Zobrazenie zdroja stránky Marian Rejewski

{{Dobrý článok}}{{Infobox Osobnosť
  |Meno = Marian Adam Rejewski
  |Portrét = Marian Rejewski 1932 small.jpg
  |Popis = poľský matematik a kryptológ
  |Dátum narodenia = [[16. august]] [[1905]]
  |Miesto narodenia = [[Bydgoszcz]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] dnes [[Poľsko]]
  |Dátum úmrtia = {{duv|1980|2|13|1905|8|16}}
  |Miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Poľsko]]
}}

'''Marian Adam Rejewski''' (* [[16. august]] [[1905]], [[Bydgoszcz]] – † [[13. február]] [[1980]], [[Varšava]]) bol poľský matematik a kryptológ, ktorý v roku [[1932]] prelomil kód [[Enigma (šifrovací stroj)|Enigmy]], najdôležitejšieho šifrovacieho stroja [[Adolf Hitler|hitlerovského]] [[Nemecko|Nemecka]]. Úspech Rejewského a jeho spolupracovníkov z ''Kancelárie šifier'' ({{V jazyku|pol|[[Biuro Szyfrów]]}}), medzi inými [[Henryk Zygalski|Henryka Zygalského]] a [[Jerzy Różycki|Jerzyho Różyckého]], umožnil čítanie [[Briti (obyvatelia Británie)|Britmi]] zachytených zakódovaných nemeckých správ počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], pričinili sa tak k víťazstvu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojencov]].

V roku [[1929]] počas štúdia [[Matematika|matematiky]] na ''Poznaňskej univerzite'' ho profesor Zdzisław Krygowski odporučil na tajný kurz [[Kryptológia|kryptológie]], ktorý organizovala Kancelária šifier druhého oddelenia generálneho štábu poľskej armády. Na jeseň roku [[1930]] bola v Poznani vytvorená pobočka ''Kancelárie šifier'', v ktorej pracoval aj Rejewski. O dva roky neskôr pobočku zrušili a od [[1. september|1. septembra]] [[1932]] boli všetky kryptologické práce prenesené do varšavskej centrály. Tam začal Rejewski pracovať na Enigme a v priebehu niekoľkých týždňov odkryl spôsob okáblovania jej rotorov. Následne spolu so svojimi kolegami zo štúdií Różyckim a Zygalskim vypracoval techniku umožňujúcu čítanie šifrogramov Enigmy. Rejewského vklad spočíval na vypracovaní katalógu kárt a cyklometra, a po zmene spôsobu kódovania v roku [[1938]] na vyrobení kryptologickej bomby.

Päť týždňov pred napadnutím [[Poľsko|Poľska]] Nemcami v roku [[1939]], Rejewski so skupinou kryptológov a pracovníkov ''Kancelárie šifier'' predstavili spôsob dešifrovania a kópiu Enigmy predstaviteľom britskej a francúzskej vojenskej špionáže. Krátko po vypuknutí vojny poľskí kryptológovia evakuovali cez [[Rumunsko]] do [[Francúzsko|Francúzska]], kde naďalej v spolupráci s Francúzmi a Britmi vykonávali práce na dešifrovaní nemeckej korešpondencie. Do ďalšej evakuácie boli prinútení v [[jún]]i [[1940]] po kapitulácii Francúzska, no už po niekoľkých mesiacoch sa vrátili na jeho [[Francúzsky štát|územie kontrolované vládou z Vichy]] a pokračovali v činnosti. Po vkročení Nemecka do južného Francúzska [[9. november|9. novembra]] [[1942]] sa Rejewski a Zygalski dostali cez [[Španielsko]], [[Portugalsko]] a [[Gibraltár]] do Veľkej Británie, kde pracovali v rádiovej jednotke generálneho štábu hlavného veliteľa poľských ozbrojených síl v Stanmore-Boxmoor pri [[Londýn]]e. Tu sa venovali rozšifrovávaniu menej komplikovaných nemeckých správ. Po skončení vojny sa Rejewski vrátil v roku [[1946]] do Poľska, kde pracoval ako úradník podnikov v Bydgoszczi. Až v roku [[1967]] odhalil svoj podiel na prelomení šifry Enigmy a napísal pamäti ktoré deponoval vo vtedajšom Vojenskom historickom inštitúte.

== Vzdelanie a rané práce ==
[[Súbor:Dyplom Rejewskiego.jpg|náhľad|Rejewského diplom ''Magistra Filozofie'']]

Marian Rejewski sa narodil [[16. august]]a [[1905]] v meste Bydgoszcz, ktoré v tom čase nieslo názov ''Bromberg'' a patrilo do [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]]. Bol synom Józefa, kupca obchodujúceho s tabakom, a Matyldy rodenej Thoms. Zmaturoval na Štátnom klasickom gymnáziu v Bydgoszczi v roku [[1923]]. Neskôr študoval na matematicko-prírodovedeckej fakulte Poznaňskej univerzity. Tu získal [[1. marec|1. marca]] [[1929]] titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]] [[Filozofia|filozofie]].

Ešte pred získaním diplomu v roku [[1929]], nastúpil na kurz kryptológie organizovaný ''Kanceláriou šifier'' pre [[Nemčina|nemecky]] hovoriacich študentov matematiky. Cieľom kurzu bolo započatie systematickej práce, najmä s využitím matematických metód [[Kombinatorika|kombinatoriky]] a [[Teória pravdepodobnosti|teórie pravdepodobnosti]], na prelomení novodobých nemeckých strojových šifier. Rejewski spolu so Zygalskim a Różyckim patrili do neveľkej skupiny študentov, ktorí nemuseli kvôli ťažkostiam výučby na kurze prerušiť normálne štúdiá.

[[1. marec|1. marca]] [[1929]] získal titul magistra filozofie diplomovou prácou s titulom ''Vypracovať teóriu podvojne periodických funkcií druhého a tretieho druhu a zároveň ukázať jej použitie''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Pietroń
  | meno = Paweł
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rejewski Marcin
  | url = http://www.matematycy.interklasa.pl/biografie/matematyk.php?str=rejewski
  | dátum vydania = ?
  | dátum aktualizácie = 14.08.2007
  | dátum prístupu = 07.10.2010
  | vydavateľ = Matematycy i nie tylko
  | miesto = 
  | jazyk = {{pol icon}}
}}</ref>, za ktorú získal výborné ocenenie. O niekoľko týždňov neskôr prerušil kurz kryptológie a odcestoval do mesta [[Göttingen]], kde nastúpil na dvojročné štúdium so zameraním na matematickú a poisťovaciu štatistiku. O rok neskôr, v lete [[1930]], opustil štúdium v Nemecku a prijal miesto asistenta na Poznaňskej univerzite. V tej istej dobe začal pracovať na polovičný úväzok, približne 12 hodín týždenne, v poznaňskej pobočke ''Kancelárie šifier''. V podzemí mestského úradu sa venoval dešifrovaniu nemeckých rádiových rozkazov.

