url=http://www.bioone.org/doi/abs/10.2192/08SC008.1|periodikum=Ursus|dátum=2008-11|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=19|číslo=2|strany=190–193|issn=1537-6176|doi=10.2192/08SC008.1|jazyk=en|meno=Ole J.|priezvisko=Sørensen|meno2=Mogens|priezvisko2=Totsås|meno3=Tore|priezvisko3=Solstad}}</ref>

Ostatným medveďom medveď hnedý zvyčajne dominuje, lebo je v priemere väčší alebo mohutnejší ako [[medveď baribal]] či medveď ušatý. Obvykle je to tak aj v prípade stretu s [[Medveď biely|medveďom bielym]], a to napriek tomu, že tento arktický druh môže dosahovať väčšie rozmery ako medveď hnedý. K vzájomným konfrontáciám dochádza však skôr zriedkavo z dôvodu odlišných preferencií ohľadom [[biotop]]u a iných návykov,<ref>{{Citácia periodika|titul=Denning Ecology of Brown Bears and Asiatic Black Bears in the Russian Far East|url=https://www.jstor.org/stable/3873015|periodikum=Ursus|dátum=2003|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=14|číslo=2|strany=153–161|issn=1537-6176|meno=Ivan V.|priezvisko=Seryodkin|meno2=Alexei V.|priezvisko2=Kostyria|meno3=John M.|priezvisko3=Goodrich|jazyk=en}}</ref> ale začiatkom 21. storočia dochádza k nárastu interakcií medzi medveďmi hnedými a ľadovými medveďmi, o ktorých sa predpokladá, že sú spôsobené [[Úbytok ľadu v Arktíde|zmenou klímy]]. Medveď hnedý sa stále viac presúva na sever a zaberá tu územie, ktoré zasahuje do „teritória“ medveďov bielych. Medveď hnedý má tendenciu dominovať v prípadných sporoch o korisť a v jeho brlohoch boli nájdené pozostatky mláďat medveďa bieleho.<ref>{{Citácia periodika|titul=Polar bear–grizzly bear interactions during the autumn open-water period in Alaska|url=https://academic.oup.com/jmammal/article-lookup/doi/10.1093/jmammal/gyv140|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=2015-11-24|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=96|číslo=6|strany=1317–1325|issn=0022-2372|doi=10.1093/jmammal/gyv140|jazyk=en|meno=Susanne|priezvisko=Miller|meno2=James|priezvisko2=Wilder|meno3=Ryan R.|priezvisko3=Wilson}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Polar bears, grizzlies increasingly gather on North Slope | url = http://dwb.adn.com/front/story/6415667p-6294323c.html | vydavateľ = Anchorage Daily News | dátum vydania = 2004-04-24 | dátum prístupu = 2024-07-13 | priezvisko = O'Hara | meno = Dough | dátum archivácie = 2008-11-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20081120030414/http://dwb.adn.com/front/story/6415667p-6294323c.html | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grizzlies Encroaching on Polar Bear Country | url = https://abcnews.go.com/Technology/DyeHard/story?id=582243&page=1 | vydavateľ = ABC News Network | dátum prístupu = 2024-07-13 | jazyk = en | meno =  | priezvisko =  | dátum vydania = 2005-03-15}}</ref>

== Úloha v ekosystéme ==
Prítomnosť medveďa hnedého v prírode môže byť dôležitá z viacerých dôvodov:

* Keď medveď konzumuje plody, vylučuje semená, ktoré sú tak rozmiestnené rôzne v oblasti. Ako sa semená nachádzajú priamo vo výkaloch, niektoré štúdie preukázali, že úspešnosť klíčenia je dôsledkom toho ešte zvýšená, čo robí z medveďov dôležité roznášače semien v ich biotopoch (pozri [[zoochória]]).<ref name=":60" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Influence of Seed Processing by Frugivorous Birds on Germination Success of Three North American Shrubs|url=http://www.bioone.org/doi/abs/10.1674/0003-0031%281998%29140%5B0129%3AIOSPBF%5D2.0.CO%3B2|periodikum=The American Midland Naturalist|dátum=1998-07|dátum prístupu=2025-01-10|ročník=140|číslo=1|strany=129–139|issn=0003-0031|doi=10.1674/0003-0031(1998)140[0129:IOSPBF]2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Gretchen A.|priezvisko=Meyer|meno2=Mark C.|priezvisko2=Witmer}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Seed Dispersal by Brown Bears, Ursus arctos, in Southeastern Alaska|url=http://www.canadianfieldnaturalist.ca/index.php/cfn/article/view/53|periodikum=The Canadian Field-Naturalist|dátum=2004-10-01|dátum prístupu=2025-01-10|ročník=118|číslo=4|strany=499–503|issn=0008-3550|doi=10.22621/cfn.v118i4.53|meno=Mary F.|priezvisko=Willson|meno2=Scott M.|priezvisko2=Gende|jazyk=en}}</ref>
* Pri hľadaní korienkov, cibuliek rastlín alebo zemných veveričiek medvede rozrušujú pôdu, čím zvyšujú druhovú bohatosť vo vysokohorských ekosystémoch. Narušovaním zeminy sa vyplavuje dusík zo spodných vrstiev pôdy, vďaka čomu je v prostredí ľahšie dostupný. Pôda, ktorá je vyhrabaná medveďom, obsahuje výrazne viac dusíka ako nenarušená pôda.<ref>{{Citácia periodika|titul=Effects of Grizzly Bear Digging on Alpine Plant Community Structure|url=https://ww.tandfonline.com/doi/full/10.1657/1523-0430(2003)035[0421:EOGBDO]2.0.CO;2|periodikum=Arctic, Antarctic, and Alpine Research|dátum=2003-11|dátum prístupu=2025-01-10|ročník=35|číslo=4|strany=421–428|issn=1523-0430|doi=10.1657/1523-0430(2003)035[0421:EOGBDO]2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Daniel F.|priezvisko=Doak|meno2=Michael G.|priezvisko2=Loso}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Grizzly Bear Digging: Effects on Subalpine Meadow Plants in Relation to Mineral Nitrogen Availability|url=http://doi.wiley.com/10.1890/0012-9658(1998)079[2219:GBDEOS]2.0.CO;2|periodikum=Ecology|dátum=1998-10|dátum prístupu=2025-01-10|ročník=79|číslo=7|strany=2219–2228|issn=0012-9658|doi=10.1890/0012-9658(1998)079[2219:GBDEOS]2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Sandra E.|priezvisko=Tardiff|meno2=Jack A.|priezvisko2=Stanford}}</ref>
* Medvede prispievajú k rovnováhe v prírode napríklad aj tým, že regulujú populácie jeleňov, hlodavcov a iných zvierat a pomáhajú predchádzať nadmernému spásaniu lesov. Okrem toho zjedia alebo lovia najmä choré a zranené zvieratá a obnovujú ich populácie. Experiment v [[Národný park Grand Teton|Národnom parku Grand Teton]] vo Wyomingu v USA ukázal, že neprítomnosť vlkov a medveďov grizly spôsobila nárast populácie bylinožravcov. Ten následne zmenil prirodzenú štruktúru a hustotu porastu v oblasti, čo malo za následok zníženie populácie sťahovavých vtákov. To poskytuje dôkaz, že medveď je kľúčovým predátorom, ktorý ovplyvňuje celý [[ekosystém]], ktorý obýva.<ref name=":4" /><ref name=":54" /><ref>{{Citácia periodika|titul=A Mammalian Predator-Prey Imbalance: Grizzly Bear and Wolf Extinction Affect Avian Neotropical Migrants|url=http://www.jstor.org/stable/3061004?origin=crossref|periodikum=Ecological Applications|dátum=2001-08|dátum prístupu=2025-01-10|ročník=11|číslo=4|strany=947|doi=10.2307/3061004|meno=Joel|priezvisko=Berger|meno2=Peter B.|priezvisko2=Stacey|meno3=Lori|priezvisko3=Bellis|jazyk=en}}</ref>
* Keď medvede lovia lososy, často sa živia iba kožou, mozgom a ikrami rýb, čím poskytujú zdroj potravy ďalším živočíchom (napr. rackom, krkavcom a líškam), ktorí sa lososy živia tiež – t. j. majú z toho prospech aj menšie mäsožravce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grizzly Bear Eating Salmon | url = https://grizzlybearblog.wordpress.com/2010/07/21/grizzly-bear-eating-salmon/ | dátum vydania = 2010-07-21 | dátum prístupu = 2025-01-10 | jazyk = en | priezvisko = Teel | meno = Jessica | vydavateľ = TheGrizzlyBearBlog | priezvisko2 = Teel | meno2 = John}}</ref> Pre niektoré zvieratá je zvyšková (akákoľvek) korisť vlkov i medveďov možno taká dôležitá, že keď tieto veľké šelmy zmiznú, populácie menších šeliem, ako napr. poddruhu [[Líška veľkouchá|líšky veľkouche]] (''Vulpes macrotis'' resp. ''[[Vulpes macrotis mutica]]''), klesnú.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hypothetical relationships between the San Joaquin kit fox, California grizzly bear, and gray wolf on the pre-European California landscape.|url=https://go.gale.com/ps/i.do?p=AONE&sw=w&issn=10813705&v=2.1&it=r&id=GALE%7CA173646463&sid=googleScholar&linkaccess=abs|periodikum=Endangered Species Update|dátum=2007-01-01|dátum prístupu=2024-07-31|ročník=24|číslo=1|strany=14–20|jazyk=en|meno=Jr|priezvisko=Clark|priezvisko2=Howard|meno2=O.}}</ref>