V lete [[1932]] bola poznaňská pobočka ''Kancelárie šifier'' zrušená a od [[1. september|1. septembra]] [[1932]] sa Rejewski, Zygalski a Różycki ako civilní zamestnanci preniesli do centrály v Saskom paláci vo Varšave.

Prvou úlohou ktorou boli poverení, bolo rozšifrovanie 4 znakovej šifry Kriegsmarine. Na počiatku dešifrovanie prebiehalo veľmi pomaly, no až do chvíle dvojstrannej testovacej korešpondencie. Otázka obsahovala 6 skupín znakov a odpoveď 4 skupiny znakov. Kryptológovia správne vydedukovali, že obsahom správy bola otázka: ''Kedy sa narodil Fridrich Veľký?'', a odpoveďou bolo ''1712'' <ref>Władysław Kozaczuk — ''Enigma: How the Poles Broke the Nazi Code'', str.10 – 11 New York 2004 vyd. Hyppocrene Books ISBN 0-7818-0941-X</ref>.

== Šifrovací stroj Enigma ==
{{hlavný článok|Enigma (šifrovací stroj)}}
[[Súbor:Enigma.jpg|náhľad|vpravo|Prístroj Enigma na ktorej je viditeľná rozvodná doska, klávesnica, svetelný panel a cez vrchný kryt vystupujúce krúžky rotorov.]]

V októbri [[1932]], keď ešte trvali práce nad kódom [[Kriegsmarine]], sa Rejewski v najprísnejšom utajení podujal prelomiť šifru nového nemeckého stroja Enigma I. Ten Nemci čoraz viac uplatňovali na šifrovanie korešpondencie. Prvá verzia Enigmy, ktorá nemala rozvodnú dosku, bola prelomená ''Kanceláriou šifier'' už pred rokom [[1931]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Mahon
  | meno = A.P.
  | odkaz na autora = 
  | titul = The History of Hut Eight: 1939–1945
  | url = http://www.alanturing.net/turing_archive/archive/a/A09/A09-003.html
  | dátum vydania = jún 1945
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 07.09.2010
  | vydavateľ = AlanTuring.net
  | miesto = 
  | jazyk = {{eng icon}}
}}</ref>. Pokusy o prelomenie kódu Enigmy I. neprinášali výsledky <ref>Władysław Kozaczuk — ''Enigma: How the Poles Broke the Nazi Code'', str.12 New York 2004 vyd. Hyppocrene Books ISBN 0-7818-0941-X</ref>.

Šifrovací stroj Enigma bol elektromechanickým zariadením vybaveným 26 [[tlačidlo]]vou [[Klávesnica|klávesnicou]] a sústavou 26 svetielok označených písmenami [[Latinské písmo|latinskej abecedy]]. Vnútro stroja sa skladalo zo sústavy rotujúcich valcov (rotorov) a reflektora, ktorých úlohou bola zámena znakov čitateľného textu na zašifrované. Dodatočne Enigma obsahovala rozvodnú dosku, zamieňajúcu miesta znakov pármi, čo dodatočne komplikovalo šifru. V snahe zakódovania správy musel operátor stroja vkladať jej obsah pomocou klávesnice a zároveň čítať už zašifrované znaky podsvietené [[žiarovka]]mi. Každé stlačenie klávesy zapríčinilo pootočenie jedného alebo viacerých rotorov, neustále meniac spôsob kódovania nasledujúcich znakov. V snahe nadviazania funkčného spojenia museli mať vysielajúci aj prijímajúci stroj rovnaké počiatočné nastavenie rotorov (denný kľúč). Spojenie mnohých možností, nastavenie rotorov, ako aj kombinácie prevodových spojení na rozvodnej doske, dávajú v konečnom dôsledku obrovský počet možností počiatočného nastavenia stroja. Počiatočné nastavenie bolo menené denne, a aby sa zachovalo neprestajné odčítavanie nemeckých rozkazov, bolo nutné každodenné lámanie šifry Enigmy od znova.

Aby sa efektívne dešifroval kód Enigmy bolo treba:

# Porozumieť myšlienke fungovania stroja.
# Poznať spôsob káblového prepojenia (okáblovania) rotorov.
# Poznať denný kľúč obsahujúci typy využívaných rotorov (troch z piatich), postupnosť ich osadenia v stroji a ich počiatočné položenie, a okrem toho spôsob prepojenia na rozvodnej doske, zamieňajúcej páry písmen.

Kancelária šifier získala iba prvú z tých informácií a jedine ňou disponoval Rejewski keď pristupoval k lámaniu šifry Enigmy <ref>Władysław Kozaczuk — ''Enigma: How the Poles Broke the Nazi Code'', str.12, 19 – 20 New York 2004 vyd. Hyppocrene Books ISBN 0-7818-0941-X</ref>.

== Rekonštrukcia okáblovania Enigmy ==

[[Súbor:AD-cycle.svg|náhľad|200px|vpravo|Cyklus vzniknutý z previazania prvého a štvrtého znaku hlavičky správy. Rejewski využil tieto cykly v roku 1932 na rekonštrukciu spôsobu vnútorného káblového prepojenia rotorov Enigmy, a náväzne do prelomenia denných kódov.]]

Prvým krokom Rejewského v prelomení kódu Enigmy bola skúška rekonštrukcie najdôležitejšej časti stroja, rotorov. V tomto smere ako prvý vniesol do kryptoanalýzy čisto matematické metódy. Skôr sa pri lámaní šifier používali lingvistické a štatistické metódy pre prirodzený jazyk, ako aj štatistická analýza výskytu jednotlivých znakov v texte daného jazyka. Okrem toho zaviedol teóriu skupín, najmä tvrdenie o permutáciách. Tieto matematické metódy, v spojení s materiálmi o práci stroja získanými pomocou agenta francúzskej špionáže Hansa-Thilo Schmidta, dovolili rekonštruovať vnútorné okáblovanie rotorov a reflektora. Rejewski použil matematickú teorému, o ktorej jeden profesor matematiky povedal, že bola teorémou ktorá vyhrala vojnu <ref>I. J. Good, Cipher A. Deavours, doslov: Marian Rejewski — ''How polish mathematicians deciphered the Enigma'', Annals of the History of Computing 3 (3), júl 1981 str. 229, 232</ref>.

{{Citát|Vyriešenie tej hádanky bolo neuveriteľným úspechom, ktoré vynieslo Rejewského do panteónu najväčších kryptoanalytikov všetkých čias <ref>David Kahn — ''Łamacze kodów. Tajemnice kryptologii'', WNT 2004 ISBN 8320427460</ref>. |David Kahn, americký historik a novinár}}

Rejewski začal analyzovať šesť prvých znakov každodenne prichádzajúcich šifrogramov. Pre vyššiu bezpečnosť bola každá správa kódovaná iným trojznakovým kódom, vyberaným náhodne operátorom. Táto procedúra sa nazývala ''vstupná procedúra'' a spočívala na nastavení rotorov v súlade s ''denným kľúčom'' zapísaným v ''knihe kódov''. Počiatočné nastavenie rotorov ({{V jazyku|deu|Grundstellung}}) mohlo byť napríklad <tt>AOH</tt> a takúto kombináciu nastavoval operátor. Následne vyberal náhodnú kombináciu nastavení rotorov, napríklad <tt>EIN</tt>, ktorá sa stala individuálnym kľúčom správy. Kľúč správy bol vpísaný dvojnásobne (aby sa uniklo chybe), ako <tt>EINEIN</tt> a po zašifrovaní mohol mať formu <tt>XHTLOA</tt>. Kľúč sa vysielal na začiatku každej šifrovanej správy. Po odvysielaní kľúča operátor nastavil rotory stroja do pozícií <tt>EIN</tt> a začal vpisovanie správy určenej na zašifrovanie. Konštrukcia šesťznakovej hlavičky s dvojnásobným opakovaním troch znakov, sa na nešťastie Nemcov, ukázala najväčšou slabinou Enigmy, a dovolila opísať cyklus opakovania sa znakov. Rejewski vedel, že nezakódované páry znakov, prvého a štvrtého, druhého a piateho, tretieho a šiesteho, sú také isté. Toto odhalenie sa stalo ďalším krokom ku prelomeniu šifry.

Rejewski prebádal relácie vystupujúce medzi pármi písmen. Napríklad, ak štyri správy toho istého dňa sa začínali postupnosťou znakov <tt>BJGTDN</tt>, <tt>LIFBAB</tt>, <tt>ETULZR</tt>, <tt>TFREII</tt>, tak pozerajúc na prvé a štvrté písmeno hlavičky bolo známe, že sú previazané. <tt>B</tt> bolo previazné s <tt>T</tt>, <tt>L</tt> s <tt>B</tt>, <tt>E</tt> s <tt>L</tt> a <tt>T</tt> s <tt>E</tt>: (<tt>B</tt>,<tt>T</tt>), (<tt>L</tt>,<tt>B</tt>), (<tt>E</tt>,<tt>L</tt>) a (<tt>T</tt>,<tt>E</tt>). Po analyzovaní dostatočného množstva šifrogramov Rejewski objavil závislosť. Písmeno <tt>B</tt> je previazané s <tt>T</tt>, ktoré je následne previazané s <tt>E</tt>, to s <tt>L</tt>, a následne s <tt>B</tt> (ako na schéme vedľa). V tomto prípade ide o ''poštvorný cyklus'', pretože sú potrebné štyri kroky, aby sa vrátil do prvého písmena. Iný cyklus z toho istého dňa mohol mať výzor kratšieho ''potrojného cyklu'' <tt>A</tt><math>\rightarrow</math><tt>F</tt><math>\rightarrow</math><tt>W</tt><math>\rightarrow</math><tt>A</tt>. Ak bol zachytený dostatočný počet šifrogramov z toho istého dňa, bolo možné ustáliť cykly všetkých písmen abecedy. V priebehu jedného dňa boli všetky cykly identické a mohli sa zmeniť až na druhý deň. Podobnú analýzu bolo možné využiť tiež pre ďalšie páry písmen, druhej s piatou, tretej so šiestou.

Využitie tohoto poznatku, v kombinácii s tendenciou operátorov Enigmy používať jednoduché kombinácie písmen v hlavičkách správ (napríklad mená či iniciálky dievčat, alebo postupných znakov klávesnice či abecedy), umožnilo Rejewskimu vyvodiť šesť permutácií previazaných s ďalšími nastaveniami stroja. Permutácie mohli byť zapísané vo forme matematických rovníc s mnohými neznámymi predstavujúcimi priebeh elektrického signálu cez vstupný valec, rotory, reflektor a rozvodnú dosku <ref name="Kozaczuk"/>.

=== Vklad francúzskej špionáže ===

V istej chvíli sa rovnice vytvorené Rejewskim stali príliš komplikované, vzhľadom na veľmi veľký počet neznámych. V roku [[1980]] sa vyjadril, že väčšina z tých rovníc by bola neriešiteľných bez dodatočných informácií. Také informácie sa ale objavili. Dodala ich poľskej strane bunka francúzskej špionáže [[Deuxième Bureau]], riadená majorom [[Gustave Bertrand|Gustavom Bertrandom]]. Tá ich získala od špióna [[Hans-Thilo Schmidt|Hansa-Thilo Schmidta]], ukrývajúceho sa pod kryptonymom ''Asché''. Informácie získané od Francúzov obsahovali nastavenia šifrovacieho stroja (knihu kódov) na september a október [[1932]]. Rejewski tie materiály získal pravdepodobne okolo [[9. december|9.]] alebo [[10. december|10. decembra]] [[1932]]. Dovolili mu vylúčiť z rovníc zložku zodpovedajúcu za vplyv rozvodnej dosky. Rovnice s menším počtom neznámych neboli až takým veľkým výpočtovým problémom.