== Parazity a choroby ==
Medveď hnedý je náchylný voči [[Parazitizmus|parazitom]], ako sú [[motolice]], [[Kliešťovité|kliešte]], [[Pásomnice (Cestodes)|pásomnice]], [[Hlístovce|hlísty]] a [[Všivavky|švoly]].<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Parasites of Bears: A Review|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872791?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1976|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=3|strany=411|doi=10.2307/3872791|meno=Lynn L.|priezvisko=Rogers|meno2=Susanne M.|priezvisko2=Rogers|jazyk=en}}</ref> Predpokladá sa, že sa môžu nakaziť vírusom [[Psinka|psinky]], napríklad od túlavých psov a vlkov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Serologic Evidence for Selected Infectious Diseases in Marsican Brown Bears ( Ursus arctos marsicanus ) in Italy (2004–09)|url=https://meridian.allenpress.com/jwd/article/51/1/209/122436/Serologic-Evidence-for-Selected-Infectious|periodikum=Journal of Wildlife Diseases|dátum=2015-01|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=51|číslo=1|strany=209–213|issn=0090-3558|doi=10.7589/2014-01-021|jazyk=en|meno=Cristina Esmeralda|priezvisko=Di Francesco|meno2=Leonardo|priezvisko2=Gentile|meno3=Vincenza|priezvisko3=Di Pirro}}</ref> Môže byť tiež infikovaný [[Besnota|besnotou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Romanian killer bear had rabies | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/3756078.stm | dátum vydania = 2004-10-19 | dátum prístupu = 2024-07-14 | vydavateľ = BBC News | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Infectious Disease in Bears | url = http://www.yellowstonegrizzlyproject.org/infectious-disease-in-bears.html | vydavateľ = The Yellowstone Grizzly Project | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20240714203537/http://www.yellowstonegrizzlyproject.org/infectious-disease-in-bears.html | dátum archivácie = 2024-07-14 }}</ref> V zajatí jedinec medveďa hnedého údajne podľahol [[Aujeszkyho choroba|Aujeszkyho chorobe]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Diseases and mortality in free-ranging brown bear (Ursus arctos), gray wolf (Canis lupus), and wolverine (Gulo gulo) in Sweden|url=https://meridian.allenpress.com/jwd/article/41/2/298/123556/DISEASES-AND-MORTALITY-IN-FREE-RANGING-BROWN-BEAR|periodikum=Journal of Wildlife Diseases|dátum=2005-04|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=41|číslo=2|strany=298–303|issn=0090-3558|doi=10.7589/0090-3558-41.2.298|jazyk=en|meno=Torsten|priezvisko=Mörner|meno2=Hanna|priezvisko2=Eriksson|meno3=Caroline|priezvisko3=Bröjer}}</ref>

== Útoky na človeka a prevencia ==
Medvede hnedé na človeka útočí len zriedkavo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Life History of the Brown Bear (Ursus arctos L.) in North-East Siberia|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872570?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1972|dátum prístupu=2023-06-25|ročník=2|strany=67|doi=10.2307/3872570|meno=A. A.|priezvisko=Kistchinski|jazyk=en}}</ref> Ak ho zbadajú alebo zacíti z bezpečnej vzdialenosti, zvyčajne sa mu snaží vyhnúť. Niekedy sú však nepredvídateľné a dosť zvedavé (čím vyššia je inteligencia zvieraťa, tým viac „osobností“ má – t. j. tým rozmanitejšie sú spôsoby, akými rieši situácie<ref name=":61" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Understanding different brown bear personalities may help reduce clashes with people | url = https://projects.research-and-innovation.ec.europa.eu/en/horizon-magazine/understanding-different-brown-bear-personalities-may-help-reduce-clashes-people | vydavateľ = Horizon The EU Research & Innovation Magazine | dátum vydania = 2020-02-13 | dátum prístupu = 2025-01-10 | jazyk = en | priezvisko = King | meno = Anthony}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Belke | meno = Annette | titul = Facets of natural intelligence on the example of the Brown Bear/Grizzly Bear (Ursus arctos horribilis) | url = https://grizzlybearprotectionyukon.com/wp-content/uploads/2022/03/Annette.pdf | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2025-01-10 | vydavateľ = Grizzly Bear Protection Yukon | jazyk = en}}</ref>), a prípadne môžu aj zaútočiť, ak ich prítomnosť človeka prekvapí a cítia sa ohrozené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A Century of Bear-Human Conflict in Alaska|url=http://www.absc.usgs.gov/research/brownbears/attacks/bear-human_conflicts.htm|vydavateľ=USGS|dátum vydania=2009-08-14|dátum prístupu=2023-06-25|priezvisko=Smith|meno=Tom S.|dátum archivácie=2009-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20090814111211/http://www.absc.usgs.gov/research/brownbears/attacks/bear-human_conflicts.htm|priezvisko2=Herrero|meno2=Steven|jazyk=en}}</ref> Riziko je vyššie ak ide o samice s mláďatami či samce počas obdobia párenia, je medveď postrelený alebo inak poranený, alebo je medveď pri koristi či u brlohu.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvede na Slovensku: Otázky a odpovede|url=http://www.medvede.sk/index.php?action=otazky|vydavateľ=Slovak Wildlife Society|dátum prístupu=2023-06-27|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Bajkal - perla Sibiře|url=|vydavateľ=Panorama|rok=1989|isbn=978-80-7038-072-7|jazyk=cs|poznámka=|meno=Bohumír|priezvisko=Janský|strany=140}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvěd hnědý|url=https://www.kdelovit.cz/cz/lovna-zver/srstnata/medved-hnedy|vydavateľ=Kdelovit.cz|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Grizzly Years: In Search of the American Wilderness|url=|vydavateľ=Henry Holt and Company|rok=2011|isbn=978-1-4299-3347-6|jazyk=en|poznámka=|meno=Doug|priezvisko=Peacock|miesto=New York|strany=127}}</ref> Na Slovensku býva ročne vážnejšie zranených po útoku medveďom do 10 ľudí.<ref name=":14" />