Ďalší problém na ktorý Rejewski natrafil, bolo iné uloženie klávesnice šifrovacích strojov užívaných vojskom, než uloženie klávesnice komerčnej verzie akú mal k dispozícii. Tá mala klávesnicu so štandardným uložením písacieho stroja (QWERTZU...), ktorá bola prepojená so vstupným valcom s týmto uložením: <tt>Q</tt><math>\rightarrow</math><tt>A</tt>, <tt>W</tt><math>\rightarrow</math><tt>B</tt>, <tt>E</tt><math>\rightarrow</math><tt>C</tt> a tak ďalej. Vo vojenskej verzii bola klávesnica prepojená abecedne (ABCDEF...): <tt>A</tt><math>\rightarrow</math><tt>A</tt>, <tt>B</tt><math>\rightarrow</math><tt>B</tt>, <tt>C</tt><math>\rightarrow</math><tt>C</tt> a tak ďalej. Iné prepojenie klávesnice so vstupným valcom v komerčnom a vojenskom stroji križovalo snahy britských kryptológov. Tí nepredpokladali „priame“ prepojenie za pravdepodobné. Na druhej strane Rejewski, vedený intuíciou a znalosťou poriadkumilovnosti Nemcov, vyskúšal aj tento spôsob prepojenia. Vo svojich spomienkach neskôr napísal:

{{Citát|...spod mojej ceruzky sa, ako za pomoci čarov, začali objavovať čísla označujúce prepojenia v rotore '''N'''. Takým spôsobom bolo objavené vinutie prvého, pravého rotora <ref name="Kozaczuk"/>.}}

Súbor nastavení Enigmy od francúzskej špionáže obsahoval dvojmesačné obdobie zmeny vzájomného položenia rotorov. V druhom mesiaci sa na prvej pozícii objavil iný rotor (Nemci menili typ rotora na prvej pozícii každého štvrť roka), ktorého vinutie Rejewski objavil analogickými výpočtami ako prvého. V neskoršom období bolo zdôvodnené, že aj v prípade ak by informácie dodané Francúzmi nepreukázali štvrťročnú zmenu rotora, by Rejewski pri použití tých istých rovníc bol schopný ustáliť spôsob vinutia ďalšieho rotora <ref>John Lawrence — ''Factoring for the Plugboard — Was Rejewski's Proposed Solution for Breaking the Enigma Feasible?'', Cryptologia, 29 (4), október 2005</ref>. Ďalšia analýza vinutí už bola značne jednoduchšia a do konca roka boli všetky spôsoby prepojení zostávajúcich rotorov a reflektora objasnené. V inštrukcii obsluhy, ktorú mal Rejewski k dispozícii, bol príkladový čitateľný aj zakódovaný text, pri daných nastaveniach. To dovolilo pretestovať pravidelnosť výpočtov a odstránenie nejednoznačnosti v odhalených vinutiach <ref name="Kozaczuk"/>.

V povojnovom období sa špekulovalo, či bez informácií dodaných francúzskou špionážou, by bolo možné odkrytie schém vinutí rotorov. Sám Rejewski v spomienkach z roku [[1980]] napísal, že by bolo možné dôjsť k tým istým poznatkov bez špionážnych informácií, ale metóda by bola ''nepresná a zložitá'' a vo veľkej miere by sa musela opierať o náhodu. V roku [[2005]] matematik John Lawrence zverejnil tvrdenie ktoré hovorí, že na to, aby sa dosiahla dostatočná pravdepodobnosť úspechu, by boli potrebné štyri roky práce <ref>John Lawrence — ''A Study of Rejewski's Equations'', Cryptologia, 29 (3), júl 2005, str. 233 – 247</ref>. Rejewski zase napísal, že ''nám dodávané špionážne materiály musia byť brané ako rozhodujúce v prelomení kódu stroja'' <ref name="Kozaczuk">Władysław Kozaczuk — ''Enigma: How the Poles Broke the Nazi Code'', New York 2004 vyd. Hyppocrene Books ISBN 0-7818-0941-X</ref>.

== Metóda rozšifrovania denných kľúčov Enigmy ==

Začiatkom roku [[1933]], v čase keď Rejewski pracoval nad výpočtom schém vinutí ostatných rotorov, sa k nemu pridali Różycki a Zygalski. Tí mali vypracovať nástroje na rutinné lámanie kódov Enigmy. Aj napriek tomu, že francúzska špionáž dodala do Kancelárie šifier ďalšie súbory nastavení, nikdy sa nedostali do rúk Rejewskimu ani jeho kolegom. Pravdepodobne sa to stalo preto, aby poľskí matematici vypracovali vlastné, od Francúzov nezávislé metódy. Tie by umožnili odčítavať šifrogramy tiež v prípade chýbajúcich kódov, získavaných cestou špionáže. Rejewski spomínal:

{{Citát|Teraz sme mali stroj, ale nemali sme kľúče a nemohli sme očakávať od Bertranda ich dodávanie každý mesiac... Táto situácia bola opačná ako predošlá. Mali sme kľúče, ale nemali sme stroj – ten problém sme rozlúskli. Teraz sme mali stroj, ale nemali kľúče. Bolo nevyhnutné vypracovanie metód nachádzania denných kľúčov <ref name="Kozaczuk"/>.}}

=== Skoré metódy dešifrovania ===

Odpoveďou na neustále zdokonaľovanie procedúr šifrovania aj samotného nemeckého stroja, bolo vypracovanie mnohých metód dešifrovania šifrogramov Enigmy. Prvá z nich bola veľmi zdĺhavá. Ručná metóda roštu pracovala na teórii, že ne rozvodnej doske bolo zamenených iba šesť párov písmen, a ostatných štrnásť písmen bolo nezmenených. Ďalšou bola Różyckého hodinová metóda, dovoľujúca ustáliť s vysokou pravdepodobnosťou, ktorý rotor sa nachádza daného dňa na pravej krajnej pozícii stroja <ref name="Kozaczuk"/>.

Po [[1. október|1. októbri]] [[1936]] Nemci zmenili procedúry kódovania zvyšujúc počet prepojení na rozvodnej doske Enigmy. V dôsledku toho stratila metóda roštu značne na efektívnosti. Medzičasom (okolo [[1935]] alebo [[1936|36]]) bola ale vynájdená metóda kárt charakteristík nezávislá od počtu prepojení na rozvodnej doske. Katalóg kárt bol vytváraný za pomoci Rejewského zariadenia nazvaného cyklometer, ktorý vypočítaval cyklické permutácie. Po zapísaní všetkých charakteristík v katalógu, bolo z neho možné čítať permutácie zodpovedajúce nastaveniu rotorov daného dňa <ref name="Kozaczuk"/>.

Cyklometer sa skladal z dvoch sústav rotorov Enigmy a bol využívaný na ustálenie dĺžky a počtu cyklov premutácií generovaných Enigmou. Aj napriek použitiu tohoto zariadenia bolo vytvorenie úplného katalógu charakteristík ťažkým a časovo náročným zadaním. Pre každú zo 17 576 pozícií, v ktorých mohol byť stroj nastavený, bolo treba preanalyzovať šesť možných sekvencií vzájomného nastavenia rotorov, čo dáva v sume 105 456 výsledkov. Príprava prvého katalógu zabrala viac ako rok práce. Po jej zakončení, okolo roku [[1935]], trvalo zistenie denného kľúča od 12 do 20 minút <ref name="Kozaczuk"/>. Okolo [[1. november|1.]] alebo [[2. november|2. novembra]] [[1937]] Nemci vymenili reflektor Enigmy, čo znamenalo, že celý katalóg charakteristík musel byť vypočítaný od začiatku. Napriek tomu v januári [[1938]] referát BS4 ''Kancelárie šifier'', zodpovedný za dešifrovanie nemeckých správ, bol schopný prečítať približne 75% zachytených rozkazov, šifrovaných Enigmou. Podľa Rejewského by bolo možné pri neveľkom zvýšení množstva personálu čítanie dokonca 90 % správ <ref name="Kozaczuk"/>.