Príčinou agresívneho správania medveďov môže byť do určitej miery ich životný štýl. Napríklad samica, ktorá sa stará o svoje mláďatá, často čelí hrozbe zo strany dospelých statných samcov túžiacich po párení a jej zvýšená agresivita jej pomáha chrániť bezbranné mláďatá. A práve medvedie matky brániace svoje mláďatá patria medzi najnebezpečnejšie – v Severnej Amerike sú zodpovedné až za 70 % všetkých smrteľných stretnutí s medveďmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What If I Get Between a Black Bear Mother and Her Cubs?|url=https://bear.org/what-if-i-get-between-a-black-bear-mother-and-her-cubs/|dátum vydania=2008-01-12|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=en|meno=W. A.|priezvisko=Fisher|vydavateľ=North American Bear Center}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why are grizzly bears more aggressive than our black bears?|url=http://www.collegian.psu.edu/archive/2004/04/04-27-04tdc/04-27-04dscihealth-column-01.asp|vydavateľ=Collegian Inc.|dátum vydania=2004-04-27|dátum prístupu=2023-06-25|dátum archivácie=2005-03-09|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20050309215404/http://www.collegian.psu.edu/archive/2004/04/04-27-04tdc/04-27-04dscihealth-column-01.asp}}</ref> Nebezpečné môžu byť aj medvede, ktoré si zvykli na ľahko dostupnú potravu, ktorú im neúmyselne poskytol človek, ako napríklad odpadky. Dlhodobý kontakt s ľuďmi vedie k tomu, že stratia plachosť a v niektorých prípadoch si začnú spájať človeka s potravou.<ref name=":4" /><ref name=":1" />
[[Súbor:Brown bear (Ursus arctos arctos) standing.png|náhľad|Keď sa medveď postaví na zadné nohy, zvyčajne len mapuje terén]]
Väčšiemu nebezpečenstvu môžu byť vystavení jednotlivci alebo malé skupiny maximálne dvoch osôb. Na väčšiu skupinu ľudí sa medveď zvyčajne neodváži zaútočiť. Je však známy prípad, keď medveď grizly zaútočil na skupinu šiestich a viac ľudí, ale predpokladá sa, že medveď v momente prekvapenia nemusel rozpoznať veľkosť skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alaska bear attack: NOLS kids did a 'phenomenal job'|url=https://www.adn.com/outdoors/article/alaska-bear-attack-nols-kids-did-phenomenal-job/2011/07/27/|vydavateľ=Anchorage Daily News|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=en|meno=Craig|priezvisko=Medred|priezvisko3=2011|dátum vydania=2011-07-27}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvede na Slovensku: Vyhnite sa problémom|url=http://www.medvede.sk/?action=prevencia|vydavateľ=Slovak Wildlife Society|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk}}</ref> Útoky medveďa hnedého majú často za následok vážne zranenia a v niektorých prípadoch aj smrť. Vzhľadom na obrovskú fyzickú silu niektorých poddruhov ([[Medveď grizly|grizly]], [[Medveď kamčatský|kamčatský]] či [[Medveď hnedý kodiak|kodiak]]) môže byť aj jediné uhryznutie alebo úder labou ničivý, podobne ako u tigrov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Grizzly bear attack|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0736467903000040|periodikum=The Journal of Emergency Medicine|dátum=2003-04|dátum prístupu=2023-06-25|ročník=24|číslo=3|strany=331–333|doi=10.1016/S0736-4679(03)00004-0|jazyk=en|meno=Taylor Y.|priezvisko=Cardall|meno2=Peter|priezvisko2=Rosen}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Aggressive are Grizzly Bears?|url=https://yellowstonebearworld.com/how-aggressive-are-grizzly-bears|dátum prístupu=2023-06-25|vydavateľ=Yellowstone Bear World|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Strong Are Grizzly Bears? (Compared)|url=https://wildlifeinformer.com/how-strong-are-grizzly-bears/|dátum vydania=2022-07-19|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=en|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Wildlife Informer}}</ref> K väčšine incidentov dochádza v letných mesiacoch, teda v čase, keď sa vo voľnej prírode zdržiava väčšie množstvo rekreantov, turistov alebo lovcov. Konfrontáciám sa s väčšou pravdepodobnosťou vyhnú ľudia, ktorí upozornia medvede na svoju prítomnosť hlasným rozprávaním alebo iným primeraným hlukom.<ref name=":12" /> Ak však ku konfrontácii predsa len dôjde, je štatisticky pravdepodobnejšie, že osoba, ktorá sa snaží pred medveďom utiecť, vyprovokuje medveďa k útoku oveľa viac ako osoba, ktorá zachová chladnú hlavu a zostane pokojne na mieste.<ref name=":12" /> Okrem toho je medveď v prípade potreby schopný vyvinúť rýchlosť takmer {{km|60|m}}/h, takže dokáže bežať oveľa rýchlejšie ako človek.<ref name=":4" /><ref name=":10" /><ref name=":11" /><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvede na Slovensku: Mýtus a skutočnosť|url=http://www.medvede.sk/?action=mytus|vydavateľ=Slovak Wildlife Society|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk}}</ref> Ak sa medveď pred človekom postaví na zadné, nemusí to nevyhnutne znamenať, že chce zaútočiť. Vo väčšine prípadov sa len snažia uistiť, respektíve čuchom a zrakom skontrolovať, ak hrozí nejaké nebezpečenstvo.<ref name=":1" /><ref name=":13" /> Pri náhlom stretnutí zblízka sa vyhnite očnému kontaktu (pre zviera je to znak agresie). K útoku nemusí dôjsť ani vtedy, ak medveď na človeka vyštartuje. Môže ísť len o skúšobný, predstieraný útok, a ak sa človeku podarí zachovať pokoj alebo na šelmu v správnej chvíli zakričí (pokojne, ale dôrazne, ale nesmie to byť panický výkrik), medveď pravdepodobne spomalí, rozmyslí si to a nakoniec utečie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO: Drama na Aljašce. Medvěd se rozběhl proti skupině turistů, průvodce si rychle poradil|url=https://cnn.iprima.cz/video-medved-se-rozbehl-proti-skupine-turistu-na-aljasce-pruvodce-ho-krikem-zahnal-366775|vydavateľ=FTV Prima spol. s r.o.|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=cs|meno=Michaela|priezvisko=Bartošová|dátum vydania=2023-06-29}}</ref> Ak však napokon dôjde k fyzickému kontaktu, človek by si mal ľahnúť na brucho, nohy položiť voľne od seba a rukami si chrániť krk a hlavu, čo znamená hrať mŕtveho. Pred nebezpečnými údermi môže človeka zachrániť aj batoh na chrbte. Dôležité je zachovať čo najväčší pokoj. Ak medveď pochopí, že ho nič neohrozuje, pravdepodobne po určitom čase odíde.<ref name=":13" /><ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvede na Slovensku: Čo robiť pri stretnutí?|url=http://www.medvede.sk/?action=stretnutie|vydavateľ=Slovak Wildlife Society|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk}}</ref> V prípade, keď sa medveď odváži vstúpiť do stanu alebo budovy a tam napadnúť človeka, stratil už zrejme akýkoľvek rešpekt a môže byť veľmi nebezpečný. V takejto situácii sa odporúča agresívna obrana ako v boji o holý život.<ref name=":15" /> Účinný môže byť tiež špeciálny sprej proti medveďom, ktorý potláča jeho agresivitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvede na Slovensku: Príhody|url=http://www.medvede.sk/?action=prihody|vydavateľ=Slovak Wildlife Society|dátum prístupu=2023-06-25}}</ref> Štúdia amerických a kanadských vedcov zistila, že sprej proti medveďom je pri zastavovaní agresívneho správania dokonca oveľa účinnejší ako strelná zbraň, a to v 92 % skúmaných prípadov v porovnaní so 67 % prípadov so zbraňou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spray More Effective Than Guns Against Bears: Study|url=https://bear.org/spray-more-effective-than-guns-against-bears-study/|dátum vydania=2008-10-14|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=en|meno=W. A.|priezvisko=Fisher|vydavateľ=North American Bear Center}}</ref>