=== Rejewského kryptologická bomba a Zygalského plachty ===

V roku [[1937]] bol Rejewski, spolu s celým referátom ''Kancelárie šifier'' zodpovedným za dešifrovanie nemeckých šifier, prenesený do tajného strediska v Kabackim lese neďaleko obce Pyry pri Varšave. [[15. august]]a [[1938]] Nemci zaviedli nové zásady kódovania a vysielania denných kľúčov. To malo za následok, že všetky vtedajšie techniky dešifrovania sa stali zastaranými. Skupina poľských kryptológov bleskovo zareagovala na zmeny a vypracovala nové techniky. Jednou z nich bola Rejewskim vypracovaná kryptologická bomba (názov pravdepodobne podľa jej charakteristického tikania). Zariadenie poháňané elektromotorom pozostávajúce zo šiestich kópií Enigmy dokázalo nájsť denný kľúč za približne dve hodiny. Do polovice novembra bolo vyrobených šesť takých zariadení <ref name="Kozaczuk"/>. Kryptologická bomba, tak isto ako metóda roštu, sa opierala o teóriu, že nie všetky páry písmen sú zamieňané na rozvodnej doske. Po ďalšej modifikácii kódovania [[1. január]]a [[1939]], spočívajúcej na zvýšení počtu prepojení na rozvodnej doske, sa efektivita bomby značne zmenšila. Britská bomba ({{V jazyku|eng|bombe}}), kľúčové zariadenie slúžiace na lámanie šifier zakódovaných Enigmou počas druhej svetovej vojny, bolo inšpirované zariadením Rejewského a bolo tiež podobne pomenované, no zásada na akej obe zariadenia pracovali bola rozhodne iná <ref>Gordon Welchman — ''From Polish Bomba to British Bombe: the Birth of Ultra'', Intelligence and National Security, 1 (1), január 1986</ref>.

[[Súbor:Płachta Zygalskiego - decrypting Enigma.jpg|náhľad|vľavo|200px|Jedna zo „Zygalského plachiet“ (1938)]]

Viac-menej v tom istom čase Zygalski vypracoval vlastnú metódu na princípe perforovaných papierových plachiet, nazvaných Zygalského plachty, ktoré boli nezávislé od počtu zamenených párov písmen na rozvodnej doske. Rejewského bomba ako aj Zygalského plachty znovu stratili výkonnosť po modifikácii Nemcov z [[15. december|15. decembra]] [[1938]]. Nemci obohatili zostavu rotorov o dva nové, čo desaťnásobne skomplikovalo proces dešifrovania. Aby sa zjednodušilo dešifrovanie novým spôsobom kódovaných správ nastala nutnosť výroby šesťdesiatich kryptologyckých bômb a rovnaký počet kompletov Zygalského plachiet. Náklady na ich výrobu ale päťnásobne prekračovali rozpočet Kancelárie šifier. O mesiac Nemci znovu modifikovali šifrovanie zvýšením počtu zamenených párov písmen z 12 na 20, čo zvýšilo počet možných konfigurácií rozvodnej dosky na ponad tisíc. To ešte zmenšilo efektívnosť dešifrovania za pomoci bômb<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Mine
  | meno = A. Ray
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Cryptographic Mathematics of Enigma (.pdf)
  | url = http://www.nsa.gov/about/_files/cryptologic_heritage/publications/wwii/engima_cryptographic_mathematics.pdf
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = National Security Agency
  | miesto = 
  | jazyk = {{eng icon}}
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090117030740/http://www.nsa.gov/about/_files/cryptologic_heritage/publications/wwii/engima_cryptographic_mathematics.pdf
  | dátum archivácie = 2009-01-17
  }}</ref>.

=== Vypracovania oddané Britom a Francúzom ===

Presvedčenie neodvratnosti vojenského konfliktu neustále rástlo. Poľské finančné prostriedky boli nedostatočné, aby mohli udržiavať krok s neustále sa modifikujúcou Enigmou. Vtedy rozhodol generálny štáb poľského vojska po dohode s vládou o podelení sa tajomstvom so spojencami. Poľské metódy dešifrovania boli predstavené reprezentantom britskej a francúzskej špionáže [[26. júl]]a [[1939]] v stredisku Pyry<ref>Ralph Erskine – ''The Poles Reveal their Secrets: Alastair Denniston's Account of the July 1939 Meeting at Pyry'', str. 294 – 305, ''Cryptologia'' 30(4), december 2006</ref>.

Dar Poliakov západným spojencom vo forme spôsobu rozšifrovania Enigmy prišiel práve včas, takmer mesiac pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Vedomosť, že je možné prelomiť kód Enigmy, zvýšila morálku západných kryptológov. Do polovice decembra [[1939]] Briti vyhotovili prinajmenšom dva komplety Zygalského plachiet. Jeden z kompletov bol vyslaný do dešifrovacieho strediska ''Bruno'', nachádzajúceho sa v ''Château de Vignolles'' v obci ''Gretz Armainvillers'' pri [[Paríž]]i. V tom istom čase, po niekoľkých mesiacoch od začiatku vojny, sa vo Veľkej Británii začali práce na dešifrovaní Enigmy.

Bez poľskej pomoci bola pravdepodobnosť odčítavania šifier Enigmy Britmi veľmi nízka. Hugh Sebag-Montefiore si myslí, že prelomenie strojov Wehrmachtu a Luftwaffe by bolo možné najskôr v novembri [[1941]], až po získaní exempláru Enigmy a knihy kódov, a analogického stroja Kriegsmarine až po roku [[1942]]<ref>Hugh Sebag-Montefiore ''Enigma: the Battle for the Code'' Londýn, Weidenfeld and Nicolson, 2000</ref>. Bývalý kryptológ z britského strediska v Bletchley Park, Gordon Welchman, išiel vo svojich predpokladoch ešte ďalej. Tvrdí, že pracovníci sekcie Hut 6, zaoberajúci sa lámaním kódu Enigmy Wehrmachtu a Luftwaffe, ''by sa nikdy nepohli z miesta, ak by nezískali od Poliakov v poslednej možnej chvíli detaily vojenskej verzie Enigmy spolu so spôsobom jej obsluhy''<ref>Gordon Welchman – ''The Hut Six Story: Breaking the Enigma Codes'' New York, McGraw-Hill, 1982 str. 289</ref>.