Medvedia tlama je často plná potenciálne škodlivých baktérií a uhryznutie môže spôsobiť infekcie bežné pre väčšinu zvierat vrátane [[absces]]u, [[Sepsa|sepsy]] alebo [[Besnota|besnoty]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Microbiology of Animal Bite Wound Infections|url=https://journals.asm.org/doi/10.1128/CMR.00041-10|periodikum=Clinical Microbiology Reviews|dátum=2011-04|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=24|číslo=2|strany=231–246|issn=0893-8512|doi=10.1128/CMR.00041-10|jazyk=en|meno=Fredrick M.|priezvisko=Abrahamian|meno2=Ellie J. C.|priezvisko2=Goldstein}}</ref>

=== Globálne štatistiky od roku 2000 do roku 2015 ===
Ukončenie legálneho a rozsiahleho prenasledovania, prísne ochranné opatrenia a reintrodukcia umožnili obnovu a rozšírenie populácie medveďa hnedého v mnohých oblastiach. K roku 2019 počet medveďov hnedých na celom svete presahuje 200 000, z ktorých väčšina žije v [[Rusko|Rusku]] a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. V [[Rumunsko|Rumunsku]] žije najväčšia [[Európa|európska]] populácia (ak pominieme európsku časť Ruska).<ref name=":17">{{Citácia periodika|titul=Brown bear attacks on humans: a worldwide perspective|url=https://www.nature.com/articles/s41598-019-44341-w|periodikum=Scientific Reports|dátum=2019-06-12|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=9|číslo=1|strany=8573|issn=2045-2322|doi=10.1038/s41598-019-44341-w|jazyk=en|meno=G.|priezvisko=Bombieri|meno2=J.|priezvisko2=Naves|meno3=V.|priezvisko3=Penteriani}}</ref>

V rokoch 2000 až 2015 bolo zdokumentovaných a podrobne zanalyzovaných celkovo 664 incidentov v Severnej Amerike (183 prípadov), Európe (291 prípadov) a v Rusku a Ázii  (190 prípadov). V rámci Európy sa najviac útokov odohralo v [[Rumunsko|Rumunsku]] – 131 (45 %), na [[Slovensko|Slovensku]] – 54, vo [[Švédsko|Švédsku]] – 28 a vo [[Fínsko|Fínsku]] – 17. V Severnej Amerike sa najviac útokov odohralo na [[Aljaška|Aljaške]] – 51, v [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbii]] – 42, vo [[Wyoming]]u – 29, v [[Montana (USA)|Montane]] – 25 a [[Alberta|Alberte]] – 18. V Rusku a Ázii bolo podrobne zdokumentovaných a analyzovaných 111 útokov v [[Rusko|Rusku]], 54 v [[Turecko|Turecku]] a 25 v [[Irán]]e.<ref name=":17" />

Z údajov vyplýva, že v posledných desaťročiach došlo k celosvetovému nárastu počtu útokov, čo je pravdepodobne spôsobené viacerými faktormi, ale najmä nárastom počtu medveďov a ľudí, čo vedie k väčšiemu prekrývaniu biotopov (t. j. strate životného prostredia medveďov) a k nárastu rekreačných aktivít. K väčšine incidentov došlo v lete (48 %), počas dňa (73 %) a najmä pri stretnutiach sa samicami s mláďatami (47 %). Napadnuté boli prakticky len dospelé osoby (99 %) a najmä muži (88 %). V 63 % prípadov bola osoba v čase útoku sama. Smrťou človeka sa skončilo 14,3 % incidentov, najmenej v Európe (6,6 %) a najviac vo východných štátoch (32 %).<ref name=":17" />

=== Najtragickejšie prípady ===
[[Súbor:Sankebetsu BrownBear01.png|náhľad|Socha medveďa v porovnaní s prilbou (vpravo dole)]]

==== Útoky medveďa hnedého na ostrove Hokkaido v roku 1915 ====
V [[Japonsko|Japonsku]] sa medveď hnedý neslávne preslávil tým, že v decembri [[1915]] v meste [[Tomamae]] na ostrove [[Hokkaido]] uskutočnil najhoršiu sériu útokov nielen v japonskej histórii, keď v priebehu jedného týždňa, čo sa prebudil zo zimného spánku a očividne veľmi hladný, zabil najmenej sedem ľudí a zranil ďalších troch (zväčša ženy a deti), kým ho nakoniec vypátrali a zastrelili. Meral {{m|2.7|m}} a vážil {{kg|340}}. Japonský ostrov Hokkaido je domovom mohutného poddruhu medveďa hnedého, [[Medveď japonský|medveďa japonského]] (''Ursus arctos lasiotus''), ktorý môže dorásť do rovnakej veľkosti ako kodiak, medveď kamčatský alebo medveď grizly.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=5 of History's Deadliest Bear Attacks|url=https://www.history.com/news/deadliest-bear-attacks-grizzly|vydavateľ=A&E Television Networks|dátum vydania=2021-05-18 (aktualizácia: 2023-05-18)|dátum prístupu=2023-07-01|jazyk=en|priezvisko=Roos|meno=Dave}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Money, Myths and Man-Eaters: Complexities of Human–Wildlife Conflict|url=http://link.springer.com/10.1007/978-3-319-22246-2_16|vydavateľ=Springer International Publishing|rok=2016|miesto=Cham|isbn=978-3-319-22245-5|doi=10.1007/978-3-319-22246-2_16.|strany=339–356|jazyk=en|meno=Amy J.|priezvisko=Dickman|meno2=Leela|priezvisko2=Hazzah}}</ref>