Špionážne informácie získané z veľmi komplikovaných nemeckých šifier, ktoré Briti a Američania nazývali kryptonymom ULTRA, pochádzali v prevažnej miere zo šifrogramov Enigmy. Skutočný vplyv programu Ultra na víťazstvo vo vojne je otázny. Władysław Kozaczuk a Jerzy Straszak vo svojej publikácii tvrdia že: ''panuje všeobecné presvedčenie, že Ultra usporila svetu prinajmenšom dva roky vojny a pravdepodobne predišla víťazstvu Hitlera'' <ref>Alan Stripp – ''A British Cryptanalyst Salutes the Polish Cryptanalysts'', Dodatok E v: Władysław Kozaczuk a Jerzy Straszak ''Enigma – How the Poles Broke the Nazi Code'' 2004, ISBN 0-7818-0941-X</ref>. Anglický historik Sir [[Harry Hinsley]], ktorý pracoval v Bletchley Park, vyjadruje podobný názor o: ''skráteniu vojny prinajmenšom o dva roky, a pravdepodobne dokonca o štyri''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Sir Hinsley
  | meno = Harry
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Influence of ULTRA in the Second World War
  | url = http://www.cl.cam.ac.uk/Research/Security/Historical/hinsley.html
  | dátum vydania = 19.10.1993
  | dátum aktualizácie = 26.11.1996
  | dátum prístupu = 27.6.2010
  | vydavateľ = TMA Lomas and Computer Security Group, Computer Laboratory, University of Cambridge
  | miesto = Babbage Lecture Theatre, Computer Laboratory
  | jazyk = {{eng icon}}
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120706194507/http://www.cl.cam.ac.uk/research/security/Historical/hinsley.html
  | dátum archivácie = 2012-07-06
  }}</ref>. Za dostup do Ultry treba vďačiť vo veľkej miere skoršiemu prelomeniu šifry Enigmy poľskými kryptológmi.

== Práca vo Francúzsku a Veľkej Británii ==
=== Kryptologické stredisko Bruno ===

V septembri [[1939]] po vypuknutí vojny bol Rejewski spolu so spolupracovníkmi z Kancelárie šifier evakuovaný z Poľska do [[Rumunsko|Rumunska]]. Spolu so Zygalskim a Różyckim unikli internovaniu v utečeneckom tábore. Dostali sa do [[Bukurešť|Bukurešti]], kde nadviazali kontakt s ambasádou Veľkej Británie. Briti odmietli pomôcť poľským kryptológom, preto sa obrátili na ambasádu Francúzska. Tam sa predstavili ako ''priatelia Bolka'', čo bolo krycie meno Gustava Bertranda. Po prijatí inštrukcie z Paríža pomohol personál ambasády v okamžitej evakuácii matematikov do Francúzska, kam dorazili koncom septembra <ref>Stephen Budiansky – ''Battle of Wits: The Complete Story of Codebreaking in World War II'', ISBN 0-7432-1734-9, Kapitola 3</ref>.

Od [[20. október|20. októbra]] poľskí kryptológovia obnovili práce nad dešifrovaním nemeckých šifier v rámci spoločnej francúzsko-poľskej jednotky špionáže. Tá sa nachádzala v Château de Vignolles, {{km|40|m}} severozápadne od Paríža, a bola označená kryptonymom PC Bruno. Šifra Enigmy bola znovu prelomená koncom decembra [[1939]] a začiatkom januára [[1940]]. Zamestnanci strediska Bruno spolupracovali s kryptológmi z britského Bletchley Park, posielajúc im rozšifrované správy pomocou ďalekopisu. V záujme zachovania tajnosti dešifrovacích stredísk, boli tieto správy znovu kódované za pomoci Enigmy a zakončované, v tomto prípade ironicky, frázou „[[Heil Hitler]]!“ <ref name="Kozaczuk"/> Po vkročení Nemcov do Francúzska bolo stredisko Bruno [[24. jún]]a [[1940]] evakuované do [[Alžírsko|Alžírska]].

=== Kryptologické stredisko Cadix ===

V septembri [[1940]] sa skupina poľských kryptológov vrátila do južného Francúzska, neokupovaného Nemcami, ale kontrolovaného vládou z Vichy. Rejewski tam vystupoval ako ''Pierre Ranaud'', učiteľ francúzskeho lícea w Nantes. V Château des Fouzes, neďaleko Uzès bola založená rádiová stanica a kryptologické stredisko označené kryptonymom ''Cadix''. Začal fungovať od 1. októbra. Úlohou Rejewského a jeho kolegov bolo lámanie šifier používaných v nemeckom telegrafickom styku ako aj švajčiarskej verzie Enigmy, ktorá neobsahovala rozvodnú dosku. Hlavné práce v stredisku ''Cadix'' spočívali na lámaní iných šifier ako Enigma <ref name="Kozaczuk"/>.

Začiatkom júla [[1941]] poprosili Rejewského a Zygalského o skúšku prelomenia poľského šifrovacieho stroja ''Lacida'', vytvorenej ešte pred vojnou Kanceláriou šifier a využívanej na vtedajšiu komunikáciu medzi strediskom ''Cadix'' a poľským generálnym štábom v [[Londýn]]e. Lacida podobne ako Enigma využívala na kódovanie rotory, a vzhľadom na prácach na šifre Enigmy nebola nikdy predtým preverená kryptoanalýzou, potvrdzujúcou jej účinnosť kódovania. Na veľké prekvapenie Rejewského a Zygalského, prelomenie a prečítanie prvej správy zakódovanej pri použití Lacidy im zabralo len niekoľko hodín, tak isto aj nasledujúcich správ <ref name="Kozaczuk"/>. Aj napriek tomu, že pravdepodobnosť prelomenia šifier poľského stroja nemeckou špionážou bola veľmi nízka, plukovník Gwidon Langer odporučil nepoužívať stroj v stredisku ''Cadix''.

V Alžíre zostala pobočka strediska ''Cadix'', ktorú riadil major [[Maksymilian Ciężki]]. Vždy po niekoľkých mesiacoch sa kryptológovia z oboch stredísk vymieňali cestou po mori z Francúzska do Alžírska. Počas jednej z takýchto výprav [[9. január]]a [[1942]] v katastrofe lode ''Lamoriciere'' zahynuli traja poľskí pracovníci a francúzsky dôstojník strediska Cadix, medzi inými aj najmladší zo skupiny kryptológov [[Jerzy Różycki]].

Od leta [[1942]] začala byť práca strediska Cadix riskantná, preto sa pristúpilo k jeho evakuácii. Na teréne pod kontrolou vlády z Vichy sa začali objavovať nemecké oddiely, ako aj jednotky Funkabwehr ktoré mali k dispozícii rádiové zameriavače. Ich cieľom bolo odhaľovanie nepriateľských rádiostaníc, preto sa spojenie zo strediskom ''Cadix'' stávalo čoraz nebezpečnejšie. [[6. november|6. novembra]] jedno z áut vybavené dipólovou anténou podišlo k bráne strediska ''Cadix'' v čase, keď prebiehala transmisia. Aj keď Nemci nevošli na pozemok domu a dôkladne prezreli iba susedné hospodárstvo, padlo rozhodnutie o evakuácii strediska a zrealizované bolo v ten istý deň, [[9. november|9. novembra]]. O tri dni neskôr vstúpili na pozemok nemecké oddiely <ref name="Kozaczuk"/>.

=== Útek z Francúzska ===

Pracovníci strediska boli rozdelení na dvoj a trojosobové skupiny, ktoré mali byť evakuované osobitne. Rejewski spolu so Zygalskim boli vyslaní [[11. november|11. novembra]] najprv do [[Nice]], v tom čase okupovanej talianskym vojskom, skadiaľ museli ako podozriví v krátkom čase utiecť, neustále zmieňajúc miesto pobytu. Premiestňovali sa postupne do [[Cannes]], [[Antibes]], znovu do Nice, [[Marseille]], [[Toulouse]], [[Narbonne]], [[Perpignan]] a [[Ax-les-Thermes]] neďaleko hraníc so [[Španielsko]]m.

Plán ďalšieho úteku spočíval na prechode cez [[Pyreneje]] do Španielska pomocou miestneho sprievodcu. Rejewski a Zygalski vyrazili [[29. január]]a [[1943]], účinne sa vyhýbajúc nemeckým a francúzskym hliadkam. Neďaleko hraníc ich sprievodca pod hrozbou strelnej zbrane olúpil o všetky peniaze. Aj napriek tomu sa im podarlo dostať za hranice, kde ich za necelú hodinu zatkla polícia. Najprv boli uväznení vo väznici v Séo de Urgel, a [[24. marec|24. marca]] ich eskortovali do väzenia v Lerida. Nakoniec boli obaja vďaka intervencii Poľského Červeného kríža [[4. máj]]a prepustení a odoslaní do [[Madrid]]u <ref>Władysław Kozaczuk – ''Enigma: How the German Machine Cipher Was Broken, and How It Was Read by the Allies in World War Two'', University Publications of America, (1984) str. 154 {{eng icon}}</ref>. Následne sa dostali do [[Portugalsko|Portugalska]], odkiaľ na palube HMS Scottish preplávali do [[Gibraltár]]u, a odtiaľ [[3. august]]a [[1943]] lietadlom [[Douglas DC-3]] do Veľkej Británie.

Ostatní členovia predvojnovej Kancelárie šifier mali menej šťastia. Plukovník Gwidon Langer a major Maksymilian Ciężki boli chytení Nemcami a odoslaní do oflagu Schloss-Eisenberg. Inžinier Antoni Palluth a Edward Fokczyński sa dostali do koncentračného tábora Sachsenhausen, kde obaja zahynuli. Palluth počas náletu spojencov a Fokczyński vyčerpaním.

=== Veľká Británia ===
[[Súbor:Marian Rejewski.jpg|náhľad|150px|Rejewski ako podporučík Poľskej armády v Británii. Fotografia z prelomu rokov 1943 – 1944, približne 11 rokov po prvom prelomení šifry Enigmy.]]

[[16. august]]a Rejewski a Zygalski vstúpili ako vojaci do poľskej armády. Tu začali pracovať v rádiovej jednotke štábu hlavného veliteľa poľských ozbrojených síl v Stanmore-Boxmoor pri [[Londýn]]e na lámaní kódov [[Sicherheitsdienst|SD]] a [[Schutzstaffel|SS]]. Šifry oboch služieb spočívali na systéme Doppelkassettenverfahren (podvojná šifra Playfaira). [[10. október|10. októbra]] bol Rejewski povýšený na [[podporučík]]a a [[1. január]]a [[1945]] na [[poručík]]a.

Ďalšie práce nad dešifrovaním Enigmy boli určené pre Britov a Američanov. Dvaja poľskí kryptológovia, ktorí spolu s inými pracovníkmi Kancelárie šifier položili základy metodiky jej rozšifrovávania, boli z tých prác vylúčení. Britský kryptológ [[Alan Stripp]] napísal, že v súdobom Bletchley Park sa veľmi nevedelo o vklade Poliakov vzhľadom na dodržiavanie procedúr tajnosti. V súvislosti s neskoršími prácami Rejewského a Zygalského napísal že: ''ich pridelenie na práce nad šifrou „Doppelkassetten“ bolo tým istým, čo užívanie dostihových koní na ťahanie voza'' <ref>Alan Stripp – ''A British Cryptanalyst Salutes the Polish Cryptanalysts'', Dodatok E vo: Władysław Kozaczuk a Jerzy Straszak – ''Enigma – How the Poles Broke the Nazi Code'' 2004, ISBN 0-7818-0941-X.</ref>.

== Povojnové osudy Rejewského ==

[[Súbor:Poland Bydgoszcz Rejewski monument.jpg|náhľad|vľavo|220px|Pamätník Mariana Rejewského v jeho rodnom meste Bydgoszcz, odhalená na sté výročie jeho narodenia (2005)]]