==== Noc grizlyov v lete 1967 ====
Počas jednej tragickej noci v lete [[1967]] grizly zabili dve mladé ženy pri dvoch samostatných útokoch v [[Národný park Glacier (USA)|národnom parku Glacier]] v [[Montana (USA)|Montane]]. Dve 19-ročné ženy, zamestnankyne dvoch chát v parku, sa [[12. august]]a vybrali s priateľmi na nočnú túru. Netušili však, že v blízkosti chát a kempov sa nachádzajú grizly, ktoré prilákala ochota turistov hodiť im niečo na zjedenie, alebo jedlo, ktoré tam nechali neopatrní táborníci. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch minulého storočia]] neboli v amerických národných parkoch odpadkové koše chránené proti medveďom a existovalo len málo iných bezpečnostných opatrení, ktoré by upozorňovali návštevníkov na prítomnosť týchto šeliem. Dve obete, Julie Helgesonová a Michele Koonsová, spali pod šírym nebom a netušili, že na ich táborisko čoskoro zaútočia hladné a agresívne grizly.<ref name=":19" /><ref name=":20">{{Citácia periodika|titul=Hrůzná noc medvědů grizzly: Smrtící útoky v Montaně navždy změnily národní park|url=https://www.denik.cz/ze_sveta/noc-grizzlyu-horor-lidozravy-utok-medvedu-montana-narodni-park-glacier-national.html|periodikum=Deník.cz|dátum=2022-08-13|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=cs|meno=Jaroslav|priezvisko=Krupka}}</ref>
[[Súbor:A grizzly bear eats berries north of the park road, near mile 19, on August 23, 2019. (aa71e095-9015-48ef-a771-8c4581bbba9c).JPG|náhľad|[[Medveď grizly]]]]
Helgesonovú a jej priateľa zobudil v skorých ranných hodinách veľký grizly, ktorý oňuchával ich spacie vaky. Snažili sa hrať mŕtvych, ale medveď do nich zaťal zuby a pazúry, a nakoniec uchopil Helgesonovú a odvliekol ju preč. Ak je medveď hladný a zvyknutý na ľudí, v takom prípade ho nehybnosť človeka nezastaví. Pátracia skupina ju našla o niekoľko hodín neskôr s ťažkými zraneniami. Zomrela skôr, ako záchranársky vrtuľník dorazil do nemocnice. Jej priateľ prežil.<ref name=":19" /><ref name=":20" />

Tábor Koonsovej napadol grizly v okamihu, keď si s priateľmi varila večeru. V domnení, že sa zviera ich večerou nasýtilo a nebude ich už viac ohrozovať, sa len presunuli neďaleko na pláž, kde následne strávili noc. Medveď sa však v skorých ranných hodinách vrátil. Zatiaľ čo ostatným sa podarilo zobudiť včas a vyškriabať sa na neďaleké stromy, Koonsovú stihol uchopiť, načo ju brutálne napadol a zaživa jej odhryzol ruku. Svojim zraneniam podľahla na mieste skôr, ako prišla pomoc.<ref name=":19" /><ref name=":20" />

Hrozné útoky, ktoré opísal Jack Olsen vo svojej knihe ''Night of the Grizzlies'' („''[[Noc grizlyov]]“'') z roku 1969, viedli k rozsiahlym zmenám v prístupe k medveďom v národných parkoch USA. Táboriská a turistické chodníky, na ktorých bola zaznamenaná aktivita medveďov, boli uzavreté, a v súčasnosti je prísne zakázané kŕmiť miestne zvieratá alebo ponechávať v prírode akékoľvek odpadky.<ref name=":19" /><ref name=":20" />