Dňa [[21. november|21. novembra]] [[1946]] bol Rejewski prepustený zo služby v poľskom vojsku vo Veľkej Británii a vrátil sa do Poľska. Tu na neho čakala manželka (vzali sa [[20. jún]]a [[1934]]) Maria Rejewska, za slobodna Lewandowska a dve deti Andrzej (* 1936) a Janina (* 1939). Počiatočne uvažoval nad ponukou svojho predvojnového profesora Poznaňskej univerzity Zdzisława Krygowského pracovať na univerzite v Poznani alebo Štetíne, no vzhľadom na odlúčenie od rodiny bývajúcej v Bydgoszczi ponuku odmietol. Mocným úderom pre Rejewského bol skon jeho 11 ročného syna Andrzeja na [[Detská obrna|Heineho-Medinovu chorobu]]. Krátko na to sa zamestnal v bydgoszczskej fabrike káblov Kabel Polski na oddelení odbytu, kde pracoval do roku [[1950]] keď za nejasných okolností prišiel o prácu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = SOWIŃSKA
  | meno = HANKA
  | odkaz na autora = 
  | titul = Teczka figuranta
  | url = http://www.q4.pl/?id=17&news=72482
  | dátum vydania = 04.10.2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.6.2010
  | vydavateľ = Włocławski Portal Internetowy
  | miesto = 
  | jazyk = {{pol icon}}
}}</ref><ref>Wojciech Polak – ''Marian Rejewski in the Sights of the Security Services'' str.75 – 88 Publikácia Jana Stanisława Ciechanowského pod redakciou Mariana Rejewského – ''Living with the Enigma secret'' Bydgoszcz City Council, 2005, ISBN 83-7208-117-4</ref>. Ďalšie zamestnania Rejewského boli vo Vojvodskom zväze družstva práce, Zväze družstiev drevárskeho odvetvia a rôznej tvorby. Na rentu a neskôr dôchodok odišiel vo februári [[1967]].

V rokoch [[1949]] – [[1958]] skúšala poľská bezpečnostná služba špehovať Rejewského. Bol však človekom pokojným, opatrným a veľmi diskrétnym. Okrem faktu že pracoval v Kancelárii šifier druhého oddelenia generálneho štábu nebolo známe nič o jeho osude počas vojny a tiež práce na Enigme. Krátko po odchode na dôchodok Rejewski napísal pamäti, v ktorých odhalil svoju účasť na prelomení najtajnejšej nemeckej šifry. Rukopis deponoval vo vtedajšom Vojenskom historickom inštitúte. V roku [[1969]] sa spolu s rodinou presťahoval do Varšavy <ref>Władysław Kozaczuk – ''Enigma: How the Poles Broke the Nazi Code'' str. 226. New York 2004 vyd. Hyppocrene Books ISBN 0-7818-0941-X</ref>. V [[1973]] boli prvý raz uverejnené informácie o podiele Poliakov na rozšifrovaní Enigmy. Od tej chvíle začal Rejewski oficiálne písať články o Enigme pre potreby rôznych publikácii a televíznych programov. Od návratu do domoviny si dopisoval v tom čase už s generálom Gustavom Bertandom, autorom prvej knihy o Enigme a na jeho prosbu knihu začal prekladať do poľského jazyka. Niekoľko rokov pred smrťou Rejewski prelomil šifru tajnej korešpondencie medzi Józefom Piłsudskim a jeho straníckymi súdruhmi z PPS prebiehajúcej v roku [[1904]] <ref>Władysław Kozaczuk – ''A New Challenge for an Old Enigma-Buster'', Cryptologia, 14 (3), júl 1990</ref>. [[12. august]]a [[1978]] bol vyznamenaný Dôstojníckym krížom odznaku obrodenia Poľska <ref>Władysław Kozaczuk – ''Enigma: How the Poles Broke the Nazi Code'' str.225. New York 2004 vyd. Hyppocrene Books ISBN 0-7818-0941-X</ref>. Trpiaci ischemickou chorobou srdca zomrel následkom srdcového infarktu [[13. február]]a [[1980]] vo svojom dome vo Varšave vo veku 74 rokov. Bol pochovaný s vojenskými poctami na Vojenskom cintoríne na Powązkach vo Varšave na pozemku B 39.

Práca poľských kryptológov bola docenená rovnako v Poľsku ako aj za hranicami. Boli označení mnohými poľskými vyznamenaniami pred aj po vojne, ako aj po odtajnení informácii o prelomeniu kódu Enigmy. V roku [[2000]] boli Rejewski, Różycki a Zygalski vyznamenaní [[in memoriam]] Veľkým krížom odznaku obrodenia Poľska a [[4. júl]]a [[2005]] prebrala Rejewského dcéra z rúk šéfa britského štábu obrany War Medal 1939 – 1945, odznak udelený hneď po vojne, ale vzhľadom na nemožnosť jeho prebrania čakal až do roku [[2005]].

V roku [[1979]] sa Rejewski, Różycki a Zygalski stali hrdinami filmu Romana Wionczka pod titulom Sekret Enigmy. O niečo neskôr, od 14. novembra 1980, bolo odvysielaných 8 dielov televízneho seriálu Tajemnice Enigmy, ktorý bol rozšíreným filmom. Tvorcovia seriálu rozšírili dejové línie z osobného života hrdinov a uviedli viac historických postáv. V roku [[1983]] poľská pošta uviedla poštovú známku pri príležitosti 50. výročia prelomenia kódu Enigmy. Rad pamätných tabúľ na poľských kryptológov bolo odhalených okrem iného v Bletchley Park, poľskej ambasáde vo Veľkej Británii a v Uzes vo Francúzsku. V rodnom meste Rejewského, Bydgoszczi bola po ňom nazvaná ulica a škola, a dom v ktorom býval je označený pamätnou tabuľou. Na sté výročie Rejewského narodenín bola odhalená socha pripomínajúca jeho prácu na prelomení kódu Enigmy. Pri tej istej príležitosti bola uvedená poštová pohľadnica s jeho podobizňou. Na 75. výročie prelomenia kódu poľská mincovňa vydala zberateľské mince.

Aula v Inštitúte matematiky Univerzity Kazimíra Veľkého v Bydgoszczi nesie od [[23. január]]a [[2006]] meno Mariana Rejewského. Nachádza sa v nej kópia sochy autora Michała Kubiaka predstavujúca matematika. Originálna socha sa nachádza na Gdaňskej ulici v Bydgoszczi.

{| style="margin:1em auto 0 auto"
|- style="vertical-align:top"
| [[Súbor:Bp-polish-codebreakers-plaque.jpg|thumb|Pamätník [[Bletchley Park]] odhalený v roku [[2002]]. Na pravej strane sa nachádza poľský nápis: ''Táto tabuľa pripomína prácu Mariana Rejewského, Jerzyho Różyckého a Henryka Zygalského – matematikov poľskej špionáže, ktorí prví prelomili kód Enigmy. Ich práca výrazne pomohla kryptológom v Bletchley Park a pričinila sa na víťazstve spojencov v druhej svetovej vojne.'']]
|}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Marian Rejewski}}

== Zdroj ==
* {{preklad|pl|Marian_Rejewski|17585219}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Rejewski, Marian}}
[[Kategória:Osobnosti z Bydhošti]]
[[Kategória:Poľskí matematici]]
[[Kategória:Poľskí vynálezcovia]]