==== Timothy Treadwell, 2003 ====
[[Súbor:Bridge from Dumpling Mtn NPS Photo B. Lutes (48809887311).jpg|náhľad|[[Národný park Katmai]]]]
Ekológ a nadšený ochranca zvierat [[Timothy Treadwell]] (Timothy William Dexter) sa preslávil ako „priateľ“ medveďov grizly v [[Aljaška|aljašskom]] [[Národný park Katmai|národnom parku Katmai]], kde zdokumentoval svoj prekvapivo blízky vzťah s týmito majestátnymi a obávanými zvieratami. Trinásť rokov trávil Treadwell každú jar a leto v tamojšej divočine a natáčal sa pri hravých až riskantných interakciách s divokými grizlymi. Niektorí odborníci ho často kritizovali za jeho antropomorfné zaobchádzanie s divokými zvieratami, no Treadwell ich názory alebo odporúčania napriek tomu úplne ignoroval. Jeho láska alebo skôr posadnutosť medveďmi ho však priviedla k desivému koncu. Dňa 5. októbra 2003 Treadwella a jeho priateľku Amie Huguenardovú, ktorá ho v posledných rokoch sprevádzala, v ich tábore roztrhal a takmer zjedol starší a vyhladovaný medveď grizly, ktorého pravdepodobne pozorovali a natočili na video len niekoľko dní predtým. Hrôzostrašný útok bol zachytený na kameru, ale keďže bola nasadená krytka objektívu, zachoval sa len zvuk. Režisér [[Werner Herzog]], ktorý v roku 2005 na Treadwellovu pamiatku natočil dokumentárny film ''Grizzly Man'', je jedným z mála ľudí, ktorí znepokojujúce zvuky počuli. Keď sa tak stalo, Herzog navrhol, aby sa nahrávka zničila.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grizzly Man (2005)|url=https://www.csfd.cz/film/206141-grizzly-man/prehled/|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=cs|vydavateľ=Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref><!--== Útoky na človeka na Slovensku ==
* 17.8.2002 medveď zaútočil na dvojicu v stane na Táľoch. Dvojica sa zachránila útekom k motelu. Žena utrpela vážne zranenia, ktoré vyžadovali 6 hodinovú operáciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Táľoch útočil medveď | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/633572/na-taloch-utocil-medved.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-08-17 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref>
* 13.6.2021 zabil medveď v doline Banskô v Liptovskej Lúžnej 57-ročného muža. Na mieste nálezu sa našli stopy medveďa a pitva potvrdila, že úmrtie bolo spôsobené zraneniami od medveďa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krempaský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Muža z Liptovskej Lúžnej zabil medveď, potvrdila pitva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22682425/muza-z-liptovskej-luznej-zabil-medved-potvrdila-pitva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> Štát odškodnil rodinu zosnulého sumou 22 tisíc €.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stančíková | meno = Ľubica | autor = | odkaz na autora = | titul = Štát vyplatil odškodné rodine prvej obete útoku medveďa na Slovensku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myliptov.sme.sk/c/22838191/22-tisic-za-usmrtenie-medvedom-stat-vyplatil-odskodne-po-utoku-v-liptovskej-luznej.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-10 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> Rozhodnutím Okresného súdu sa odškodnenie navýšilo na 60 tisíc €, rozhodnutie ešte nie je právoplatné.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krempaský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Muža jej zabil medveď. Chcela by som radšej jeho ako odškodné, vraví | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22921255/muza-jej-zabil-medved-rozhovor-anna-mydliarova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> Ministerstvo sa v posledný možný deň odvolalo.<ref>https://myliptov.sme.sk/c/22949514/ministerstvo-ma-vyplatit-nemajetkovu-ujmu-za-zabitie-medvedom-odvolalo-sa.html</ref>Odškodnenie potvrdil krajský súd.<ref>https://www.noviny.sk/slovensko/717381-ministerstvo-zivotneho-prostredia-musi-vyplatit-nemajetkovu-ujmu-za-zabitie-medvedom</ref>
* 1.9.2021 medveď napadol 58 ročnú ženu pri Hradišti v okrese Poltár v ovocnom sade pri zbere černíc a spôsobil jej tržné a hryzné rany v oblasti krku, ramena a stehna.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ballová | meno = Marcela | autor = | odkaz na autora = | titul = Pri Hradišti zaútočil medveď na ženu, zasahovali leteckí záchranári | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynovohrad.sme.sk/c/22733036/pri-hradisti-zautocil-na-zenu-medved.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-01 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tu sú detaily útoku medveďa na ženu v ovocnom sade za Hradišťom. Život jej zachránil manžel | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/137486-tu-su-detaily-utoku-medveda-na-zenu-v-ovocnom-sade-za-hradistom-zivot-jej-zachranil-manzel | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-04 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref>
* 31.12.2021 medveď napadol poľovníka pri poľovačke na diviaky kvôli rozšírenému africkému moru ošípaných. Po útoku medveďa skončil poľovník v nemocnici s prehryzenou dlaňou, zlomenými kosťami a dotrhanými šľachami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parížeková | meno = Simona | autor = | odkaz na autora = | titul = ÚTOK MEDVEĎA! Silvestrovský večer sa zmenil na boj o život | url = https://banskabystrica.zoznam.sk/utok-medveda-silvestrovsky-vecer-sa-zmenil-na-boj-o-zivot/ | vydavateľ = banskabystrica.zoznam.sk | dátum vydania = 2022-01-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>
* 3.3.2022 medveď napadol horára v doline Tiefengrund v Strážovských vrchoch pri Nitrianskom Pravne v okrese Prievidza a spôsobil mu zranenia na hlave, tvári, rukách a ramene. Zraneného muža previezli do bojnickej nemocnice.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Medveď napadol horára, skončil v nemocnici | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/618969-medved-napadol-horara-skoncil-v-nemocnici/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref>
* 9.5.2022 medvedica napadla horára vykonávajúceho obhliadku miesta, ktoré sa malo zalesňovať v katastri Očovej v okrese Zvolen. Zranený bol poudieraný, mal natrhnutý stehenný sval a škrabance na bedrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odborníci varujú turistov: Došlo k ďalšiemu útoku medveďa! | url = https://dromedar.zoznam.sk/cl/11161/2309821/Odbornici-varuju-turistov--Doslo-k-dalsiemu-utoku-medveda- | vydavateľ = dromedar.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>
* 11.5.2022 medvedica napadla turistov v blízkosti hotela Poľana pri Hriňovej. Jeden turista utrpel ľahké a druhý ťažké zranenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Medvedica napadla pri Hriňovej turistov, sú zranení | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/626385-medvedica-napadla-pri-hrinovej-turistov-su-zraneni/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-11 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref>
* 31.5.2022 medvedica napadla ženu pri bicyklovaní za obcou Liptovské Kľačany. Žena utrpela pár škrabancov. Medvedicu zahnal pes.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mladú ženu pri Liptovských Kľačanoch napadla medvedica | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/629013-mladu-zenu-pri-liptovskych-klacanoch-napadla-medvedica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref>
* 10.6.2022 medvedica napadla 58 ročného muža na ceste do práce v Kopernici v okrese Kremnica. Spôsobila mu vážne poranenia tváre a hlavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medvedica napadla muža neďaleko Kremnice. Skončil v nemocnici | url = https://www.noviny.sk/krimi/688163-medvedica-napadla-muza-nedaleko-kremnice-skoncil-v-nemocnici | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>
* 13.6.2022 medveď napadol staršieho muža pri kaplnke v Porube v okrese Prievidza. Muž utrpel poranenia ruky, previezli ho do nemocnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plávalová | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = V Porube napadol medveď človeka! Staršieho pána dohrýzol, skončil v nemocnici | url = https://trencin.zoznam.sk/aktualne-v-porube-napadol-medved-cloveka/ | vydavateľ = trencin.zoznam.sk | dátum vydania = 2022-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>
*1.8.2022 medveď napadol lesného projektanta pri Prečíne v Strážovských vrchoch. Napadnutý útrpel zranenie stehna a zlomenie prsta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ďalší útok medveďa! V Strážovských vrchoch napadol lesného projektanta, ten skončil v nemocnici | url = Zdroj: https://tvnoviny.sk/domace/clanok/232878-dalsi-utok-medveda-v-strazovskych-vrchoch-napadol-lesneho-projektanta-ten-skoncil-v-nemocnici | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2022-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-01 | miesto = | jazyk = }}</ref>
* 12.10.2022 medveď napadol 38 ročného bežca na žltom značenom turistickom chodníku v blízkosti Valčianskej Javoriny v Malej Fatre. Medveď tromi útokmi spôsobil napadnutému zranenia na tvári, hlave, rukách, nohách a trupe.<ref>https://hzs.sk/utok-medveda-na-bezca-v-lucanskej-malej-fatre/</ref>
* 24.1.2023 asi 100kg medvedie mláďa napadlo 29 ročného bežca nad Kanianskymi lazmi na lesnej ceste. Medveď muža pohrýzol. Po útoku muž medveďa odplašil a podarilo sa mu dostať do bezpečia. S pomocou mamy sa prepravil do Bojnickej nemocnice kde mu ranu ošetrili.<ref>https://www.sme.sk/minuta/23119937/medved-uhryzol-bezca-v-kanianke</ref>
* 12.3.2023 medveď napadol turistu pri Chate Vendovka v Sučianskej doline v okrese Martin a spôsobil mu vážne poradenie nohy.<ref>https://zilina.sp21.sk/a/8939/turistu-napadol-v-sucianskej-doline-medved-ma-vazne-poranenu-nohu</ref>
* 22.3.2023 napadol medveď 38 ročného turistu v Rysej doline v katastri obce Tužina a spôsobil mu zranenie v oblasti lýtka.<ref>https://myhornanitra.sme.sk/c/23149840/dalsi-utok-medveda-na-cloveka-na-hornej-nitre-muza-zviera-napadlo-pri-prechadzke.html</ref>-->

== Stav ohrozenia a ochrana ==
[[Súbor:Big game shooting in Alaska (1904) (14563941268).jpg|vľavo|náhľad|Lovci pri tele zabitého medveďa na Aljaške v roku 1904.]]
Hoci sa areál medveďa hnedého zmenšil a hrozí mu lokálne vyhynutie, na zozname [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]] je tento druh považovaný za [[najmenej ohrozený]] (k roku 2017), s tým, že jeho celková populácia presahuje 200 000 jedincov.<ref name=":18" /> Najmä niektoré populácie severoamerických [[Medveď grizly|medveďov grizly]], populácie poddruhov na východe [[Sibír]]i, v [[Japonsko|Japonsku]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severné]] a [[Kórejská republika|Južné Kórei]] a tiež mnohé [[Južná Ázia|juhoázijské]] poddruhy boli v 19. a začiatkom 20. storočia lovené v takom množstve, že ich populácie už neexistujú alebo sú na pokraji vyhynutia.<ref name=":41">{{Citácia periodika|titul=Phylogeography and mitochondrial diversity of extirpated brown bear ( Ursus arctos ) populations in the contiguous United States and Mexico|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1365-294X.2006.03097.x|periodikum=Molecular Ecology|dátum=2006-12|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=15|číslo=14|strany=4477–4485|issn=0962-1083|doi=10.1111/j.1365-294X.2006.03097.x|jazyk=en|meno=C. R.|priezvisko=Miller|meno2=L. P.|priezvisko2=Waits|meno3=P.|priezvisko3=Joyce}}</ref> [[Medveď sýrsky]], najmenší druh vôbec, lokálne vymizol z viac ako polovice svojho historického areálu.<ref name=":35" /> Ďalší z najmenších poddruhov, [[medveď stredoázijský]], zaberá len dve percentá svojho pôvodného areálu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Himalayan brown bears now critically endangered {{!}} Euronews | url = https://www.euronews.com/2014/01/06/himalayan-brown-bears-now-critically-endangered | vydavateľ = Euronews | dátum vydania = 2014-01-06 | dátum prístupu = 2024-07-14 | dátum archivácie = 2018-10-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181016125912/https://www.euronews.com/2014/01/06/himalayan-brown-bears-now-critically-endangered | jazyk = en}}</ref> V [[Česko|Česku]] je medveď hnedý tiež veľmi vzácny – v priebehu 17. až 19. storočia tu bol najprv vyhubený a od 70. rokov. 20. storočie sa sem v malom počte dostáva zo Slovenska,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozšíření | url = https://www.selmy.cz/medved/rozsireni/ | vydavateľ = Šelmy.cz, Hnutí DUHA | dátum prístupu = 2024-07-15 | jazyk = cs}}</ref> podobne ako v [[Rakúsko|Rakúsku]] či [[Nemecko|Nemecku]], a napríklad v [[Taliansko|Taliansku]] prežíva už len asi 50 až 150 medveďov hnedých.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orso bruno: Gli orsi sono le specie simbolo delle nostre montagne | url = http://www.wwf.it/client/render.aspx?root=655&content=0 | vydavateľ = WWF Italia | dátum vydania =  | dátum prístupu = 2024-07-17 | dátum archivácie = 2008-11-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20081121204323/http://www.wwf.it/client/render.aspx?root=655&content=0 | jazyk = it}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Demographic projections of the Apennine brown bear population Ursus arctos marsicanus (Mammalia: Ursidae) under alternative management scenarios|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/24750263.2018.1478003|periodikum=The European Zoological Journal|dátum=2018-01-01|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=85|číslo=1|strany=242–252|issn=2475-0263|doi=10.1080/24750263.2018.1478003|jazyk=en|meno=V.|priezvisko=Gervasi|meno2=P.|priezvisko2=Ciucci}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rapporto Grandi Carnivori 2021 | url = https://www.calameo.com/read/00019535643cdb557bf14 | vydavateľ = Provincia Autonoma di Trento: Servizio Faunistico – Settore grandi canivori | dátum prístupu = 2024-07-17 | jazyk = it | priezvisko = Giovannini | meno = Giovanni | dátum vydania = 2022-04-01 | priezvisko2 = Groff | meno2 = Claudio}}</ref> Už vyhubený je [[medveď severoafrický]], jediný poddruh i čoby druh medveďa, ktorý žil v [[Afrika|Afrike]].<ref name=":35" />
[[Súbor:Bear hunter with bear.jpg|náhľad|Lovec pri zabitom medveďovi v roku 2013]]
Mnohé malé, izolované subpopulácie sú ohrozené kvôli nízkej početnosti a častému kontaktu s ľuďmi. Medvede hnedé ako všežravce lákajú oblasti s ľahko dostupnou potravou súvisiacou s ľudskou činnosťou (odpadky, poľnohospodárstvo), a keďže sú veľké a potenciálne agresívne, môžu ohrozovať ľudské životy alebo majetok či plodiny, čo môže mať za následok smrť zvieraťa. Okrem toho môžu byť usmrtené neúmyselne (napr. po zrážke s vozidlom alebo vlakom), náhodne zastrelené pri love iných zvierat alebo úmyselne ulovené kvôli [[Tradičná čínska medicína|orientálnej medicíne]] ([[žlčník]], laby). Aj len niekoľko usmrtených medveďov môže zohrať významnú úlohu a mať nepriaznivý vplyv na nízku populáciu a jej rast; naopak, zabránenie niekoľkým málo úhynom môže odvrátiť pokles populácie. Tam, kde sa vyskytuje väčšia, súvislá populácia medveďov, je niekedy lovený na športové účely, alebo zabíjaný preventívne (t. j. koriguje sa, a možno len domnelá, vyššia početnosť), pričom miera zabitia môže byť niekedy neudržateľná. V niektorých častiach Aljašky bolo dokonca cieľom manažmentu znížiť populáciu medveďov, aby sa zvýšila populácia losov a sobov v prospech poľovníkov. Človek ohrozuje medveďa hnedého aj tým, že ničí alebo znižuje kvalitu biotopov (v dôsledku poľnohospodárstva, výstavby ciest a diaľnic, vodných a veterných elektrární a ľudských sídiel všeobecne). Medvede strácajú svoje životné prostredie a ich populácie sa postupne izolujú, čo môže viesť k príbuzenskému kríženiu.<ref name=":18" />
[[Súbor:Bear roadkill2.jpg|náhľad|Kolízie na pozemných komunikáciách sú jednou z mnohých hrozieb zapríčinených rozpínajúcou sa ľudskou civilizáciou]]
V Európe sú štyri z desiatich subpopulácií kriticky ohrozené. Zdá sa však, že záujem verejnosti a súčasné opatrenia zabezpečujú pre väčšinu populácií aspoň krátkodobé až strednodobé prežitie. Niektoré subpopulácie sú na tom v niektorých krajinách horšie v dôsledku voľnejšieho prijímania opatrení a menšieho dohľadu a zodpovedajúcej vysokej úmrtnosti spôsobenej človekom. Takmer polovica subpopulácií v súčasnosti rastie, ale na zabezpečenie dlhodobého prežitia je potrebné mať pod kontrolou všetky súčasné a potenciálne hrozby. Za hlavné hrozby pre medvede v Európe sa považuje strata biotopov v dôsledku rozvoja infraštruktúry a nadmerného výrubu v [[zmiešaný les|zmiešaných]] a [[ihličnatý les|ihličnatých lesoch]], vyrušovanie človekom (obmedzovanie pohybu, stres), prenasledovanie (nediferencovaný regulačný lov) a napokon zlý alebo nedostatočný manažment.<ref name=":18" /><ref name="AtlasDruhovNatura2000" /> K zmene jeho prirodzeného správania vedie prikrmovanie a to aj prikrmovanie kopytníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Supplementary ungulate feeding affects movement behavior of brown bears, Nuria Selva, Claire S.Teitelbaum, Agnieszka Sergiel,Tomasz Zwijacz-Kozica, Filip Zi ̨eba, Katarzyna Bojarska,Thomas Mueller
 | url = https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1439179117300944
 | vydavateľ = sciencedirect.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2021-10-13
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref>

V roku 2014 bol medveď hnedý spolu s [[Vlk dravý|vlkom]], rysom ([[Rys ostrovid|ostrovid]] a [[Rys španielsky|španielsky]]), [[rosomák]]om a [[Zubor lesný|zubrom]] zvolený za jedného zo reprezentatívnych zástupcov Európy – tzv. európska veľká päťka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europe’s Big Five selected! | url = https://www.iucn.org/content/europes-big-five-selected | vydavateľ = IUCN | dátum vydania = 2014-02-09 | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en}}</ref>

=== Reintrodukcia ===
V dôsledku rapídneho poklesu populácie medveďov a ich lokálneho vymierania, ku ktorému došlo v 10. až 20. storočí vplyvom človeka, v súčasnosti dochádza k [[Reintrodukcia|reintrodukcii]] týchto šeliem po celom svete, v snahe vrátiť prostredie do pôvodného, prirodzeného stavu. Úspešnosť je však rôzna. Najviac sa darí mladším, subadultným repatriovaným medveďom. Zvieratá odchované v zajatí zvyčajne nie sú vhodnými kandidátmi, ale v prípade niektorých vzácnych druhov alebo populácií je to jediná možnosť, ako sa o to aspoň pokúsiť. Okrem biologických faktorov ovplyvňujúcich prežitie druhu (napr. dôležitosti vhodného a dostatočne veľkého [[biotop]]u) sa zdajú byť ťažšie prekonateľné spoločenské bariéry vyplývajúce z domnelé či potenciálne reálnej hrozby pre bezpečnosť ľudí a potenciálnych škôd na majetku. A práve slabá akceptácia a nedostatočné pochopenie zo strany verejnosti často stoja za niektorými neúspešnými pokusmi o reintrodukciu medveďov. Preto odborníci považujú za kľúčové okrem iného aj dobré riadenie, ktorého cieľom by malo byť zapojenie verejnosti do procesu od samého začiatku plánovania.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1|titul=Aspects and Implications of Bear Reintroduction|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/9781444312034.ch6|vydavateľ=Wiley|rok=2009|isbn=978-1-4051-7680-4|doi=10.1002/9781444312034.ch6|strany=126–145|jazyk=en|meno=Joseph D.|priezvisko=Clark}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Bear Reintroductions: Lessons and Challenges: Invited Paper|url=https://www.jstor.org/stable/3873214|periodikum=Ursus|dátum=2002|dátum prístupu=2024-08-09|ročník=13|strany=335–345|issn=1537-6176|meno=Joseph D.|priezvisko=Clark|meno2=Djuro|priezvisko2=Huber|meno3=Christopher|priezvisko3=Servheen|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Northern Italy's 'problem bears' show the challenges of rewilding carnivores | url = https://www.nationalgeographic.com/travel/article/north-italy-bears-rewilding-controversy | vydavateľ = Travel (National Geographic Society) | dátum vydania = 2024-05-01 | dátum prístupu = 2024-08-09 | jazyk = en | priezvisko = Lerwill | meno = Benn}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How France Brought Brown Bears Back to the Pyrenees | url = https://reasonstobecheerful.world/brown-bears-french-pyrenees-reintroduction/ | dátum vydania = 2023-10-27 | dátum prístupu = 2024-08-09 | jazyk = en | meno = Peter | priezvisko = Yeung | vydavateľ = Reasons to be Cheerful}}</ref> Podľa niektorých národných prieskumov majú ľudia z vidieckych oblastí vo všeobecnosti negatívnejší postoj k medveďom ako ľudia z miest. Mladší vek a vyššie vzdelanie môžu priniesť pozitívnejší postoj k medveďom, zatiaľ čo negatívne skúsenosti v podobe strát na domácich zvieratách alebo smrteľných útokov na ľudí majú často veľký vplyv na všeobecnú mienku o medveďoch.<ref name=":54" />

Okrem všeobecnej a hlavnej myšlienky (pozri vyššie), ktorou je pomoc z hľadiska zachovania [[Biodiverzita|biodiverzity]] pre fungovanie [[ekosystém]]u{{--}}medveď hnedý sa okrem iného podieľa na potravinovej rovnováhe, požierá zdochliny či loví najmä chorú a zranenú zver alebo plní úlohu [[Zoochória|roznášača semien]], môže reintrodukcia pôvodných druhov živočíchov priniesť aj ďalšie výhody, ako napríklad zvýšený záujem o [[Ekoturistika|ekoturistiku]].<ref name=":54" /><ref>{{Citácia knihy|titul=The Importance of Reintroducing Large Carnivores: The Brown Bear in the Pyrenees|url=https://doi.org/10.1007/978-3-319-55982-7_10|vydavateľ=Springer International Publishing|rok=2017|miesto=Cham|isbn=978-3-319-55982-7|doi=10.1007/978-3-319-55982-7_10|strany=231–249|jazyk=en|meno=Santiago|priezvisko=Palazón}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why reintroduce large carnivores? | url = https://www.wolvesandhumans.org/why-reintroduce-large-carnivores | vydavateľ = The Wolves and Humans Foundation | dátum prístupu = 2024-08-09 | jazyk = en}}</ref>

=== Ochrana ===
Medveď hnedý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5 000 [[Euro|€]] (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref> Je to druh európskeho významu,<ref name="vyhl170" /> ktorý sa vyskytuje v 66 [[Územie európskeho významu|územiach európskeho významu]],<ref name="skuevUrsusArctos">{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Lokality Natura 2000 druhu medveď hnedý
  | url = http://www.sopsr.sk/natura/index.php?p=4&sec=7&druh=22
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.06.2021
  | vydavateľ = sopsr.sk
  | jazyk = sk
}}</ref> kde z celkového odhadovaného počtu žije 500{{--}}800 jedincov.<ref name="EUreport2018nonaves" /> Ale vzhľadom na napätú situáciu v dôsledku zvyšujúceho sa počtu útokov na človeka za posledné dva až tri roky,<ref name=":23" /><ref name=":52" /><ref name=":53" /> v máji 2024 poslanci slovenského parlamentu schválili možnosť zjednodušeného odstrelu medveďov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenský parlament schválil zjednodušený odstřel medvědů | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-slovensky-parlament-umoznil-zjednoduseny-odstrel-medvedu-40472831 | vydavateľ = Novinky.cz (Borgis a.s., Seznam.cz a.s.) | dátum vydania = 2024-05-21 | dátum prístupu = 2024-10-22 | jazyk = cs | priezvisko = Vilček | meno = Ivan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenský parlament schválil zákon o jednodušším odstřelu problémových medvědů | url = https://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/slovensky-parlament-schvalil-zakon-o-jednodussim-odstrelu-problemovych-medvedu | vydavateľ = Ekolist.cz | dátum vydania = 2024-05-21 | dátum prístupu = 2024-10-22 | jazyk = cs | meno = Adrian | priezvisko = Bobok}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medvěd na Slovensku zaútočil na houbaře a vážně ho zranil. Zvíře čeká odstřel | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-na-slovensku-doslo-k-dalsimu-utoku-medveda-hnedeho-na-cloveka-40493731#dop_ab_variant=0&dop_source_zone_name=novinky.sznhp.box&source=hp&seq_no=5&utm_campaign=abtest265_vice_clanku_pri_kliku_varBB&utm_medium=z-boxiku&utm_source=www.seznam.cz | vydavateľ = Novinky.cz (Borgis a.s., Seznam.cz a.s.) | dátum vydania = 2024-10-19 | dátum prístupu = 2024-10-22 | jazyk = cs | priezvisko = Vilček | meno = Ivan}}</ref>

Medveď hnedý je zaradený do [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernského dohovoru]] (Príloha II.)<ref name="BERN">{{Citácia elektronického dokumentu
   | titul = Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor)
 | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=3407
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR
 | dátum vydania = 1997-01-01 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-02-21
 | miesto = Banská Bystrica
}}</ref> a [[Smernica o biotopoch|smernice o biotopoch]] (Príloha II. a IV). Uvedený je tiež v [[CITES]] v prílohe I. (platí pre populácie v Bhutáne, Číne, Mexiku a Mongolsku{{--}}18/01/1990) a prílohe II. (platí pre všetky ostatné populácie{{--}}11/06/1992).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown Bear CITES listing | url = https://cites.org/eng/gallery/species/mammal/brown_bear.html | dátum prístupu = 2024-07-15 | vydavateľ = Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora (CITES) | dátum aktualizácie = 2021-01-12 | jazyk = en}}</ref>

== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Ursus arctos|q=Medveď|commons=Category:Ursus arctos|q_štítok=medveď}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.medvede.sk www.medvede.sk] Projekt BEARS: Medvede na Slovensku a vo svete
* [http://www.forestportal.sk/lesne-hospodarstvo/polovnictvo/PublishingImages/Ursus_arctos_map_fullsize.png Rozšírenie medveďa hnedého na Slovensku v roku 2012] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180328102659/http://www.forestportal.sk/lesne-hospodarstvo/polovnictvo/PublishingImages/Ursus_arctos_map_fullsize.png |date=2018-03-28 }}

{{Taxonbar}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Medveďovité]]
[[Kategória:Živočíchy európskeho významu]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Cicavce na Slovensku]]
[[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]]